Faleristika - Řády a vyznamenání

V histórii nájdeme často veľmi rozporuplné postavy. Medzi také v každom prípade patrí i Žigmund Luxemburský, ktorý panoval v Uhorsku plných 50 rokov. Najmä vplyvom starej českej historiografie bol vnímaný ako „zrzavá liška“, čím sa mala naznačiť nie len jeho prefíkanosť, ale i podradnosť. Isté je, že Machiavelli by mal s tohto panovníka iste radosť. Súčasná historiografia však postoj k Žigmundovi do veľkej miery revidovala.

V histórii nájdeme často veľmi rozporuplné postavy. Medzi také v každom prípade patrí i Žigmund Luxemburský, ktorý panoval v Uhorsku plných 50 rokov. Najmä vplyvom starej českej historiografie bol vnímaný ako „zrzavá liška“, čím sa mala naznačiť nie len jeho prefíkanosť, ale i podradnosť. Isté je, že Machiavelli by mal s tohto panovníka iste radosť. Súčasná historiografia však postoj k Žigmundovi do veľkej miery revidovala.

12. decembra 1408 založil Žigmund Luxemburský svetskú rytiersku spoločnosť Draka, neskôr nazývanú Dračí rád. Netrvalo ani 2 mesiace a k rádu sa pridal Ernest Železný so všetkými rytiermi rádu Salamandra, čím prestíž Dračieho rádu ešte vzrástla. Insígniou Dračieho rádu bol stočený drak s chrbtom rozťatým do tvaru kríža a heslo: „O QUAM MISERICORS DEUS? IUSTUS ET PATIENS“.

Heraldické otázky Dračieho rádu

Katolícka symbolika

Drak ako nekatolícky symbol

Dnes nenájdete psychológa, ktorý sa zaoberá určitou osobou, resp. osobnosťou a zároveň by sa nezaoberal jeho rodinným prostredím, prostredím, v ktorom vyrastal, či jeho rodičmi. Keďže táto práca prikladá veľký význam psychologickému pohľadu – snaží sa dopátrať po príčinách a dôvodoch, ktoré viedli Žigmunda nielen k vytvoreniu svetského rádu, ale práve k vytvoreniu Dračieho rádu – tak musí brať zreteľ i na Žigmundovu rodinu, predovšetkým však na jeho otca Karola IV. – veľkého panovníka a zároveň i veľkého mystika.

Keď sa v roku 14. februára 1368 narodil Žigmund, kráľovi Karlovi IV. a Alžbete Pomořanskej, kráľ Karol IV. už mal syna Václava, ktorého ako prvorodeného jasne oproti Žigmundovi preferoval. Žigmundovi to však nebolo na škodu, práve naopak, nestal sa rozmaznaným dieťaťom na tróne, ale bystrím politikom.

Pri vzniku tohto rádu sa musíme bližšie venovať i vzťahu Žigmunda a rímsko-katolíckej cirkvi, ktorý je dôležitejší, ako by sa nám na prvý pohľad mohlo zdať.

Ak sa chceme zaoberať vzťahom Žigmunda Luxemburského a cirkvi, musíme si presne uvedomiť, o aké obdobie v cirkevných dejinách išlo a ako samotná cirkev vplývala na okolitý svet.

Prvý prípad, kedy sa Žigmund dostal do sporu s cirkvou nachádzame v období, kedy musel Žigmund bojovať s vojskami Ladislava Neapolského, syna Karola Malého, ktorý sa v roku 1402 vylodil v Dalmácii.

Na základe toho, čo som doteraz predložil o Žigmundovi a jeho postoji k cirkvi, či o mytológi, ktorá ho ovplyvňovala je na čase, aby sme uzavreli otázku Žigmundovej viery.

Keď sme si ukázali vzťah Žigmunda a cirkvi, pôsobenie jeho otca, či vychovávateľov, pestrú symboliku Draka a dokázali sme si, že Žigmund bol človekom veriacim musíme bezpodmienečne otvoriť otázku archetypov.

Archetyp ako súčasť podvedomia

Ak chceme vidieť ďalšie z dôvodov vzniku Dračieho rádu musíme sa vrátiť o niekoľko rokov späť pred jeho samotným vznikom.

Na jeho dvore nájdeme veľké množstvo rytierov, typicky stredovekých, presne takých ako Žigmund obľuboval. Boli to rytieri, ktorí žili celkom vo svete stredovekých bájí a nadväzovali na mýty o Parsifalovi.

Už sme si načrtli, že Žigmund vynikal predovšetkým v diplomacii a Dračí rád nie je žiadnou výnimkou, skôr zrejmým dôkazom Žigmundovej vynaliezavosti a diplomatických schopností, akými sa pravdepodobne nemohol popýšiť žiadny iný panovník jeho doby. V dejinách diplomacie (najmä tej stredovekej) patrí Žigmundovi nesporne významné miesto.

Tak ako Žigmund Luxemburský nie je jednostrannou postavou a nie je jednoduché vysvetliť do detailov túto osobnosť ani pri Dračom ráde nejde o úlohu o nič ľahšiu.