Kvoli zlej ekonomickej situácii jeho rodiny bol nútený zanechať štúdiá na Colegio Carolino (dnešná Universidad Autónoma de Puebla). Roku 1832 vstupuje do armády Santa Anny aby bojoval proti vládnej diktatúre Anastasia Bustamanteho. Bol menovaný vojenským velitelom mesta Tlapa, v dnešnom štáte Guerrero.
Stáva sa poslancom kongresu v rokoch 1842-1846 a bojuje v Valle de México vo vojne proti USA roku 1847. Následne je zvolený znovu za poslanca kongresu roku 1848 a senátorom v 1851.
Spolu s Juanom N. Álvarezom, viedol revolúciu proti Santa Annovi a počas tejto odišiel do USA, kde dostal potrebné zdroje na pokračovanie revolúcie.
Santa Anna, vidiac že sa revolúcia proti nemu rozšírila na všetky strany opustil krajinu 9.8.1855 Juan N. Álvarez sa ujal prezidentského úradu, pričom menoval Comonforta ministrom vojny. Po abdikácii Alvareza sa Comonfort sa stáva dočasným prezidentom.
Jeho pôsobenie na poste prezidenta bolo prelúdiom pre vojnu za reformu. 5.2.1857 je vydaná nová ústava, ktorá obmedzuje moc a privilégia katolíckej cirkvy .. Nasledujúci mesiac táto cirkev sa vyhráža exkomunikáciou všetkých čo prisahajú na ústavu. Problémy s týmto sa dostavujú ihneď.
V následných prezidentských voľbách triumfuje Comonfort a je takto zvolený za prezidenta republiky, pričom úradu sa ujíma 1.12.
Comonfort mal za úmyslom zmieriť liberálov a konzervatívcov a hodlal vytvoriť zmiešaný kabinet, avšak toto sa mu nakoniec vypomstilo. 17.12 generál Félix María Zuloaga s podporou samotného prezidenta Comonforta, proklamoval Plan Tacubaya, ktorý hlásal neplatnosť ústavy. Týmto sám prezident uskutočnil samoprevrat v štáte, kde vlastne sa sám zvrhol a sám nastolil seba ako prezidenta.
Zuloaga, s podporov jednotiek ktoré sa nachádzali v mestskej citadele mesta Mexico, 17.12.1857 prevzal kontrolu nad mestom. Ale sily konzervatívne a radikálne sa začali organizovať na odpor a začali kritizovať prezidenta a napádať. Comonfort si udelil mimoriadne právomoci, čo nahnevalo sily na oboch stranách, konzervatívci ho opustili a liberáli mali k nemu odpor.
11.1.1858 sa Zuloaga vrátil k prezidentovi a chcel prevziať moc. V krajine časť podporovala Comonforta, časť generála Zuloaga, dokonca sa našli aj takí, ktorí volali po návrate diktátora Santa Annu. Comonfort bol zosadený ako prezident a rýchlo odišiel do USA.
Benito Juárez prezident najvyššieho súdu justície dostal moc ako dočasný prezident 15.1., ako to prikazovala ústava. Týmto sa začala voja za reformu. Roku 1863, Juárez prijal jeho ponuku pridať sa k jednotkám bojujúcich proti francúzskej invázii a Comonfort sa vrátil do krajiny a bol menovaný veliteľom centrálnej armády.
8.5.1863 centrálna armáda bola porazená francúzskou armádou v bitve pri San Lorenzo a divízie armády museli ustúpiť až do mesta Tlaxcala.
Comonfort velil obrane Santiaga de Querétaro, ale jedného dňa bol poceste v Celaya, napadnutý hordou banditov a bol zranený. Tomuto zraneniu 13.11.1863 podľahol počas prevozu do mesta Celaya.
zdroj: redescolar.ilce.edu.mx Instituto Nacional de Estudios Históricos de la Revolución Mexicana, www.inehrm.gob.mx
URL : https://www.valka.cz/Comonfort-Ignacio-t84707#311948
Verze : 0
Reklama
Přidejte se k nám
Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady.
Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.