Výrobca: Zbrojovka Brno Druh zbrane: samopal Označenie výrobcu: ZK 383 Roky výroby: 1938 až 1942 Označenie slovenskej armády: guľometná pištoľa ZB vz. 42 Počet vo výzbroji slov. Armády: 190 kusov Kaliber: 9 mm Dĺžka hlavne: 325 mm Úsťová rýchlosť: 420 m/s Dostrel: 800 m Kadencia: 500 alebo 700 rán/min UHmotnosť zbrane: 4,36 kg Druh munície: Parabellum Zvláštne vlastnosti: zásobník na tridsať nábojov. Jeden typ vyrábaný so skladacou dvojnožkou, dvojaká rýchlosť strelby. Krátka história: vyvinutý ako továrny projekt ZB v niekoľkých rozdielných verziách a pre rozdielne náboje.Vyrábaný pre Armádu slov. Štátu a Bulharsko, používaný aj jednotkami SS.
Sestrojili Josef a František Koucký. Schránkový zásobník se nasazuje zleva. Po WWII používán i v některých jihoamerických státech. Varianta na obrázku je s dvojnožkou. Odlehčená varianta bez dvojnožky má značení ZK 383 P
Kadence byla regulována vtipným způsobem - odnímacím závažíčkem na závěru (podobně byl snad řešen i samopal vz. 1938). Po válce byla vyvinuta verze ZK 383H, která umožňovala sklopit zásobník vpřed pod hlaveň (podobně jako maďarský samopal Danuvia vz. 1939). Zásobník byl umístěn ve svislé zásobníkové šachtě směřující kolmo dolů. Sklopný zásobník byl řešen zejména pro potřeby jedzdectva.
Prvýkrát bola zbraň patentovaná v roku 1933. Odvtedy až po rok 1948, vzniklo veľa modifikácii pôvodnej zbrane. Tieto modifikácie boli navrhnuté v Zbrojovke Brno Jozefom a Františkom Kouckými. Zbraň bola počas 2. svetovej vojny používaná Bulharskou armádou. Po vyhlásení Protektorátu prešla Zbrojovka Brno pod Nemcov, kde bola premenovaná na Waffenwerke Brünn A.G a vyrábala ďalej samopale ZK383 pre jednotky SS. Samopaľ bol vyrábaný vo verzii s držiakom pre bajonet aj bez neho. Vyrábal sa aj vo verzii ZK383P, určený hlavne pre políciu. Od bežného ZK383 sa odlišoval hlavne tým, že nemal dvojnožku.
Zvláštnosť tejto zbrane spočívala aj v tom, že bolo možné regulovať rýchlosť paľby, po odstránení časti uzáveru a že v štandartnej vojenskej verzií obsahoval odlúčiteľnú dvojnožku. Po vojne sa vyskytli aj ďalšie modifikácie, z najznámejších to bola napríklad ZK383H.
Niektoré zbrane majú na vrchole púzdra uzáveru vyrazené "H SS PF" alebo "V.Z.9".
R. 9 mm, d. 875 mm, hm. 4250 g, z. 30 nábojů Československá zbrojovka v Brně (ZB) v roce 1938 vyvinula samopal klasického provedení konstrukce bratří Kouckých, označený ZK 383. Zbraň měla některé originální prvky, např. možnost střelby dvěma kadencemi pomocí vyjímatelné části závěru nebo velmi lehkou, ale stabilní sklopnou dvojnožku. Samopal byl velmi pečlivě zpracován, což ovšem nepříznivé ovlivnilo jeho pracnost a cenu. Počátkem druhé světové války zakoupila v Brně 4000 samopalů ZK 383 bulharská armáda, 190 kusů dostala armáda Slovenska, kde byl zaveden jako vzor 1942.
Hmotnosť závažia ...... 170g Účinný dostrel ........150 m
Samopal mal možnosť jednoduchej a rýchlej výmeny hlavne. Somopal sa podľa zdroja nachádzal v niektorých jednotkách bulharskej armády až do polovice 60-tych rokov min. storočia.
Slovenská armáda mala vo svojej výzbroji oficiálne 190 ks samopalov ZK 383 (guľometnej pištole vz.42).
Tato informacia bola vyvratena. Neoficialnou cestou sa na Slovensko dostalo ďalšich 800 ks z bulharskej objednávky (podla Čatlosových pamätí). Stalo sa tak po jednaní Čatlosa priamo s riaditeľom Zbrojovky Brno. Títo páni mali nadštandardne dobré vzťahy.
Poznámka (edit) vypracovaná Branislavom Juhászom alias "brano":
Citace :
V staršej literatúre sa často uvádzajú nereálne odhady počtu samopalov vz. 42, a to 1 600 až 2 000 ks. Zdá sa, že všetko vychádza z povojnového tvrdenia gen. F. Čatloša. Tvrdí, že za pomoci riaditeľa brnianskej zbrojovky Ing. Karla Stallera sa na Slovensko dostala aj časť samopalov ZK383, údajne 800 ks, ktoré objednalo v Zbrojovke Bulharsko. Príslušník ÚZ dôst. zást. správ. zbroj. Teodor Suchánek tvrdil, že samopaly prichádzali do Ústrednej zbrojnice aj v roku 1944 a dosiahli uvedený stav 2 000 ks. Ide o očividný omyl spôsobený zámenou dodávok samopalov MP-40 za ZK383, respektíve snahou F. Čatloša o povojnové „odbojové“ očistenie svojej osoby. Bulharská armáda objednala v brnianskej zbrojovke 4. októbra 1941, 4 000 ks samopalov ZK-383 v cene 925 788 RM. Boli dodané v troch dodávkach do 30. decembra 1942. 13. septembra 1942 Bulhari objednali a 1. marca 1943 aj podpísali zmluvu na ďalších 1 600 ks samopalov, ktoré však už do Bulharska nikdy neprišli. Práve z tejto objednávky malo pochádzať 800 samopalov ZK-383 spomínaných gen. F. Čatlošom. ČATLOŠ, F. Hlasy z domu i z cudziny o povstaleckých vojakoch, rkp. Martin 1970, s. 68. KULAŠÍK, K. Výzbroj jednotiek povstaleckej armády v slovenskom národnom povstaní. In Zborník Múzea SNP č. 5. Banská Bystrica : Múzeum SNP, 1980, s. 152; PLEVZA, V. a kol. Dejiny SNP 1944 – Encyklopédia odboja a SNP. Bratislava : Pravda, 1984, s. 596
Marian Uhrin - Samopaly slovenskej a povstaleckej armády (1939 - 1945), Vojenská história 1/2018, ISSN: 1335-3314
)) Zase tak běžně se s ní člověk nesetká.