Radomír Zavadil - Projekt tanku s otáčivou věží a pevným nástavkem z roku 1936 (Projekt obrněného vozidla Tatra nové koncepce), HaPM 10/2001, ISSN: 1210-1427
Spracované podľa archívnych materiálov Úradu priemyselného vlastníctva, archív Tatra Kopřivnice
V roku 1936 vznikol vo firme Tatra Kopřivnice mimoriadne zaujímavý projekt novej koncepcie tanku. Projekt vznikol v období, kedy firma dokončovala prototypy tankov T-III a skúsenosti s týmto programom vývoja tanku kategórie III viedli k tejto originálnej myšlienke konštrukcie tanku. Návrh tanku bol vypracovaný na výkrese Projekt tanku s otáčivou věží a pevným nástavkem z 15.7.1936. Návrh bol prihlásený 6.8.1936 na patentovom úrade, patent samotný bol uznaný k 15.1.1938. Klasická koncepcia tankov bola tvorcami považovaná za nedostatočnú. Vodič tanku mal obmedzený výhľad na bojisko a bol musel sa spoliehať na pokyny veliteľa, ktorý mal miesto vo veži a mal väčšie možnosti pozorovania okolia. Pri otáčaní veže zostávala časť streliva v korbe a preto pri natáčaní veže bola nedostupná. V klasickom usporiadaní bol priestor posádky vystavený hluku, zápachu a vysokou teplotou, ktorých zdrojom bol motor tanku. I v prípade zásahu motora hrozilo veľké nebezpečenstvo ohrozenia priestoru posádky vzniknutým ohňom. Pancierová ochrana musela kopírovať tvar bojového priestoru posádky a preto bolo nutné chrániť pancierom veľký "hluchý" priestor. To znamenalo, že pri neustále rastúcej potrebe zvyšovania hrúbky pancierovania rástla hmotnosť vozidla. To si vyžadovalo použitie silnejšieho motora, ktorý vyžadoval viac priestoru a to bol nekonečný kolobeh nárastu rozmerov a hmotnosti tanku. Originálny návrh firmy Tatra chcel tieto nevýhody eliminovať. Miesto vodiča v prednej časti platformy bolo eliminované, jeho miesto bolo na vrchole pevného dutého stĺpového nosníka umiestneného približne v osi otáčania veže. Jeho pozícia bola z celej posádky najvyššie a mal skvelý rozhľad. Chránila ho pevná vežička, ktorá mala rovnako silné brnenie ako najsilnejšie opancierované miesta tanku. V priestore dutého stĺpového nosníka boli vedené všetky ovládacie prvky riadenia, motora, prevodovky, bŕzd. V otočnej veže tanku bola lafetovaná primárna i sekundárna výzbroj, výstroj, prístroje a strelivo, ktoré bolo pre posádku dostupné pri akomkoľvek pootočení veže. Vo veži mali svoje miesta veliteľ a strelec. Veža bola poháňaná cez prevodovku veže od motora. Jemné doladenie odmeru sa dialo ručne. Vzhľadom na to, že väčšina hmotnosti bola sústredená vo veži, toto riešenie by výhodne znížilo ťažisko stroja. Zmenšenie plochy pancierovania by prinieslo výhodu celkovej nižšej hmotnosti vozidla pri náraste hrúbky pancierovania. Celkovo by vozidlo malo malé rozmery a možnosť zásahu by bola menšia. Návrh tohoto vozidla sa však neralizoval. Možno i z dôvodu zastavenia projektu T-III, z ktorého vychádzal. Predpokladám, že v atmosfére napätej politicko-vojenskej situácii nebol priestor na overovanie novej konštrukčnej koncepcie. Napriek učite originálnemu poňatiu je otázne, do akej miery by táto koncepcia našla uplatnenie.
Radomír Zavadil - Projekt tanku s otáčivou věží a pevným nástavkem z roku 1936 (Projekt obrněného vozidla Tatra nové koncepce), HaPM 10/2001, ISSN: 1210-1427 (Spracované podľa archívnych materiálov Úradu priemyselného vlastníctva, archív Tatra Kopřivnice)
