Main Menu
User Menu
     
Název:
Name:
KŽ-3
Originální název:
Original Name:
KŽ-3
Kategorie:
Category:
stacionárny objekt s tankovou vežou
Výrobce:
Producer:
?
Období výroby:
Production Period:
DD.MM.1960-DD.MM.RRRR
Vyrobeno kusů:
Number of Produced:
30 (?)
Prototyp vyroben:
Prototype Built:
DD.MM.RRRR
Obsluha:
Crew:
4
Technické údaje:
Technical Data:
 
Hmotnost:
Weight:
cca 22500 1) kg
Ráže:
Calibre:
85 mm
Délka hlavně:
Barrel Length:
4645 mm
Celková délka:
Overall Length:
? mm
Celková šířka:
Overall Width:
? mm
Celková výška:
Overall Height:
? mm
Náměr:
Elevation:
-5/+25 °
Odměr:
Traverse:
360 °
Používaná munice:
Ammo Used:
JPpSv TK-44
JPSv TK-44
JOF TK-44
UBR-365
UBR-365K
UO-365
UOF-367
Výkony:
Performance:
 
Maximální dostřel:
Maximum Range:
- km
Rychlost střelby:
Rate of Fire:
6 ran/min
Úsťová rychlost:
Muzzle Velocity:
774 m/s
Uživatelské státy:
User States:
Poznámka:
Note:
1) Celková približná hmotnosť objektu s vežou.
Zdroje:
Sources:
Mgr.Martin Dubánek - Palebný objekt KŽ-3 s věží z tanku T-34/85, HPM č.9/2006, ISSN: 1210-1427
URL : https://www.valka.cz/CZK-KZ-3-t197809#567980Verze : 1
MOD
Po neúspechu projektu využitia tankovej veže T-40/75 N na železobetónovom podklade pokračovala snaha o rozvinutie myšlienky na lafetáciu tankovej veže, ktorá mala v statickom postavení tvoriť spravidla pohraničné body protitankovej obrany. V roku 1950 sa premárnila možnosť využiť koristné tankové veže z tankov Panther pre podobný zámer. V tomto roku bolo totiž zošrotovaných 40 kompletných a 20 nekompletných veží. Po zavedení nových moderných sovietských tankov T-54 a T-55 do československej armády koncom 50.rokov 20.storočia boli k dispozícii tankové veže z tankov T-34/85, ktoré boli postupne odsúvané do mobilizačných záloh. Oproti pokusu s tankovou vežou T-40/75 N, ktorá bola montovaná na klasický železobetónový objekt využíval návrh KŽ-3 novú koncepciu výstavby pevnostných objektov postavených z prefabrikovaných železobetónových dielov. Prefabrikátové diely boli ekonomicky výhodné a hlavne rýchlo montovateľné. Oficiálne schválenie projektu prebehlo až v roku 1958. Prototyp objektu mal prejsť skúškami od 9.11.1959 do 30.11.1959 vo Vojenskom výcvikovom priestore Mimoň - strelnica Židlov. Skúšky mali byť vykonané za pomoci príslušníkov 13.tankovej divízie.
Konštrukciu a TTD tohoto opevnenia popisuje služobný predpis Žen-2-8 z roku 1965.
KŽ-3 bol určený k ničeniu tankov, bojovej techniky a živej sily nepriateľa. Vo veži z tanku T-34/85 bol lafetovaný tankový kanón vz.44 (ZIS-S 53) kalibru 85 mm a koaxiálny guľomet DTM kalibru 7,62 mm. Štvorčlenná osádka (veliteľ, strelec, nabíjač a podávač-strelmajster) mala k osobnej ochrane k dispozícii štyri samopaly a bedničku ručných granátov. Posádka dokázala postaviťpevnosť v priebehu 4 dní, v prípade už vybudovaného objektu bola schopná dosiahnúť bojovej pohotovosti za 75 minút (pravdepodobne myslené uloženie veže na pripravené stanovisko). Posádka mala na protichemickú ochranu k dispozícii ochranné masky a tzv.izolačné prístroje. Celý objekt sa skladal z troch hlavných častí - tanková veža, základový železobetónový panel so spodným ozubeným vencom kruhovej dráhy a pohotovostný úkryt. Pre kanón bola zásoba 51 kusov munície (15 ks trieštivotrhavých JOF TK-44, 15 ks protipancierových podkaliberných so stopovkou JPpSv TK-44 a 21 ks protipancierových so stopovkou JPSv TK-44). V samotnej veži bola pohotovostná zásoba troch granátov JPSv v zadnej časti veže, štvorica JPpSv na pravej strane veže a tri granáty boli v truhlíku pod zbraňou. Zvyšok 41 kusov granátov bol umiestnený v pohotovostnom úkryte. Pre guľomet bolo k dispozícii 16 zásobníkov po 62 nábojov v každom. Námer zbraní dosahoval hodnoty -5° až +25°. Vežou sa dalo otáčať ručne i mechanicky. Pre elektromotor MB-20V zaisťujúci otáčanie veže a ventilátor MV-12 boli k dispozícii štyri akumulátory 6 ST-148 s napätím 12V a 24V. Dvojic akumulátorov bola zapojená, dvojica bola rezervná. Dvojica zapojených akumulátorov bola umiestnená v zadnej časti veže vo vahadle, pred posškodením boli chránené krytom. Pôvodná rádiostanica RM-31T bola nahradená typom R-105. Kvôli nedostatočnému výkonu ventilátora museli byť posádky vybavené izolačnými prístrojmi IP-46, ktoré ich chránili pred oxidom uhoľnatým vznikajúcim pri streľbe zo zbraní. Vežu hmotnosti 8 ton prinášal do pohotovostného postavenia nákladný automobil Tatra 111, uloženie veže mal zabezpečiť žeriavový tank JT-34, neskôr nahradený autožeriavmi typov HSC 4 alebo K-32, či inými s vhodnou nosnosťou.
Väčšina vybudovaných objektov nebola vybavená vežou, tá sa mala montovať až prípade potreby. Základový panel veže s dolnou guličkovou dráhou sa preto prikrýval príklopom Žpa-6 a zahŕňal zeminou. V takomto prípade sa zakrýval a maskoval i vstup do objektu, zahrnutý vstup bol vyznačený orientačným medzníkom.
Pri vojskových skúškach boli odhalené viaceré neodstrániteľné závady. Išlo o silné zadymenie priestoru veže. Vzhľadom na nízku palnú výšku dochádzalo po niekoľkých výstreloch k spáleniu trávnatého porastu v okolí veže, čo malo demaskujúci účinok.
Rozkazom náčelníka generálneho štábu z 5/1960 bolo 1. a č.armáde pridelených 30 kusov objektov KŽ-3, ktoré mali byť vybavované v roku 1961. Pre prípadnú ďalšiu výstavbu týchto objektov v rokoch 1962-1965 sa mohlo vyčleniť ďalších 200 veží. Presný počet postavených objektov je neznámy. Predpis k obsluhe bol vydaný v roku 1965. Zrušený bol v roku 1978.
Dvojica palebných postov KŽ-3 bola nájdená vo VVP Boletice. Stali sa súčasťou zbierky VHÚ (viď.link). V uvedenom zdroji sa uvádza postavenie 11 objektov v roku 1961 a ďalších 20 objektov v roku 1962.

Mgr.Martin Dubánek - Palebný objekt KŽ-3 s věží z tanku T-34/85, HPM č.9/2006, ISSN: 1210-1427
www.vhu.cz
URL : https://www.valka.cz/CZK-KZ-3-t197809#567974Verze : 10
MOD