Mgr.Martin Dubánek - Od bodáku po tryskáče - Nedokončené Československé zbrojní projekty 1945-1955, Mladá fronta 2011, ISBN : 978-80-204-2515-7 Mgr.Martin Dubánek - Obrněný transportér KOBO-3, Military Revue č.7-8/2014, vydavateľstvo Naše Vojsko, ISSN: 1805-0247
Kolopásové bojové vozidlo 3t s motorem T.108 (KOBO-3)
V roku 1947 boli 1. oddelením Hlavného štábu stanovené požiadavky na vývoj nového polopásového transportéru pechoty hmotnostnej kategórie 3 tony. Vozidlo vychádzalo z nemeckej konštrukcie Sd.Kfz.251 (v československom úžívaní označovaný ako HKL6p). V rámci typizácie mal na rovnakej platforme vzniknúť i polopásový delostrelecký ťahač hmotnostnej kategórie 3 tony. Vozidlo mal podľa pôvodnej požiadavky poháňať vznetový motor (pravdepodobne typ V 966 s výkonom 105 k pri 2200 ot./min.). V krátkej dobe sa však zmenila požiadavka na pohon zážihovým motorom Tatra T-902 (110 koní). Oproti HKL6p, z ktorého vychádzal mal mať poháňanú i prednú nápravu (z vyvíjaného 1,5t nákladného vozidla firmy AZNP). Korba mala mať krabicový tvar podobný americkým transportérom M3 (v československom úžívaní označovaný ako OT Internacionál), po jej bokoch mali byť strieľne. Obdobne ako mal OT Internacionál mal byť v strede lafetovaný guľomet ráže 12,7mm. Transportér mal prevážať 12 osôb s výzbrojou a výstrojou a mal utiahnúť vlek do hmotnosti 4 ton.
Pôvodne mal návrh a vývoj vozidla zabezpečiť VTÚ (Vojenský technický ústav), no pre nedostatočné personálne kapacity bola projektom poverená firma Škoda Plzeň. Prvé vývojové návrhy sa začali v roku 1948. 24.2.1950 bola armádou opätovne zmenená požiadavka na motor. Mal sa ním stať vznetový 8-valec Tatra T-108 (140 k). V popise nového obrneného transportéra sa v technickej dokumentácii 83-682č-310550 firmy Škoda uvádzajú niektoré charakteristiky tohoto projektu. Vzhľadom na veľkosť motora nebolo možné zaistiť pohon prednej nápravy. Maximálna dosiahnutá rýchlosť bola vypočítaná na 68 km/hod. Vozidlo malo uviesť 12 osôb a 1000kg materiálu, vo vleku mal utiahnúť 4 tony, pri maximálnom možnom ťahu až 7 ton bola maximálna rýchlosť 3 km/hod. Vozidlo malo mať v ráme naviják s ťahom 3 tony a 50 metrov dlhým ťažným lanom. Prevodovku mala tvoriť Praga-Wilson, hydraulické spojky boli od firmy Praga. Podoba vozidla bola zakreslená na výkrese 1Am639-P z 1.6.1950 (pod názvom Kolopásové bojové vozidlo 3t s motorem T.108). Na porade vo VTÚ v 7/1950 boli prejednávané návrhy i tohoto obrneného transportéra. Vzhľadom na viaceré písomné zmienky bola v hre i verzia so zážihovým motorom T-902. Pravdepodobne však bol na porade tento návrh zamietnutý. U návrhu so vznetovým motorom T-108 bola zrušená montáž navijáku, resp. bola prejednaná možnosť dodatočnej montáže navijáku s ťahom 2 ton. Zmenená bola i obranná výzbroj, kedy sa požiadavka na lafetáciu 12,7mm guľometu zmenila na lafetovanie guľometu vz.37, ktorý sa dal použiť proti pozemným i leteckým cieľom. Lafeta sa mala nachádzať približne uprostred prepravného priestoru vozidla. Zároveň mal mať transportér i predný štít guľometu aký mal i transportér HKL6p. Je pravdepodobné, že v ňom mal byť lafetovaný ďalší guľomet. Ďalšou požiadavkou bola lafetácia mínometu. Tá bola bez problémov vyriešená. Projekt niesol krycie označenie č.3012.
Konečný projekt bol k schváleniu predložený 8.8.1951. Vtedy bol projekt premenovaný na KOBO-3. Práce na výrobe prototypu už boli v tom čase započaté, plán rátal s dokončením k 1.4.1952, neskôr bol termín posunutý na 31.12.1952. Prototyp/funkčný vzor vyrobený z nepancierovanej ocele bol dokončený k 15.1.1952. Pri skúškach bola nameraná maximálna rýchlosť 43 km/hod, čo bolo oproti očakávaniam nedostatočné. Následne malo dôjsť k stavbe pancierovej korby pre druhý prototyp. Zdroje však nepotvrdzujú, či boli tieto práce na druhom prototype dokončené, je možné, že druhý prototyp bol dokončený v podobe delostreleckého ťahača. Prvý prototyp prešiel skúškami, ktoré odhalilo množstvo nepriaznivých konštrukčných chýb. Vozidlo bolo preťažené, malo problémy s jazdnými vlastnosťami a samotným riadením. Plánované špecifikácie neboli naplnené a preto bol projekt už v 4/1952 zrušený. Prototyp z nepancierovanej ocele bol prevzatý k 15.4.1952. Niektoré zdroje tvrdia, že pancierový prototyp bol prevzatý 1.12.1952. Na fotografiách nesie prototyp evidenčné označenie 522266. Požiadavky armády sa potom naplnili v obdobnom projekte, ktorým bol OT-810.
Mgr.Martin Dubánek - Od bodáku po tryskáče - Nedokončené Československé zbrojní projekty 1945-1955, Mladá fronta 2011, ISBN : 978-80-204-2515-7 Mgr.Martin Dubánek - Obrněný transportér KOBO-3, Military Revue č.7-8/2014, vydavateľstvo Naše Vojsko, ISSN: 1805-0247 VHA/VHÚ
