Bitva u Mărăşti - červenec 1917

Bitka pri Marasti, 1917
Júl 1917


Rumunský hlavný stan načrtol spolu s Ruským najvyšším velením na Moldavskom fronte ofenzívny plán, ktorý vyžadoval dvojitý úder: jeden v oblasti Marasti a druhý na dolnej časti rieky Sereth, v oblasti Namoloasa. Nádejali sa, že takýmto spôsobom obkľúčia a zničia 9. nemeckú armádu. Postup by ďalej pokračoval smerom na Ramnicu Sarat.


Ofenzívu v Soveja Basin, ktorá sa neskôr stala známou ako bitka pri Marasti, mala uskutočniť 2. rumunská armáda pod velením generálporučíka A. Avaresca. Mal k dispozícii 2 zbory zložené zo štyroch peších divízií a jazdeckej brigády. Spolu 56 peších práporov a 14 jazdeckých eskadrón podporovaných 228 delostreleckými hlavňami (z toho 52 ťažkých diel) a 21 lietadlami. Hlavný úder sa mal sústrediť na 35 km širokom úseku.


Proti rumunským silám stála bojová skupina Gerock, pravé krídlo Rakúsko-Uhorskej 1. armády. Bola zložená z 21 peších práporov a 36 jazdeckých eskadrón, podporovaná 142 delami, z toho 6 ťažkými. Napriek tomu, že boli v početnej menšine, poskytovala geografická poloha rakúsko-uhorskému veliteľovi množstvo obranných možností. Zorganizoval niekoľko oporných bodov, prepojených zákopmi a umiestnených tak, aby sa mohli navzájom podporovať. Hlavné pozície boli na Casinských a Teiusských vrchoch, na Incarcatoarea a v dedine Marasti.


Po dôkladnom prieskume sa generál Averescu rozhodol prelomiť front na ľavej strane 2. armády, na 13 km širokom úseku medzi Incarcatoarea a Marasti, keďže tam bol priaznivejší terén. Úlohu zadal 2. zboru, ktorému velil generálmajor A. Vaitoianu, podliehali mu 3. pešia divízia a 6. pešia divízia (bez jednej brigády), rovnako ako celé ťažké delostrelectvo. Na pravom krídle bol 4. zbor generála Valeana, zložený z jednej brigády 6. pešej divízie a z 8. pešej divízie. Ich úlohou bolo zadržať sily centrálnych mocností a v prípade, že by 2. zbor postupoval, malo postupovať aj pravé krídlo. 1. pešia divízia bez delostrelectva, ktoré bolo dočasne pridelené k 2. zboru, tvorila armádnu zálohu.


Delostrelecká príprava začala ráno 22. júla 1917 a pokračovala až do večera nasledujúceho dňa. Bombardovaním sa im podarilo rozrušiť nemecké opevnenia a vytvorili 12 priechodov v ostnatom drôte, takže sa generál Avarescu rozhodol zaútočiť 24. júla.


o 3:45, rumunská pechota v tichosti postúpila až do vzdialenosti 150 metrov od pozícií nemeckej 218. pešej divízie. Po 15 minútovej delostreleckej príprave 3. pešia divízia generálmajora A. Margineanua zaútočila. 24. peší pluk Tecuci zaútočil na Incarcatoarea a podarilo sa mu obsadiť prvé zákopy. Ale večerný silný protiútok ho zatlačil do východzích pozícií. 2. Vanatori pluku a 4. Dorobanti pluku sa podarilo obsadiť Marastský vrch, čím vytvorili prvý prielom v čele nemeckej 218. pešej divízie. Pokračovali v postupe a zaútočili na pozície na Teiuskom vrchu a obsadili ho. Jednotkám na Incarcatoarea hrozilo obkľúčenie a museli ustúpiť. Za túto akciu boli dvaja velitelia, podplukovník Calotescu (4. Dorobanti pluk) a podplukovník Butescu (2. Vanatori pluk) dekorovaní rádom Mihai Viteazul 3. triedy.


22. peší pluk Dambovita dostal rozkaz zaútočiť na dedinu Marasti. Veliteľ sa rozhodol zadržať nemecké jednotky dvoma rotami a zaútočiť dvoma prápormi z vrchov severne od dediny. Manéver bol úspešný a donútil protivníka k ústupu. 30. Dorobanti pluk Muscel sa pokúsil obsadiť vrch Manastioara, no všetky útoky zlyhali. Po tom, čo 22. pluk obsadil Marasti, pokračoval v postupe a dorazil za nemecké pozície na vrchu Marasti. Kombinovaný útok oboch plukov napokon viedol k dobitiu opevnení a zajatiu zvyšku obrancov. Rota, ktorej velil poručík S. Chiritescu z 30. Dorobanti pluku, prenikla z juhu a zajala 2 dôstojníkov a 150 vojakov. Poručík Chiritescu obdržal rád Mihai Viteazul 3. triedy.


V prvom dni ofenzívy vytvorili rumunské jednotky 10 km široký prielom na čele nemeckej 218. pešej divízie, pričom zajali 1500 vojakov. Ruská 15. pešia divízia (z ruskej 4. armády) rozvinutá na pravom krídle 2. armády, obsadila vrch Momaia a zajala 500 vojakov.


Porážka vyvolala na veliteľstve centrálnych mocností silný dojem, takže sa rozhodli posilniť 1. Rakúsko-Uhorskú armádu. Generál Gerock zorganizoval novú obrannú líniu na vrchu Tehereale, Rachitasul Mare a vrchu Teius. Línia mu poskytla dominantnú pozíciu nad Vranceanskou nížinou.


Generál Averescu chcel čo najviac vyťažiť z počiatočného úspechu, preto zaradil do prvej línie 1. pešiu divíziu brigádneho generála D. Stratilescua a priblížil jazdeckú brigádu k pechote. Takto chcel uľahčiť prienik za nepriateľské línie, ak by sa mu takáto príležitosť naskytla.


Nasledujúci deň zaútočila 6. pešia divízia pod velením brigádneho generála N. Anghirescua a obsadila Incarcatoarea. 26. júla pokračoval v útoku na nepriateľské pozície na vrchu Tehereale. Po kombinovanej akcii s 8. pešou divíziou nepriateľ kapituloval. 1. pešia divízia dostala rozkaz obsadiť Rachitasul Mare, kótu 927. Mala mohutnú podporu ťažkého delostrelectva a niekoľko malých jednotiek preniklo za nepriateľské línie. Takto mohol generál Stratilescu splniť jeho úlohu a obsadiť výšiny.


3. pešia divízia zaútočila na vrch Teius. 22. peší pluk sa stretol s veľmi tuhým odporom, došlo dokonca k boju muža proti mužovi. Podplukovník Butescu sa s 2. Vanatori plukom dokázal preplížiť cez nestrážené údolie a dostať sa za línie nemeckej 218. pešej divízie. Vrch Teius bol obkľúčený a napokon padol do rumunských rúk. 2. armáda teda vytvorila 30 km široký prielom v línii bojovej skupiny Gerock, ktorá začala ustupovať. Rumunské jednotky znovuobsadili Soveju a preťali ústupovú cestu rakúsok-uhorskej 1. jazdeckej divízie.


Úspech ofenzívy Centrálnych mocností v Galícii znamenal pre rumunský hlavný stan, aby dal pokyn na ukončenie postupu 2. armády. Generál Averescu žiadal, aby mu bolo dovolené aspoň opätovne obsadiť celú Vranceasskú nížinu. Takto boli 27. júla obnovené útoky pozdĺž celého frontu.


8. pešia divízia obsadila vrchol Arsita Mocanului a 6. pešia divízia zatlačila späť rakúsko-uhorskú 1. jazdeckú divíziu a obsadila vrchol Cocosila. V úseku 1. pešej divízie, prenikol 18. Dorobanti pluk Gorj medzi nemeckú 218. pešiu divíziu a rakúsko-uhorskú 1. jazdeckú divíziu, čím ohrozil ich krídla. Museli ustúpiť k Lepsa. Rumuni obsadili aj vrchol Roschila. 1. Vanatori pluk dosiahol rieku Putna. 3. pešia divízia tiež pokračovala v útoku. 22. peší pluk a 2. Vanatori pluk obsadili dediny Topesti a Valea Sarii a zatlačili Nemcov za rieku.


K bojovej skupine Gerock pričlenili na juhu posily, 2 pešie divízie (37. a 117.) a dve jazdecké divízie (7. a 8.). Nemecká 9. armáda posilnila svoje ľavé krídlo troma divíziami (76., 212., 216. pešia). 28. júla však 2. armáda dokázala splniť svoju úlohu. 3. pešia divízia dosiahla rieku Putna, eliminovala posledný odpor na ľavom brehu a vytvorila za ňou niekoľko predmostí. 7. Vanatori pluk zo 6. pešej divízie obsadil vrchol Zobina Neagra. Rakúsko-Uhorská 8. horská brigáda zastavila iba 8. pešiu divíziu a to v úseku vrchu Casin. Generál Averescu požiadal o posily z ruskej 9. armády, ktorej útočný prápor mal preniknúť za rakúsko-uhorské línie a zaútočit na vrch zo zadu. Generál Patrascu, rumunský divízny veliteľ sa rozhodol zadržať nepriateľa časťou svojich síl. Druhá časť, ktorú viedol plukovník Liciu, mala obísť rakúsko-uhorské jednotky sprava. Plán zlyhal, keď museli horské jednotky vybojovať ťažkú bitku. Ruský prápor nezaútočil podľa plánov, ale ustúpil, čím ohrozil bok 8. divízie. Boje pokračovali aj v nasledovné dni. 30. júla sa podarilo plukovníkovi Liciu obsadiť vrchol Razboiului, južne od vrchu Casin.


1. augusta sa generálporučík A. Averescu rozhodol zastaviť ofenzívu aj v oblasti 8. pešej divízie, pretože sa domnieval, že pozície, ktoré v tej dobe okupovali, boli dostatočné. Tým skončila bitka pri Marasti. 2. armáda dokázala vytvoriť 30 km široký a 20 km hlboký výbežok vo frontovej línii s 1. rakúsko-uhorskou armádou a prinútila Centrálne mocnosti zmeniť ich operačný plán a do oblasti dodať posily. Zajatých bolo vyše 2000 vojakov a ukoristených 70 diel. Rumunské oddiely stratili 4500 mužov (z toho 1500 mŕtvych a 3000 ranených). Rumunským veliteľom bolo udelených 32 rádov Mihai Viteazul 3. triedy a štyri pluky (5., 18., 30. peší a 2. Vanatori) vyznamenali za zajatie 1637 vojakov rádmi. Generálporučík Averescu bol dekorovaný rádom Mihai Viteazul 2. triedy.



Pramene:
en.wikipedia.org
www.taph.com
http://www.worldwar2.ro/primulrazboi/?article=116
www.ici.ro

URL : https://www.valka.cz/Bitva-u-Marasti-cervenec-1917-t76981#283279 Verze : 0
Diskusní příspěvek Faktografický příspěvek
Přílohy

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více