Main Menu
User Menu

Basil I.

Basil I. (Basileios) zvaný Macedónsky – byzanský cisár


Vládol v rokoch 867 – 886


Basil sa narodil v roku 813. Pochádzal z jednoduchej macedónskej rodiny. Pravdepodobne, jeho rodina mala arménske korene a v rámci presunov obyvateľstva bola presídlená do okolia Adrianopolu.


Basil bol sluhom macedónskeho stratéga. Vynikal fyzickou silou a mal mimoriadnu schopnosť zaobchádzať s koňmi. Podobne ako cisár Justin aj Basil odišiel za lepšími životnými podmienkami a kariérou do Konštantínopolu. Zamestnal sa ako koniar u blízkeho príbuzného cisára Michala III. Všimol si ho aj samotný cisár a prijal ho do svojich služieb. Časom sa Basil stal jeho osobným komorníkom. V roku 865 ho Michal adoptoval a oženil ho so svojou bývalou milenkou Eudokiou Ingerinou. Zakrátko sa Basil dostal do konfliktu s Bardasom, Michalovým spoluvládcom a strýkom. Basilovi sa podarilo presvedčiť Michala o tom, že Bardas proti nemu chystá sprisahanie, a s Michalovým požehnaním Bardasa zavraždil. Stalo sa tak v roku 866. Časom si aj Michal uvedomil, že jeho ambiciózny chránenec by mohol ohroziť aj jeho a snažil sa ho odstrániť. No Basil si túto hrozbu uvedomoval a v noci 23. septembra 867 Michala zavraždil. Bez akéhokoľvek odporu sa vyhlásil za autokrata (samovládcu).


Napriek tomu, že Basilovi sa nedostalo žiadne vzdelanie, prejavil sa ako schopný vládca. Hneď po svojom nástupe na trón sa Basil pustil do reformy byzanského práva. Jeho hlavným cieľom bolo usporiadanie doterajšieho práva a vypustenie ustanovení, ktoré stratili zmysel a upraviť zákony, tak aby vyhovovali súčasným podmienkam. Nový zákonník bol namierený proti zákonodarstvu ikonoklastických cisárov. Basil zrušil platnosť doteraz platného zákonníka, zvaného Eklogy a v pravdepodobne v roku 872 začal platiť nový dočasný zákonník, zvaný Procheiron.


Basil, podobne ako jeho predchodca, pokračoval v ofenzíve na východnej hranici ríše. Jeho prvým cieľom bola kresťanská sekta Pauliciánov. Pauliciáni boli vyhnaní z Byzancie, usadili sa na arabských územiach a stali sa spojencami arabského kalifátu. V roku 872 boli Pauliciáni porazení a ich mesto Tefrike zničené. Basil si úspešne počínal, v bojoch s Arabmi, aj v západnej časti ríše. V roku 867 Arabi napadli mesto Ragusa (Dubrovník). Byzanskému loďstvu sa podarilo Arabov poraziť a obsadiť Ragusu. Basil využil toto byzanské víťazstvo a obsadil aj veľkú časť dalmátskeho pobrežia. Na týchto územiach bola zriadená nová byzanská provincia.


Byzancia začala znova nadobúdať stratené územia v južnej Itálii. Pod tlakom arabskej hrozby mnohí miestni vladári uznali zvrchovanosť Byzancie. Na Basila sa s prosbou o pomoc obrátil aj pápež Ján VIII, ktorého dŕžavy v strednej Itálii ohrozovalo arabské loďstvo. Stratégovi Nikeforovi Fokasovi sa podarilo pripojiť k ríši celú Apúliu a Kalábriu. Napriek týmto úspechom sa Byzantíncom nepodarilo vo svojej moci udržať Maltu a sicílske Syrakúzy.


Basil nemal dobré vzťahy so svojim synom, budúcim cisárom, Leonom VI. Podozrieval ho, že proti nemu chystá sprisahanie. Dokonca ho dal odsúdiť na smrť. Leona pred popraviskom zachránil patriarcha Fotios, ktorý sa za Leona, u Basila, prihovoril. Leon strávil dva roky vo ťažkom väzení.


V auguste 886 sa na poľovačke Basil ťažko zranil a svojmu zraneniu 3. septembra 886 podľahol.





Kolektív autorov – Dějiny Byzancie
- vydala Academia, Nakladatelství Československé akadémie věd – Praha 1992, ISBN 80-200-0454-8


www.encyclopedia.com
URL : https://www.valka.cz/Basil-I-t59920#215960Verze : 0