Jednomotorový jednomístný vzpěrový dvojplošník smíšené konstrukce s pevným podvozkem a ostruhou.
-
Zdroje: Sources:
Vraný, Jiří. Avia BH-33. Jakab, Nevojice 2006. ISBN 80-90-3637-3-3. Rajlich, J.; Sehnal, J. Avia BH-33 - éro zlaté éry. HPM 1994/10-11. Němeček, V. Československá letadla 1914-1945, Naše Vojsko, Praha 1983. Fidler, J.; Sluka, V. Encyklopedie branné moci Republiky československé 1920-38, Libri 2006. ISBN 80-7277-256-2.
Avia Ba-33 vznikla na popud Ministerstva národní obrany, ktoré si prialo zástavbu výkonného trojradového motora domácej výroby Škoda L do draku BH-33E. Oproti svojmu predchodcovi dostalo lietadlo predĺžený trup, zväčšené rozpätie, lomenú osu podvozku a nové vzpery krídiel v tvare písmena N. Vychádzajúc z Avie BH-33E malo lietadlo trup zmiešanej konštrukcie potiahnutý vpredu hliníkovým plechom vzadu plátnom. Kostra pozostávala z oceľových trubiek, vystužených priečkami a drôtom. Krídla boli celodrevené s rovnou náběžnou hranou potiahnuté plátnom. Chvostové plochy potiahnuté plátnom boli ako z oceľových trubiek - SOP tak z dreva - VOP. Podvozok bol uchytený dvomi vzperami (prednou drevenou a zadnou oceľovou). Hlavná nádrž o objeme 310 litrov bola umiestnená pred pilotom v trupe. Výzbroj tvorili 2 guľomety Vickers kalibru 7,7 mm neskôr nahradené guľometmi vz.28 kalibru 7,92 mm. Lietadlá si niesly zásobu munície 500 až 800 nábojov. Hoci samotnú prestavbu plánovali ešte Beneš a Hajn, koncové úpravy a prípravu výroby už chystal nový šéfkonštruktér František Novotný. Táto nútená výmena nastala kvôli odchodu legendárneho konštruktérskeho dua do práve zriadeného leteckého oddelenia firmy Praga. Prototyp bol zalietaný 2. októbra 1929 ešte s vysúvateľným chladičom. Sériové kusy však dostali čelný chladič.
Lietadlo sa vyznačovalo veľmi príjemnou a jednoduchou pilotážou, vysokou rýchlosťou a stúpavosťou. Následne bolo postavených 81 kusov pre československé letectvo, pričom tvoril kostru nášho letectva až do nástupu Avie B-534 v polovici 30. rokov minulého storočia. Avia si tak síce upevnila pozíciu dodávateľa stíhačiek, ale viacmenej jej to zťažilo pozíciu na dodávky lietadel iných kategorií. Stíhačky Avia Ba-33 používali hlavne Letecký pluk č.4 (Hradec Králové) a stíhacie letky zmiešaných Leteckých plukov č.1 "T.G.Masaryka" (Praha-Kbely) a č.3 "Generála-letce M.R.Štefánika".
V polovici 30. rokov boli lietadlá presunuté do leteckého učilišťa v Prostejove. Vďaka tomu na ňom začínalo viacero úspešných pilotov 2. svetovej vojny ako napr. František Peřina, František Chábera a iní. V čase Mníchovskej krízy slúžili ako druhosledové náhradné stíhačky. Po okupácii doslúžili ako stroje pre praktický výcvik technikov. Stroje dislokované na Slovensku slúžili ako cvičné stroje Slovenského štátu. V roku 1929 sa tieto stroje zúčastnili pretekov Malou dohodou, ale lietadlo vtedy ešte trpelo pôrodnými bolestami a tak sa nezopakoval úspech spred roka.
Zaujímavý príbeh sa viaže k jednému exempláru Ba-33. Ten bol na skúškach v Mandžusku, lenže bol rýchlym pohybom fronty ukoristený Japonskou armádou. Japonci ho opravili a ďalej bojovo využívali. Tým sa Avia Ba-33 stala jediným strojom československej konštrukcie, ktorý používalo Japonské cisárske letectvo.
