Antonov A-7

Antonov A-7



Tento sedemmiestny výsadkový klzák bol skonštruovaný a vyrobený v roku 1941 v konštrukčnej kancelárii O.K.Antonova (О. К. Антонов) a sériovo bol vyrábaný od roku 1942. Prototyp niesol označenie RF-8 (РФ-8 - Рот Фронт-8) a bol to vlastne zväčšený športový klzák RF-7 (РФ-7).


A-7 bol širokotrupý hornoplošník so samonosným krídlom o veľkom rozpätí. Kryt pilotnej kabíny bol zapustený do obrysu trupu, vďaka čomu bol výhľad z neho veľmi dobrý. Pre štart klzáku slúžili dve podvozkové kolesá umiestnené po bokoch trupu, ktoré bolo možné za letu vtiahnuť mechanicky do trupu. Klzák tak mohol pristávať buď z podvozkom alebo na pevnú lyžu na spodku trupu, ktorý spôsob výrazne skracoval dĺžku dobehu po pristátí. Na konci trupu bola umiestnené pevná ostroha.


Ako vlečné lietadlá boli skúšané rôzne typy – ľahkým bombardérom R-5 počínajúc a ťažkým TB-3 končiac. Neskôr bol klzák pripájaný aj za dopravný stroj Lisunov Li-2, ale v prípade núdze bolo úspešne vyskúšané aj vlečenie stíhacím lietadlom Hawker Hurricane, dodaným do ZSSR v rámci zahraničnej pomoci (Lend-Lease). Za lietadlami Il-4 a TB-3 mohol byť A-7 vlečený v dvoj- alebo v trojvleku.


Počas veľkej vlasteneckej vojny bolo vyrobených cca 400 exeplárov A-7. Využívaný bol najmä na zásobovanie partizánskych oddielov v tyle nepriateľa zbraňami a muníciou. Vzhľadom na to, že partizáni nie vždy mali vhodné priestory pre pristátie klzákov, prebiehali s A-7 aj riskantné skúšky, pri ktorých sa overovala možnosť pristátia do koruny stromov, resp. na vodu. Tieto skúšky vykonal kapitán Leonid Ljapin (капитан Леонид Ляпин). Bolo zistené, že pristátie do korún stromov je teoreticky možné za predpokladu vysokej rýchlosti klzáku, ktorý svojou váhou „očeše“ stromy, pri pristátí na vodu sa klzák rýchlo potopil. V skúškach sa viac nepokračovalo.


V roku 1942 bol vypracovaný projekt cisternového klzáku A-7, ktorý mal slúžiť na predĺženie doletu ťažného lietadla. Táto modifikácia bola vyrobená v závode v osade Zavodoukovsk (Заводоуковск), kde prebiehala výroba klzákov A-7 a jej autorom bol A. S. Moskalev (А. С. Москалев). Úprava spočívala v montáži dvoch nádrží o celkovom objeme 1.000 litrov do trupu klzáka. Zároveň doň bolo namontované benzínové čerpadlo poháňané akumulátormi, pomocou ktorého sa palivo prečerpávalo cez hadicu pripevnenú k ťažnému lanu do ťažného lietadla. Skúšky boli vykonávané so špeciálne upraveným ťažným TB-3 na prelome rokov 1942/43. Sériovo vyrábaná táto úprava nebola.


zdroje:
Красильщиков, А.П.: Планера СССР
Казаков, В.Б.: Боевые Аэросцепки
Антонов, О.К.: Десять раз с начала
Моделист-Конструктор 1973, №1

Antonov A-7

Zdroj: Russian Aviation Museum

Plán kluzáku