Andronikos I.

Andronikos – byzantský cisár


Vládol v rokoch 1183-1185


Andronikos bol bratrancom cisára Manuela I. Na jar 1182 vypuklo v Konštantínopole povstanie proti nepopulárnej vláde regentky Márie, matky právoplatného cisára Alexia II. Andronikos využil toto povstanie vo svoj prospech. Máriu nechal popraviť, pričom donútil Alexia podpísať matkin rozsudok smrti a nechal sa vyhlásiť za spolucisára. V septembri 1183 zosadil z trónu mladučkého cisára Alexia a 24. septembra 1183 sám zasadol na cisársky trón.


Andronikos ostro vystupoval voči latinským kresťanom. Zrušil všetky zmluvy s križiackými kniežactvami a uzavrel so Saladinom novú zmluvu. V nej sa zaviazal nezasahovať do vojny medzi križiackými kniežactvami a Saladinom.


Za Andronikovej vlády, Byzancia stratila ďalšie územia. Uhorský kráľ Belo III. obsadil Braniševo, Belehrad, Niš a postupoval až ku Sofii. Tú sa mu však nepodarilo dobiť. Krátko pred nástupom Andronika na trón Belo znova k Uhorsku pripojil Sriem a Dalmáciu. Srbské knieža Štefan Nemanja porazil byzanské oddiely a získal tým pre srbské kniežactvá Raška a Zeta opäť nezávislosť. Ikonský sultán Kilič-Arslán II. obsadil Sozopolis a zničil mesto Cotyaeum.


Andronikova krutovláda však netrvala dlho v roku 1185 bol zvrhnutý a zavraždený.



Kolektív autorov – Dějiny Byzancie
- vydala Academia, Nakladatelství Československé akadémie věd – Praha 1992, ISBN 80-200-0454-8


www.roman-emperors.org