Ručně vyplněné položky: DD.10.1918-DD.MM.RRRR vojak 43. Ukrajinského revolučného pluku a 3. Luganského internacionálneho pluku DD.01.1919-DD.MM.RRRR politický komisár a predseda revolučného tribunálu 3. Luganského internacionálneho pluku DD.09.1919-DD.MM.RRRR politický komisár 1. streleckej brigády 60. streleckej divízie DD.03.1922-DD.MM.RRRR veliteľ a politický komisár 13. samostatného pohraničného práporu DD.09.1922-DD.MM.RRRR veliteľ roty 70. streleckého pluku 24. streleckej divízie Ukrajinského vojenského okruhu DD.03.1926-DD.MM.RRRR dočasne poverený výkonom funkcie pomocníka veliteľa 240. streleckého pluku DD.10.1930-DD.MM.RRRR pomocník veliteľa 88. a 240. streleckého pluku DD.11.1935-DD.MM.RRRR pomocník náčelníka 1. oddelenia štábu 17. streleckého zboru Kyjevského vojenského okruhu DD.03.1938-DD.MM.RRRR náčelník 1. oddelenia štábu 15. streleckého zboru DD.10.1938-DD.MM.RRRR náčelník 1. oddelenia štábu Žitomírskej armádnej skupiny vojsk DD.12.1939-DD.MM.RRRR dočasne poverený výkonom funkcie náčelníka štábu 5. armády Kyjevského osobitného vojenského okruhu DD.04.1940-DD.MM.RRRR náčelník operatívneho oddelenia štábu 5. armády Kyjevského osobitného vojenského okruhu DD.07.1940-DD.10.1940 prednášajúci na katedre všeobecnej taktiky Vojenskej akadémie M.V. Frunze DD.10.1940-DD.MM.RRRR náčelník štábu 34. streleckého zboru Kyjevského osobitného vojenského okruhu 02.08.1941-13.02.1942 veliteľ 127. streleckej divízie Západného frontu DD.02.1942-DD.MM.RRRR veliteľ 3. gardového streleckého zboru 56. armády Južného frontu DD.03.1942-DD.MM.RRRR starší prednášajúci taktiky na Vojenskej akadémii M.V. Frunze DD.MM.1945-DD.MM.RRRR veliteľ 10. gardového streleckého zboru Južnej skupiny vojsk DD.MM.1947-DD.MM.RRRR náčelník Úradu bojovej a telesnej prípravy Odeského vojenského okruhu DD.MM.1948-DD.MM.RRRR náčelník vojenskej katedry Kijevského telovýchovného inštitútu DD.MM.1951-DD.MM.RRRR predseda Ústredného výboru DOSAAF Moldavskej SSR 15.02.1955-DD.MM.RRRR v zálohe
Manually added items: DD.10.1918-DD.MM.RRRR Soldier in the 43rd Regiment of Ukrainian Revolutionary and Internationalist of Lugansk 3rd Regiment DD.01.1919-DD.MM.RRRR Political Comissar and Chairman of the Revolutionary Tribunal Lugansk internationalist 3rd Regiment DD.09.1919-DD.MM.RRRR Political Commissar 1st Rifle Brigade 60th Rifle Division DD.03.1922-DD.MM.RRRR Commander and Political Commissar 13th Separate Border Battalion DD.09.1922-DD.MM.RRRR Company Commander 70th Rifle Regiment 24th Rifle Division of the Ukrainian Military District DD.03.1926-DD.MM.RRRR temporarily entrusted the duties of assistant commander of the 240th Rifle Regiment DD.10.1930-DD.MM.RRRR Assistant Commander of the 88th and 240th Rifle Regiment DD.11.1935-DD.MM.RRRR Assistant Chief of Staff of the 1st Division 17th Rifle Corps of the Kiev Military District DD.03.1938-DD.MM.RRRR Chief of Staff of the 1st Division 15th Rifle Corps DD.10.1938-DD.MM.RRRR 1 Division Chief of Staff of the Army Troops Zhitomir DD.12.1939-DD.MM.RRRR temporarily entrusted the Duties of Chief of Staff of the 5th Army of the Kiev Special Military District DD.04.1940-DD.MM.RRRR Chief operating department staff of the 5th Army of the Kiev Special Military District DD.07.1940-DD.10.1940 Lecturer at the Department of General Tactics Academy named by M.V. Frunze DD.10.1940-DD.MM.RRRR Chief of Staff of the 34th Rifle Corps of the Kiev Special Military District 02.08.1941-13.02.1942 Commander of the 127th Rifle Division of the Western Front DD.02.1942-DD.MM.RRRR Commander of the 3rd Guards Rifle Corps 56th Army of the Southern front DD.03.1942-DD.MM.RRRR Senior Lecturer at the Military Academy Tactics named by M.V. Frunze DD.MM.1945-DD.MM.RRRR Commander of the 10th Guards Rifle Corps Southern Group of Forces DD.MM.1947-DD.MM.RRRR Chief of the Office of combat and physical training Odessa Military District DD.MM.1948-DD.MM.RRRR Chief of the Military Department of the Institute of Sports in Kiev DD.MM.1951-DD.MM.RRRR Chairman of the Central Committee of the SSR of Moldova DOSAAF 15.02.1955-DD.MM.RRRR Retired
Adrian Zacharovič Akimenko sa narodil v dedine Bogorodickoje, patriacej pod Lutuginský okres, Luganský kraj, Ukrajina.
Koncom roka 1917 bol prijatý za policajta, v roku 1918 je povolaný do Robotnícko-roľníckej Červenej armády. Zúčastnil sa občianskej vojny najskôr ako krasnoarmejec, neskôr ako politický komisár. V tejto vojensko-politickej funkcii vystriedal viaceré veliteľské pozície. Ako príslušník 12. a 14. armády Južného a Juhozápadného frontu sa zúčastnil bojov za presadenie moci sovietov na území Ukrajiny.
Po skončení občianskej vojny si zvyšuje vojenské vzdelanie na Vyššej odbornej škole veliteľov v Charkove, ktorú ukončuje v roku 1922. Následne velí rôznym vojenským útvarom od stupňa prápor po pluk.
Vyššie vojenské vzdelanie získava v rokoch 1931 až 1935 na Vojenskej akadémii M.V. Frunze, po skončení ktorej vykonáva rôzne štábne funkcie u vojenských jednotiek. Začiatok Veľkej vlasteneckej vojny ho zastihne vo funkcii náčelníka štábu 34. streleckého zboru Kyjevského osobitného vojenského okruhu. Zúčastňuje sa na bojoch pri Smolensku, pri ktorých sa prejavil ako schopný a rázny veliteľ. Kvôli chorobe veliteľa 34. streleckého zboru, generálporučíka Chmeľnického, preberá plukovník Akimenko velenie tejto jednotky. Po rozpustení zboru je menovaný veliteľom 127. streleckej divízieZápadného frontu, ktorá za vynikajúce bojové úspechy dosiahnuté v oblasti Eľni (Ельни) je v septembri 1941 premenovaná na 2. gardovú streleckú divíziu.
Po povýšení do hodnosti generálmajora dňa 10. januára 1942 velí Akimenko 3. gardovému streleckému zboru56. armádyJužného frontu. Dlho si však tejto vysokej funkcie neužil. Už v marci 1942 je z tejto funkcie odvolaný a prevelený do funkcie staršieho prednášateľa taktiky na Vojenskú akadémiu M.V. Frunze. Dôvodom odvolania bol neúspešný útok vojsk 3. zboru v priestore severne od Taganrogu. Od tej doby sa neúspešne snaží opätovne dostať na front a podarí sa mu to až po takmer dvoch rokoch. V januári 1944 je vyhovené jeho opakovaným žiadostiam a je vymenovaný za veliteľa 75. samostatného streleckého zboru, ktorý bojuje ako súčasť 2. a 3. Ukrajinského frontu. Od 2. decembra 1944 je hospitalizovaný v nemocnici, do funkcie sa vracia 9. januára 1945.
Počas jeho velenia sa 75. strelecký zbor zúčastňuje mnohých útočných operácií - Korsuň-Ševčenkovskej, Umansko-Botošanskej, Belehradskej, Viedenskej a nakoniec aj Pražskej. Za oslobodenie Belehradu je zboru pod jeho velením udelené čestné pomenovanie "Belehradský". Za úspešné prekročenie rieky Dunaj a zručné velenie vojskám zboru bol Akimenko navrhnutý na udelenie titulu Hrdinu Sovietskeho zväzu. Návrh na vyznamenanie sa však kdesi na vyšších miestach stratil...
Po vojne zastáva viaceré vysoké veliteľské posty a svoju kariéru končí ako predseda Ústredného výboru DOSAAF Moldavskej SSR. DOSAAF, čo je skratka pre Dobrovoľnú spoločnosť pre spoluprácu s armádou, letectvom a námorníctvom (rusky ДОСААФ, Добровольное общество содействия армии, авиации и флоту) je štátna spoločenská organizácia, vykonávajúca vlasteneckú a predvojenskú výchovu svojich členov. Išlo o obdobu československej organizácie Zväzarm (česky Svazarm).
A.Z. Akimenko zomrel vo februári 1989 v ukrajinskom Vorošilovgrade (súčasný Lugansk), kde je aj pochovaný.
