Main Menu
User Menu

Akimenko, Adrian Zacharovič

Adrian Zakharovich Akimenko

Адриан Захарович Акименко

     
Příjmení:
Surname:
Akimenko
Jméno:
Given Name:
Adrian Zacharovič
Jméno v originále:
Original Name:
Адриан Захарович Акименко
Fotografie či obrázek:
Photograph or Picture:
Hodnost:
Rank:
generálmajor
Akademický či vědecký titul:
Academic or Scientific Title:
-
Šlechtický titul:
Hereditary Title:
-
Datum, místo narození:
Date and Place of Birth:
06.09.1898 Bogorodickoje /
Datum, místo úmrtí:
Date and Place of Decease:
DD.02.1989 Luhansk /
Nejvýznamnější funkce:
(maximálně tři)
Most Important Appointments:
(up to three)
- velitel 3. gardového střeleckého sboru (od ledna 1942)
- velitel 75. střeleckého sboru
Jiné významné skutečnosti:
(maximálně tři)
Other Notable Facts:
(up to three)
-
Související články:
Related Articles:

Zdroje:
Sources:
David M. Glantz - Bouře směřuje na Balkán
myfront.in.ua
URL : https://www.valka.cz/Akimenko-Adrian-Zacharovic-t124500#423957Verze : 0
MOD
     
Příjmení:
Surname:
Akimjenko
Jméno:
Given Name:
Adrian Zacharovič
Jméno v originále:
Original Name:
Адриан Захарович Акименко
Všeobecné vzdělání:
General Education:
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR
Vojenské vzdělání:
Military Education:
DD.MM.RRRR-DD.MM.1922 Vyššia odborná škola veliteľov v Charkove
DD.10.1931-DD.MM.1935 Vojenská akadémia M.V. Frunze
Důstojnické hodnosti:
Officer Ranks:
10.01.1942 generálmajor
Průběh vojenské služby:
Military Career:
Automaticky vyplněné položky:
DD.10.1940-25.07.1941 Náčelník štábu : 34. střelecký sbor
25.07.1941-09.08.1941 Velitel : 34. střelecký sbor
18.09.1941-10.01.1942 Velitel : 2. gardová střelecká divize
10.01.1942-14.02.1942 Velitel : 2. gardová střelecká divize

Ručně vyplněné položky:
DD.10.1918-DD.MM.RRRR vojak 43. Ukrajinského revolučného pluku a 3. Luganského internacionálneho pluku
DD.01.1919-DD.MM.RRRR politický komisár a predseda revolučného tribunálu 3. Luganského internacionálneho pluku
DD.09.1919-DD.MM.RRRR politický komisár 1. streleckej brigády 60. streleckej divízie
DD.03.1922-DD.MM.RRRR veliteľ a politický komisár 13. samostatného pohraničného práporu
DD.09.1922-DD.MM.RRRR veliteľ roty 70. streleckého pluku 24. streleckej divízie Ukrajinského vojenského okruhu
DD.03.1926-DD.MM.RRRR dočasne poverený výkonom funkcie pomocníka veliteľa 240. streleckého pluku
DD.10.1930-DD.MM.RRRR pomocník veliteľa 88. a 240. streleckého pluku
DD.11.1935-DD.MM.RRRR pomocník náčelníka 1. oddelenia štábu 17. streleckého zboru Kyjevského vojenského okruhu
DD.03.1938-DD.MM.RRRR náčelník 1. oddelenia štábu 15. streleckého zboru
DD.10.1938-DD.MM.RRRR náčelník 1. oddelenia štábu Žitomírskej armádnej skupiny vojsk
DD.12.1939-DD.MM.RRRR dočasne poverený výkonom funkcie náčelníka štábu 5. armády Kyjevského osobitného vojenského okruhu
DD.04.1940-DD.MM.RRRR náčelník operatívneho oddelenia štábu 5. armády Kyjevského osobitného vojenského okruhu
DD.07.1940-DD.10.1940 prednášajúci na katedre všeobecnej taktiky Vojenskej akadémie M.V. Frunze
DD.10.1940-DD.MM.RRRR náčelník štábu 34. streleckého zboru Kyjevského osobitného vojenského okruhu
02.08.1941-13.02.1942 veliteľ 127. streleckej divízie Západného frontu
DD.02.1942-DD.MM.RRRR veliteľ 3. gardového streleckého zboru 56. armády Južného frontu
DD.03.1942-DD.MM.RRRR starší prednášajúci taktiky na Vojenskej akadémii M.V. Frunze
DD.01.1944-DD.MM.RRRR veliteľ 75. streleckého zboru
DD.MM.1945-DD.MM.RRRR veliteľ 10. gardového streleckého zboru Južnej skupiny vojsk
DD.MM.1947-DD.MM.RRRR náčelník Úradu bojovej a telesnej prípravy Odeského vojenského okruhu
DD.MM.1948-DD.MM.RRRR náčelník vojenskej katedry Kijevského telovýchovného inštitútu
DD.MM.1951-DD.MM.RRRR predseda Ústredného výboru DOSAAF Moldavskej SSR
DD.MM.1954-DD.MM.RRRR na dôchodku
Vyznamenání:
Awards:

DD.MM.RRRR

Leninův řád /1936-1943/
Order of Lenin /1936-1943/
Opден Ленина
-

DD.MM.RRRR

Řád rudého praporu /1924-1943/
Order of the Red Banner /1924-1943/
Орден Красного Знамени
-

DD.MM.RRRR

Řád Suvorova 2. stupeň /1943-1991/
The Order of Suvorov, 2nd Class /1943-1991/
Opден Суворова II степени
-

DD.MM.RRRR

Řád Bohdana Chmělnického, 2. stupeň
Order of Bohdan Chmielnicki, 2nd Class
Opден Богдана Хмелницкого 2-й степени
-

DD.MM.RRRR

Řád vlastenecké války 1. stupně /1943-1985/
Order of the Patriotic War, 1st Class /1943-1985/
Орден Отечественной войны 1-й степени
-

DD.MM.RRRR

Řád rudého praporu /1943-1991/
Order of the Red Banner /1943-1991/
Орден Красного Знамени
-

DD.MM.RRRR

Řád rudého praporu /1943-1991/
Order of the Red Banner /1943-1991/
Орден Красного Знамени
-

DD.MM.RRRR

Řád rudého praporu /1943-1991/
Order of the Red Banner /1943-1991/
Орден Красного Знамени
-

DD.MM.RRRR

Řád Kutuzova, 1. stupeň /1943-1991/
Order of Kutuzov, 1st Class /1943-1991/
Opден Кутузова I степени
-

Poznámka:
Note:
v septembri 1970 udelený titul Čestný občan mesta Lugansk (Ukrajina)
Zdroje:
Sources:
David M. Glantz - Bouře směřuje na Balkán
myfront.in.ua
https://samsv.narod.ru/Div/Sd/sd127/main1.html
https://ru.wikipedia.org/wiki
URL : https://www.valka.cz/Akimenko-Adrian-Zacharovic-t124500#518996Verze : 0
MOD
Adrian Zacharovič Akimenko sa narodil v dedine Bogorodickoje, patriacej pod Lutuginský okres, Luganský kraj, Ukrajina.

Koncom roka 1917 bol prijatý za policajta, v roku 1918 je povolaný do Robotnícko-roľníckej Červenej armády. Zúčastnil sa občianskej vojny najskôr ako krasnoarmejec, neskôr ako politický komisár. V tejto vojensko-politickej funkcii vystriedal viaceré veliteľské pozície. Ako príslušník 12. a 14. armády Južného a Juhozápadného frontu sa zúčastnil bojov za presadenie moci sovietov na území Ukrajiny.

Po skončení občianskej vojny si zvyšuje vojenské vzdelanie na Vyššej odbornej škole veliteľov v Charkove, ktorú ukončuje v roku 1922. Následne velí rôznym vojenským útvarom od stupňa prápor po pluk.

Vyššie vojenské vzdelanie získava v rokoch 1931 až 1935 na Vojenskej akadémii M.V. Frunze, po skončení ktorej vykonáva rôzne štábne funkcie u vojenských jednotiek. Začiatok Veľkej vlasteneckej vojny ho zastihne vo funkcii náčelníka štábu 34. streleckého zboru Kyjevského osobitného vojenského okruhu. Zúčastňuje sa na bojoch pri Smolensku, pri ktorých sa prejavil ako schopný a rázny veliteľ. Kvôli chorobe veliteľa 34. streleckého zboru, generálporučíka Chmeľnického, preberá plukovník Akimenko velenie tejto jednotky. Po rozpustení zboru je menovaný veliteľom 127. streleckej divízie Západného frontu, ktorá za vynikajúce bojové úspechy dosiahnuté v oblasti Eľni (Ельни) je v septembri 1941 premenovaná na 2. gardovú streleckú divíziu.

Po povýšení do hodnosti generálmajora dňa 10. januára 1942 velí Akimenko 3. gardovému streleckému zboru 56. armády Južného frontu. Dlho si však tejto vysokej funkcie neužil. Už v marci 1942 je z tejto funkcie odvolaný a prevelený do funkcie staršieho prednášateľa taktiky na Vojenskú akadémiu M.V. Frunze. Dôvodom odvolania bol neúspešný útok vojsk 3. zboru v priestore severne od Taganrogu. Od tej doby sa neúspešne snaží opätovne dostať na front a podarí sa mu to až po takmer dvoch rokoch. V januári 1944 je vyhovené jeho opakovaným žiadostiam a je vymenovaný za veliteľa 75. samostatného streleckého zboru, ktorý bojuje ako súčasť 2. a 3. Ukrajinského frontu. Od 2. decembra 1944 je hospitalizovaný v nemocnici, do funkcie sa vracia 9. januára 1945.

Počas jeho velenia sa 75. strelecký zbor zúčastňuje mnohých útočných operácií - Korsuň-Ševčenkovskej, Umansko-Botošanskej, Belehradskej, Viedenskej a nakoniec aj Pražskej. Za oslobodenie Belehradu je zboru pod jeho velením udelené čestné pomenovanie "Belehradský". Za úspešné prekročenie rieky Dunaj a zručné velenie vojskám zboru bol Akimenko navrhnutý na udelenie titulu Hrdinu Sovietskeho zväzu. Návrh na vyznamenanie sa však kdesi na vyšších miestach stratil...

Po vojne zastáva viaceré vysoké veliteľské posty a svoju kariéru končí ako predseda Ústredného výboru DOSAAF Moldavskej SSR. DOSAAF, čo je skratka pre Dobrovoľnú spoločnosť pre spoluprácu s armádou, letectvom a námorníctvom (rusky ДОСААФ, Добровольное общество содействия армии, авиации и флоту) je štátna spoločenská organizácia, vykonávajúca vlasteneckú a predvojenskú výchovu svojich členov. Išlo o obdobu československej organizácie Zväzarm (česky Svazarm).

A.Z. Akimenko zomrel vo februári 1989 v ukrajinskom Vorošilovgrade (súčasný Lugansk), kde je aj pochovaný.



zdroje:
https://samsv.narod.ru/Div/Sd/sd127/main1.html
myfront.in.ua
https://ru.wikipedia.org/wiki/
URL : https://www.valka.cz/Akimenko-Adrian-Zacharovic-t124500#518998Verze : 2
MOD
Návrh na udelenie Radu Červenej zástavy zo dňa 18.09.1944
URL : https://www.valka.cz/Akimenko-Adrian-Zacharovic-t124500#519433Verze : 0
MOD