Pharsalus

Autor: Jozef Duháček / coriolanus 🕔︎︎ 👁︎ 29.204

Rímsky svet sa bol od januára 49 BC až po Pharsalus (9. august, 48 podľa rímskeho kalendára,6.jún podľa juliánskeho), rozdelený občianskou vojnou medzi Pompeiom a Caesarom na dva tábory. Vojna sa viedla so striedavým šťastím v Afrike, Itálii, Galii, Hispánii a presunula sa aj do Grécka. Pred pár týždňami utrpel Caesar vážnu porážku pri dlhom ale neúspešnom obliehaní Pompeia v Dyrrhachiu (Drač) na severnom pobreží Grécka. Pri prelomení obliehania mohol Pompeius zničiť Caesarových veteránov ak by bol dôsledne prenasledoval utekajúcu armádu. Ale ako Caesar neskôr pohŕdavo poznamenal: „Dnes mohol nepriateľ vojnu rozhodnúť ak by mal muža ktorý vie víťaziť“ Caesar odtiahol bez výraznejšieho odporu do Thesálie, kde jeho armáda trápená nedostatkom zásob po mesiacoch obliehania našla dostatok jedla a krmiva. A tiež sa spojil s dlho očakávanými jednotkami pod velením Domitia Calvina.

Reklama

Medzitým Pompeius spojil svoje sily s légiami pod vedením Metella Scipiona a prenasledoval Caesara do juhovýchodného Grécka smerom k planine okolo malého obchodného mestečka Pharsalu na križovatke starej obchodnej cesty ( niektorí historici vrátane Aula Hirtia tvrdia, že to bol Palaepharsalus alebo "starý Pharsalus" niekoľko míľ odtiaľ). Caesar postavil tábor na rovine mimo mesta na severnom brehu rieky Enipeus, po sedem dňovom namáhavom pochode. Pompeius dorazil s armádou o sile 45 000 mužov proti Caesarovym asi 22 000 pešiakom a 1 000 jazdcov. Niekoľko historikov spomina nebezpečne vysokú sebadôveru. Jeho víťazstvo pri Dyrrhachiu proti legendárnym galským légiam povzbudilo jeho vojakov a totálne víťazstvo považovali za isté. Pompeius sa ale počas vojny s Caesarom stal veľmi obozretným a chcel viesť vojnu o čas, očakávajúc posily a zároveň Caesarovi znemožňovať zásobovanie a útočiť dôveru Caesarových mužov vo vlastného veliteľa zaťiaľ čo jeho známosti a kontakty mu zabezpečili nepretržitý prísun zásob a mužov od spriatelených kráľov z Východu.Nevidel dôvod prečo riskovať otvorenú bitku.

 Napokon však podľahol tlaku senátorov a aj vlastnému úsudku a pristúpil na otvorený boj. Caesar vyviedol svoje légie s tábora a ponúkal niekoľko dni za sebou Pompeiovi bitku. Pompeiovi vojaci si boli víťazstvom takí istí, že po bitke našiel Caesar v ich tábore prípravy na veľké oslavy. Caesarova armáda zložená zväčša s jeho desaťročných galských veteránov stála proti daľeko väčšej ale zloženej s nováčikov, zle vycvičených otrokov a vojsk spojencov. Caesarovi dochádzali zásoby a nemal prístup k moru. Caesar bol každopádne potešený keď Pompeius pristúpil na boj. Pompeius sa zdá mal hlboké pochybnosti a zlú predtuchu keď pred bitkou poznamenal: „ Ktokoľvek dnes zvíťazí uvidí začiatok veľkých a nikdy nekončiacich problémov

V okamihu stretu mal Caesar časti VIII, IX, X, XI a XII légie, okolo 80 neúplných kohort spolu asi 22 000 mužov plus 1 000 jazdcov a málo ľahkoodencov Pompeius velil 110 kohortám legionárov a pomocných zborov 45 000 mužov, podporovaných  3 000 lučištníkmi, 1 200 prakovníkmi, a 7 000 jazdcami zloženými z brancov z takmer desiatich národov od Galie a Germánie az po Kappadóciu a Sýriu. Caesarovo heslo bolo „Venuša, nositeľka víťazstva“, Pompeiovo „Herkules Neporaziteľný“.

Pharsalus je jednou z bitiek, keď mal víťazný veliteľ vynikajúci prehľad v súperovej taktike. Caesar zvíťazil preto, lebo dokonale predvídal Pompeiove kroky. Pompeiovou najväčšou výhodou bola jazda pod velením Tita Labiena, ktorú spolu z lučištníkmi a prakovníkmi umiestnil na na ľavom krídle. Caesar okamžite odhadol, že jeho cieľom je prelomiť pravé krídlo  a jeho tisíc jazdcov bude pokiaľ ich nebude silno podporovať ho neudrží. Presunul 6 kohort zo zadných pozícií,  umiestnil ich šikmo a zamaskoval ich za svojou jazdou. Po reči, v ktorej jasne ukázal že víťazstvo závisí na odvahe spomínaných kohort a v ktorej im odporučil útočiť kopijami do tvárií nepriateľovej jazdy  sa jeho armáda nehýbala bez jeho výslovných signálov. Vtejto situácii všetko záležalo na správnom načasovaní.

Príkre brehy rieky chránili Pompeiovo pravé krídlo kde umiestnil Hispánskych a Kilíckych vojakov. Sýrske légie postavil na stred.Caesar nechal XI aVII légiu pod velením Marca Antonia na ľavom krídle. Domitius Calvinus velil stredu a Publius Sulla pravému krídlu s Caesarovou milovanou X légiou. Caesar zaujal postavenie za Sullom.

Reklama

Pompeius nariadil vojakom aby stáli a nehýbali sa a dúfal že sa caesarovci behom cez pláň vyčerpajú.  Skúsení galskí veteráni však zbadali pascu a v polovici cesty zastavili aby si oddýchli a sformovali línie. Caesar neskôr poznamenal že Pompeius tak zahodil psychologický efekt útoku ktorý by stmelil jeho mnohojazyčnú armádu. Keď Labienova jazda podporovaná lučištníkmi zaútočila na Caesarovo pravé krídlo takmer sa jej podarilo preraziť a obkľúčiť.  V tom okamihu Caesar signalizoval nástup spomínaných šiestich kohort, ktoré udreli na Labienovu jazdu a odrazili ju. Akonáhle bola jazda obrátená na ústup zostali lučištníci bez obrany a tiež začali ustupovať alebo boli udupaní vlastnými jazdcami. Po nich sa prehnal Caesar so svojimi vojakmi a vpadol Pompeiovi do nechráneného ľavého boku. V rovnakom čase posilnil útočiacu prvú a druhú líniu. Pompeiovci boli napadnutí naraz spredu aj z boku. Armáda sa rozpadla a utekala naspäť do tábora.

Caesar okamžite uistil zostávajúcich pompeiovcov, že sa nemusia báť jeho pomsty a a tí začali Pompeia opúšťať. Keď Pompeius videl porážku, vrátil sa do svojho vavrínom ozdobeného stanu a zjavne prepadol zúfalstvu. Caesar zhromaždiac ľudí na posledný útok (bolo ako sám píše okolo poludnia a veľmi teplo) osobne viedol armádu k Pompeiovmu opevnenému táboru. Pompeius sa vraj prebral s otázkou „ Už sú aj v našom tábore?“. Jeho najbližší ho presviedčali aby sa v prestrojení pokúsil utiecť. V sprievode štyroch spoločníkov utiekol do prístavu v Larisse. Caesar večeral ten deň v Pompeiovom stane a jeho armáda slávila víťastvo na mieste a s prostriedkami, ktoré mali pompeiovci pripravené ešte pred bitkou. Caesar poznamenal:  „V Pompeiovom tábore  sa dali vidiet altánky, množstvo strieborných prútov, stany pokryté brečtanom veľa iných dôkazov extravagancie, pôžitkárstva a dôvery vo víťazstvo. Bolo zrejmé že sa nebáli toho, že by sa mohlo niečo takéto stať.

Zvyšok Pompeiových síl sa vzdal  na druhý deň. Caesar odhadoval celkovo 15 000 mŕtvych z  ktorých asi 6 000 bolo rímskych občanov.  Padlo veľa nepriateľských senátorov medzi nimi aj Lucius Domitius Ahenobarbus.

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více