75. pluk rangers [1986- ]

Vôbec prvými Rangermi v histórii boli jednotky Johna Gorehama založené v roku 1750. Tieto jednotky sú však dosť neznáme a známejšie sú tie z roku 1756, založené Robertom Rogersom. Tie však boli čoskoro zozpustné v roku 1763.
Potreba špeciálnych jednotiek, podobných britským Commandos, viedla Americký armádu k opätovnému založeniu jednotiek Rangers. Ich veliteľom bol plukovník William Darby, ktorý viedol 6 práporov rangerov.Tie sa zúčastnili výciku v Škótsku, a ich prvým nasadením bolo nevydarené spojenecké vylodenie pri Dieppe v roku 1942.
Ďaľšími miestami nasadenia sa stala Severná Afrika, počas spojeneckého vylodenia v operácii Torch, v Južnom Taliansku a na Sicílii. Ich najväčšou skúškou však bolo vylodenie v Normandii na pláži Omaha, kde museli prekonať 30 metrov vysoký útes Pointe du Hoc a boli prvou americkou silou počas Dňa D, ktorá splnila ciele stanovené na tento deň. Po skončení WWII však boli Rangeri opäť rozpustený.
Po vypuknutí Kórejskej vojny boli opäť založené jednotky a po jej skončení už opäť rozpustené. To isté sa odohralo aj vo Vietnamskej vojne.


Arabsko-izraelská vojna v roku 1973 však presvedčila US Army o potrebe špecálnej jednotky, ktorá by bola schopná rýchleho nasadenia, kdekoľvek na svete.
Prvý prápor bol zložený z dobrovoľníkov z 82. výsadkovej divízie v januári 1974 vo Fort Beningu. Druhý bol po svojom založení v októbri 1974 dizlokovaný vo Fort Lewise. Tretí prápor vznikol v októbri 1984 vo Fort Beningu. Prvé nasadenie Rangerov (zatiaľ len jeho dvoch práporov) bolo počas operácie Urgent Fury v Grenade, ktorje sa zúčastnili aj ostatné špeciálne jednotky US Army. Ulohou Rangerov bolo obsadiť letisko Point Selinas. Úspech operácie podnietil vznik spomínaného tretieho práporu.
Ich spojením vznikol v apríli 1987 75. pluk Rangerov.
Ďaľším miestom nasadenia bola v roku 1989 Panama. Počas operácie Just Cause spolu s výsadkármi z 82. výsadkovej divízie obsadili letisko Torrijos
a Rio Hato.
V roku 1993 bola v rámci operácie OSN nasadená v Somálsku rota B tretieho práporu. Zúčastnili sa aj hlavných bojov v hlavnom meste, kde spolu s členmi Delta Force zlikvidovali vyše 300 ozbrojencov. Rota B prišla o 6 vojakov. V rámci boja proti terorizmu sa zúčastnili aj bojov v Afganistane ale z dôvodu utajovania informácií sú informácie o ich nasadení veľmi strohé a zameriavajú sa len na všeobecné informácie.
Pluk má momentálne okolo 2 000 príslušníkov.
Každý jeden zo spomínaných troch práporov sa skladá z veliteľskej roty a troch streleckých rôt, ktoré sa skaldajú z troch streleckých čiat a čaty palebnej podpory.
Výcvik je mimoriadne náročný a prebieha pod stálym fyzickým aj psychickým tlakom tlakom zo strany inštruktorov. Po absolvovaní prvého týždňa sa uchádzači postupne učia boju v extrémnych podmienkach Georgie, Utahu, Floridy a Texasu. O tvrdosti výcviku svedčí fakt, že pri výcviku občas uchádzači prijdú o život. Z celkového počtu uchádzačov je väčšinou prijatá len štvrtina.
Výzbroj tvorí vzhľadom na náročnosť operácií, len to najlepšie čo dostupná technika ponúka. Základom je štandardná útočná puška US Army M16 A2 a jej skrátená vertia Colt M4. K nim je možné pripojiť podvesný granátomet M203.
Guľomety M249 SAW (upravená verzia belgického guľometu Minimi), ktorý používa rovnakú muníciu ako M16
(5,56x45 mm). Guľomet M60, ktorý je však v súčastnosti pomaly nahradzovaný novšími typmi a jeho skrátená verzia M60 E3. Proti obrnenej technike používajú AT-4 a protitankové pušky M47 Dragon.
Ostreľovacími zbraňami sú M24 a M82A3 SASR.