Main Menu
User Menu

6. prápor rangerov [1944-1945]

6th Rangers Battalion

6. prápor rangerov [1944-1945] / 6th Rangers Battalion


Aktivovaný : 24.09.1944
Deaktivovaný : 30.12.1945


Nadriadený stupeň :
06. armáda


Operácie :
17.-28.10.1944 Operácia King II - Podporná operácia pre vylodenie na ostrove Leyte
01.-15.01.1945 Operácia Mike I - Vylodenie na ostrove Luzon
28.-30.01.1945 Operácia na záchranu 500 spojeneckých vojnových zajatcov s tábora v blízkosti dediny Cabanatuan


Zdroje :
1. Gordon L.Rottman, US Special Warfare Units in the Pacific Theater 1941 -1945, Osprey 2005, ISBN 1 84176 707 7
2. www.rangerfamily.org
3. en.wikipedia.org
URL : https://www.valka.cz/6-prapor-rangerov-1944-1945-t65130#232077Verze : 0
Veliteľský zbor 6. práporu rangerov

Velitelia práporu (CO):
24.09.1944 podplukovník Henri "Hank" A. Mucci
10.02.1945 major Robert W. Garrett
xx.07.1945 major Robert W. Price

Výkonný dôstojník práporu (XO):
24.09.1944 major Robert W. Garrett
10.02.1945 kapitán Arthur D. Simons
xx.07.1945 kapitán Joe J. Shearon

Veliteľská rota práporu :
24.09.1944 nadporučík James R. Berry
09.10.1944 nadporučík Clifford K. Smith
12.11.1944 kapitán George F. Monsirratt
01.08.1945 kapitán Lesley M. Gray
13.09.1945 nadporučík John J. McCarthy
02.10.1945 poručík J.A. Chaney

Rota A
24.09.1944 nadporučík Nicholas F. Curi
12.11.1944 kapitán Norman J. Lever
30.07.1945 nadporučík Robert Strandfeldt

Rota B
24.09.1944 kapitán Arthur D. Simons
10.02.1945 kapitán Leo V. Strausbaugh
01.08.1945 nadporučík Lawrence J. Evans

Rota C
24.09.1944 kapitán Robert W. Price
10.02.1945 nadporučík John J. Ditmars
15.04 1945 nadporučík Joseph T. Poeisz
26.07.1945 nadporučík Melville Schmidt

Rota D
24.09.1944 kapitán Lesley M. Gray
10.02.1945 kapitán Tom J. Lyman
25.02.1945 poručík Joseph T. Poeisz
15.04.1945 kapitán Tom J. Lyman

Rota E
24.09.1944 nadporučík Joe J. Shearon
30.08.1945 nadporučík Joseph D. Mobley

Rota F
24.09.1944 nadporučík Harold R. Jacobs
25.10.1945 poručík William F. Hume

Zdravotnícky oddiel
24.09.1944 kapitán James C. Fisher (zabitý v boji 30.01.1945)
30.01.1945 nadporučík Joseph T. Poeisz (zastupujúci)
10.02.1945 kapitán Charles A. Parker

Zdroje :
1. Gordon L.Rottman, US Special Warfare Units in the Pacific Theater 1941 -1945, Osprey 2005, ISBN 1 84176 707 7
2. www.rangerfamily.org
3. en.wikipedia.org
URL : https://www.valka.cz/6-prapor-rangerov-1944-1945-t65130#232078Verze : 0
História 6. práporu rangerov



Úvod
Po obsadení Novej Guinei začal generál Douglas MacArthur s prípravami vylodenia na Filipínskych ostrovoch naplánované na október 1944. Súčasťou týchto príprav bolo aj rozhodnutie veliteľa 06.armády generálporučíka Waltera Kruegera sformovať prápor rangerov.


Z delostrelcov rangers
Základom nového práporu rangers sa mali stať kádre 98. práporu poľného delostrelectva, ktorý bol pôvodne aktivovaný ako 2.prápor 99. pluku poľného delostrelectva dňa 31.07.1940 vo Ft.Hoyle, MD. Premenovanie na 98. prápor poľného delostrelectva a presun do Ft.Lewis WA nastal 13.01.1941. Keď prápor v decembri 1942 cvičil v Camp Carson, veliteľ práporu podplukovník Callicut dorazil s doprovodom do austrálskeho Brisbane. Callicut pripravoval presun svojej jednotky na pacifické bojisko, čo sa mu nie úplne podarilo splniť. Mužstvo dorazilo do Brisbane v januári 1942, ale keď o niekoľko dní neskôr dorazil náklad 800 múl práporu austrálske úrady nedovolili zvieratá vyložiť na austrálsku pevninu. Preto celý prápor bol loďami Liberty prevezený do Port Moresby v Novej Guinei, kde dorazil 17.02.1942. Prápor po vylodení pokračoval vo výcviku a čakal na bojové nasadenie ďalších 12 mesiacov. Velenie však na základe analýz bojov na Guadalcanale, ktoré poukázali na neefektívnosť delostreleckých jednotiek vyzbrojených húfnicami rozhodlo o rozpustení 98. práporu poľného delostrelectva. Práporu boli odobrané muly (poslúžili Merillovým nájazdníkom a 5307. zmiešanej brigáde) a veliteľ podplukovník Callicut bol prevelený k 1. jazdeckej divízii. Velenie prevzal 26.04.1944 podplukovník Henri „Hank“ A. Mucci a začal s reorganizáciou na prápor rangerov a špeciálnym tréningom. 33 ročný Mucci bol podobne ako William O. Darby (zakladateľom 1. práporu rangers) delostreleckým dôstojníkom.
Prvou úlohou podplukovníka Mucciho bola výber dôstojníkov a mužstva. Väčšina pôvodných delostreleckých dôstojníkov bola nahradená dôstojníkmi s pechotnou a ženijnou odbornosťou. Prápor rangerov mal vo svojich stavoch 31 dôstojníkov, s toho iba 12 zostalo s pôvodného stavu delostreleckého práporu. Podobne to bolo aj s poddôstojníkmi a mužstvom, ktorých počet sa musel znížiť z pôvodných asi 900 na 500 mužov. Na základe vstupných testov a vlastného rozhodnutia zostalo Muccimu 300 mužov pôvodného delostreleckého práporu. Stav bol doplnený dobrovoľníkmi a začal sa niekoľko mesačný intenzívny tréning.
Stále ako obyčajní delostrelci dobrovoľníci absolvovali fyzicky, plavecký, zbraňový a taktický tréning založený na výcvikovom programe britských commandos. Na ďalšiu fázu výcviku, ktorá zahrňovala rôzne vyloďovacie taktiky na gumových člnoch sa presunul prápor do Finschfafen na severovýchode Novej Guinei. Prápor bol oficiálne dňa 24.09.1944 premenovaný na 6.prápor rangerov so stavom 27 dôstojníkov a 497 poddôstojníkov a vojakov.
URL : https://www.valka.cz/6-prapor-rangerov-1944-1945-t65130#232089Verze : 0
Krst ohňom - Vylodenie na ostrove Leyte


Prvou akciou 6. práporu rangerov bola podporná operácia vylodenia amerických jednotiek pod krycím názvom KING II na ôsmom najväčšom filipínskom ostrove Leyte. Návrat Američanov na Filipíny bol naplánovaný na 20.10.1944 (A-Day), aby sa vyloďovacie jednotky dostali do Leytskému zálivu museli preplávať nepozorovane okolo 3 menších ostrovov u jeho ústia. Na týchto ostrovoch sa nachádzali menšie japonské jednotky z úlohou sledovať a hlásiť americké aktivity v tejto oblasti. Prvou úlohou operácie rangerov bolo vylodiť sa spolu s tímom SSU #1 a umiestniť majáky na severnom cípe ostrova Dinagat ako aj na južnom cípe susedného ostrova Homonhon. Takto označili cestu pre Task Force 77 -Stredofilipínske útočné sily. Druhou úlohou bolo získať plány mínových polí na ostrove Suluan, pre túto úlohu boli určené 158. peší alebo 112. jazdecký prápor, ktoré ale ešte nedorazili do Pacifiku.
6. prápor rangerov spolu s rotou B/1/21. pešieho pluku sa nalodili na APD-22 (ex DD-160) USS Herbert dňa 10.10.1944 a spoločnosť im robili stopári 1.Filipínskeho pešieho pluku. Plavba po rozbúrenom mori trvala 7 dní, keď 17.10. (A-Day mínus 3) USS Herbert bol vyslaný aby vysadil rotu D na ostrov Suluan vzdialený 90 km od Leyte.
Rota D pristála ráno 08:05 na pláži s kódovým označením Black 3 a boli to prví Američania, ktorí pristáli na Filipínach. Rota D na ceste k južnému cípu ostrova napadla japonskú hliadku, ktorá ustúpila do vnútrozemia. Objekt majáku objavili opustený a zničili všetko japonské vybavenie nachádzajúce sa v ňom, mapy mínových polí však nenašli. V noci vytvorili obranný perimeter na pláži a čakali na svoju evakuáciu. Ráno boli napadnutí japonskými jednotkami, ktoré sa po krátkej prestrelke stiahli. Rota D bola zakrátko evakuovaná plavidlom LCP(R) z APD-17 USS Crosby. Počas operácie na ostrove Suluan Rota D stratila 2 mužov a jeden bol zranený.
Ráno 18.10.1944 Roty A a C pod velením majora Garretta pristáli na pláži Black 1 a Roty E a F spolu s rotou B/1/21 u Tudlan Point na ostrove Dinagat. Nakoľko sa nestretli zo žiadnym vážnejším odporom rotou B/1/21 sa vrátila na loď.
Súčasne s vyloďovaním na ostrove Dinagat sa uskutočnilo vylodenie Roty B na pláži Black 2 ostrova Homonhon. Ostrov bol však opustený a rangerom sa teda podarilo splniť úlohu a inštalovať majáky na oboch ostrovoch, ako bolo naplánované.
Nasledovný deň požiadali domorodci Američanov o pomoc, lebo japonské jednotky na ostrove Suluan začali vraždiť civilné obyvateľstvo. Bohužiaľ námorníctvo nemalo k dispozícii voľné plavidlá na presun rangerov. Práve v ten deň invázna flotila preplávala medzi ostrovmi Dinagat a Homonhon a úspešne sa vylodili 4 divízie X. a XXIV. zboru.
Kapitán Arthur D. Simons s rotou B dostal 23.10. povolenie od velenia pomôcť filipínskej gerile na ostrove Suluan, ale stále nebolo k dispozícii vhodné plavidlo. Až 27.10. sa podarilo zhromaždiť 3 plachetnice a 11 kanoe a takto prepraviť 80 rangerov nasledovný deň o 11:00 na pláže Suluanu. Japonci znova obsadili maják a čelný útok po úzkej cestičke nebol možný. Preto sa rozhodol Simons so 14 mužmi vyšplhať po 90 m vysokom útese a takto prekvapiť Japoncov. Čo sa mu o 2:00 podarilo a v prudkej prestrelke bolo zabitých 32 japonských vojakov naproti tomu bol zabitý jeden ranger a štyria boli zranení.
Po ukončení hlavných operácií bol 6. prápor rangerov poverený hliadkovou a strážnou službou na Leyte a to až do 13.-14.11.1944, keď prevzali ochranu veliteľstva 06.armády.
URL : https://www.valka.cz/6-prapor-rangerov-1944-1945-t65130#232091Verze : 0
Operácia Mike I - Vylodenie na ostrove Luzon
Prvý deň roku 1945 sa 6.prápor nalodil v Tacloban smeroval k ostrovu Luzon spolu s celou inváznou skupinou. 06. armáda pristála na severovýchode ostrova v zálive Lingayen 9.janúara (S-Day) so 4 divíziami I. a XIV. zboru. V S+1 deň pristál aj prápor rangerov na pláži Blue 2 v sektore I. zboru. Prápor prebral strážnu službu u velenia armády v Dagupan a jedna rota bola vyslaná 15.01.1945 na prieskum na ostrov Santiago, ktorý Japonci však pred tým evakuovali.


Záchranná operácia
Dňa 27.januára 1945 dostal podplukovník Mucci rozkaz pripraviť záchrannú jednotku na vyslobodenie viac ako 500 amerických, britských a holandských vojenských zajatcov zo zajateckého tábora blízko Cabanatuan. Prvosledové jednotky 06.armády sa nachádzali iba 65 km od tábora na svojej ceste do Manily. Velenie armády sa obávalo aby Japonci nepremiestnili prípadne v najhoršom prípade nepovraždili spojeneckých zajatcov pred tým ako sa k ním jej jednotky dostanú. Od miestnych informátorov bolo známe, že zajatci sú vo veľmi zlom fyzickom a psychickom stave. Podplukovník Mucci zhromaždil jednotku o sile 128 rangerov Roty C (veliteľ kapitán Robert W. Price ) a 2.čaty Roty F (nadporučík Frank J. Murphy), 2 tímov Alamských skautov (tím Nellist a Rounsaville o sile 14 mužov) a 4 mužov od fotografickej jednotky F od 832. práporu informačných služieb. Súčasne sa mohol spoľahnúť na výraznú pomoc zo strany filipínskej gerily. Taktiež sa vyzbrojili dodatočne niekoľkými bazukami od 6. pešej divízie pre prípad, že by sa v zajateckom tábore nachádzali japonské tanky. Záchranná jednotka dorazila do tábora gerily u Guimba 28.01.1945 o 14:00. V tábore nechal Mucci tím spojárov s vysielačkou SCR-694 aby zabezpečovala spojenie s ním a velením. Zatiaľ čo Alamskí skauti pozorovali tábor vydalo sa k ním na 50 km pochod cez nepriateľské územie 107 rangerov a jednotka filipínskej gerily o sile 80 mužov, ktorej veliteľom bol kapitán Eduard Joson. Ďalšia skupina 90 Filipíncov pod velením kapitána Juana Pajota spolu so 160 neozbrojenými nosičmi sa vydala tiež smerom k táboru. Japonské jednotky neboli jediným problémom pre rangerov, v cieľovej oblasti operovali komunistický partizáni Ľudovej protijaponskej Armády (Hukbalahap), ktorí boli jasne protiamericky orientovaní. Dňa 29.01.1945 informovali Alamskí skauti a Filipínska gerila o výsledkoch pozorovania podplukovníka Mucciho a ten poveril vypracovaním detailného plánu záchrany zajatcov kapitána Prica.
Podľa plánu za súmraku 30.januára zaútočili na tábor kde sa nachádzalo 73 japonských dozorcov a 150 japonských vojakov, ktorí sa tu chystali prenocovať na svojej ceste na frontu.
Ďalších asi 800 nepriateľov táborilo necelé 2 km východne od zajateckého tábora.
Tesne pred útokom preletelo nad táborom lietadlo USAAF P-61 Black Widow, ktoré malo za úlohu upútať pozornosť japonských stráži.
Keď o 19:45 vyrazila do útoku 1.čata roty C cez hlavnú bránu aby zneškodnila stráže a zaparkované tanky a nákladné vozidlá v tábore zahájila 2.čata roty F a Alamskí skauti paľbu na stráže zo zadnej strany tábora. 2.čata roty C nasledovala 1.čatu a zaútočila na ubikácie.
Skupina 60 neozbrojených príslušníkov gerily zatiaľ zabezpečovala evakuáciu zajatcov. Po 15 minútach intenzívneho boja sa rangerom podarilo zabiť 225 japonských vojakov a oslobodiť 513 spojeneckých zajatcov, ktorých urýchlene začali presúvať na nosidlách do bezpečia.
Veľkou mierov na úspechu operácie sa podieľali jednotky filipínskej gerily, tie vytvorili dva cestné zátarasy, ktoré spomalili postupujúce japonské posily. Čo Američania nemohli tušiť, že sa podarilo Filipíncom zhromaždiť 400 mužov na zastavenie Japoncov. Ďalšie gerily zhromaždili 106 dvojkolesových vozov ťahaných vodnými byvolmi na ktorých mohli odviezť zbedačených zajatcov ako aj zranených príslušníkov rangerov. Celej kolóne sa podarilo dosiahnuť línie 6.pešej divízie u Sibual o 8:00 ráno 31.januára. Oslobodení zajatci boli nákladnými vozmi okamžite prevezení do 92. evakuačnej nemocnice, počas operácie zomreli iba dvaja zajatci na zlyhanie srdca keď boli transportovaní do bezpečia. Straty práporu boli 11 zranených rangerov a jeden mŕtvy - kapitán James C. Fisher lekár práporu.
Filipínska gerila, ako zadný voj vyzbrojená 4 ťažkými guľometmi M1917 A1 a 2 bazukami zvádzala urputný boj s japonskou presilou a podarilo sa jej zneškodniť asi 300 nepriateľských vojakov. Celkovo Japonci stratili viac ako 500 vojakov a 12 tankov.
Za túto slávnu operáciu udelil jednotke pochvalu prezident Spojených štátov amerických Franklin D.Roosevelt.
03.03.1945 generál Walter Krueger vyznamenal podplukovníka Mucciho a kapitána Princa Distinguished Service Cross, dôstojníkov Striebornou hviezdou a americkí poddôstojníci a mužstvo dostali Bronzovú hviezdu. Všetci príslušníci filipínskej gerily boli vyznamenaní Bronzovou hviezdou.
6. prápor rangerov [1944-1945] - Kapitáni Fisher a Price (zdroj : www.wikipedia.com)

Kapitáni Fisher a Price (zdroj : www.wikipedia.com)
6. prápor rangerov [1944-1945] - Oslobodení zajatci (zdroj : www.wikipedia.com)

Oslobodení zajatci (zdroj : www.wikipedia.com)
URL : https://www.valka.cz/6-prapor-rangerov-1944-1945-t65130#232092Verze : 0
Koniec vojny v Pacifiku


6.prápor rangerov zabezpečoval začiatkom februára 1945 hliadkovú službu v horách a zabraňoval pokusom japonskej infiltrácie do okolia Manily. Dňa 10.02.1945 bol prápor prevelený do San Fernando severne od Manily. Podplukovník Mucci bol poverený velením pluku 6. pešej divízie a povýšený do hodnosti plukovník. Veliteľom práporu sa stal major Robert W. Garrett a výkonným dôstojníkom kapitán Robert W. Price obaja boli súčasne povýšení. Prápor vykonával paralelne s hliadkovou službou aj strážnu službu u veliteľstva 06.armády. V júli 1945 dorazilo 253 nováčikov a vystriedalo 245 veteránov, ktorí sa v septembri vrátili domov.
Dňa 15.09.1945 prápor dorazil do Wakayami v Japonsku spoločne so 06.armádov. Prápor bol poverený zabezpečením bezpečnosti veliteľstva armády a eskortovaním vlakov s dôležitým nákladom.
Prápor bol deaktivovaný 30.12.1945 v Camp Fisher ( bývalé kasárne Fushimi u Kjóta, pomenované podľa kapitána Jamesa C. Fishera lekára práporu, ktorý padol pri oslobodzovaní vojnových zajatcov na Filipínach)


Zdroje :
1. Gordon L.Rottman, US Special Warfare Units in the Pacific Theater 1941 -1945, Osprey 2005, ISBN 1 84176 707 7
2. www.rangerfamily.org
3. www.wikipedia.com
URL : https://www.valka.cz/6-prapor-rangerov-1944-1945-t65130#232094Verze : 0