PiusXII. a II.svetová vojna

Autor : 🕔06.10.2002 📕9.129
Rozpočet tohoto webu pro rok 2017 : 85.000,- Kč / Příjmy doposud : 55.755,- Kč
♡ Chci přispět

Pápež a cirkev v Nemecku

Problém cirkvi v Nemecku bol už dlhšie vážny. Keď v marci 1939 nastúpil po Piovi XI., Eugenio Pacelli na pápežský stolec, v Nemecku už niekoľko rokov prebiehal boj medzi katolíckou cirkvou a nacionálne-socialistickým režimom.

Dva roky predtým v encyklike Mit Brennender Sorge z 19.marca 1937, pripravenej so súhlasom nemeckých biskupov, Svätá stolica čo najenergickejšie poukázala na nacistický režim. Ostro proti tejto ideológii vystúpila a odmietla ju. Prenasledovanie v cirkvi zosilnelo. V mestách Kolín, Trevír, Aix-la-Chapelle sa uskutočnili tvrdé domové prehliadky biskupov. Rosenbergove názory sa stávali novým katechizmom nemeckého národa, kresťanská náuka sa naopak stala terčom útokov po celej ríši. Podľa nariadenia z 29.decembra 1937  sa zatvorilo 82 katolíckych škôl, ktoré mali cez 15 000 žiakov, zároveň sa viedol tzv. „osvetový“ boj proti vyučovaniu náboženstva (je len dobré pripomenúť si, že toto nie jediná podobnosť s komunistickým režimom, ktorý v mnohom postupoval rovnako ako nacisti).

V Rakúsku sa proti katolíkom začali perzekúcie hneď po jeho obsadení. Zatvárali sa tu katolícke školy, kláštory, rehoľníci sa vyháňali zo škôl a z nemocníc. Vo Viedni dokonca napadli kardinála arcibiskupa a spustošili mu rezidenciu.

Pius XII. výborne poznal Nemecko z čias, keď tu pôsobil, mal na toto obdobie mnohé spomienky a veľmi si cenil nemecký ľud.

Na druhý deň po svojom zvolení sa stretol s nemeckými kardinálmi: Bertramom z Vroclavu, Falhauberom z Mníchova, Schulte s Kolína a s Innitzerom z Viedne. Nový pápež sa rozhodol, že s nimi posúdi situáciu cirkvi v Nemecku a pousiluje sa nájsť prostriedky ako túto situáciu zlepšiť. Rozhovory trvali 4 dni. Pápež stanovil hlavné línie politiky Svätej stolice voči Nemecku  Zhodli sa, že treba zlepšiť vzťahy s Nemeckom, zároveň však aj na tom, aké je ťažké a neisté obdobie. 

Pápež dokonca povedal: „Chceme vidieť a presvedčiť sa. (či si Nemecko želá vojnový konflikt, ale zároveň, či si Nemecko želá boj proti cirkvi) Ak chcú boj, My sa ho nebojíme. Chceme sa však presvedčiť, či neexistuje možnosť dosiahnuť mier. Nemôžeme obetovať princípy. Keď vyčerpáme Naše možnosti  a oni budú chcieť vojnu, budeme sa brániť. Ale svet musí vedieť, že sme urobili všetko pre mier s Nemeckom.

Pius XII. sa chcel špeciálne venovať nemeckému problému a preto poprosil 4 kardinálov a prostredníctvom nich celý biskupský zbor, aby mu písali priamo ako v minulosti. Vo vojne, ktorá čoskoro prišla boli vzťahy a kontakty s nemeckými biskupmi veľmi zriedkavé a s nemeckými katolíkmi sa skoro úplne prerušili. Nunciatúra v Berlíne mala však bezpečnú cestu na korešpondenciu s Rímom  a tak aspoň takto mali nemeckí biskupi možnosť písať priamo pápežovi a túto možnosť aj využívali a tak mal Pius XII. dobré informácie.

13.júla odovzdal kardinál Maglione veľvyslancovi Bergenovi  podrobný aide-memoire do veľkej miery upravený Piom XII., ktorý obsahoval informácie o prenasledovaní katolíkov v Nemecku. O niečo neskôr opatrenia nacistov proti katolíkom vymenoval vo Fulde predseda biskupskej konferencie.

Návšteva Ribbentropa vzbudila určité nádeje, že Nemecko prestane prenasledovať katolíkov, boj proti cirkvi však pokračoval naďalej. Mnohí v Nemecku podľahli propagande a spravili cirkev vinnou, že neprichádza k zmieru (o ktorý však nacistom vôbec nešlo). Pápež mal proti nechutnej propagande plnej klamstiev, ktorá sa rozhorela v Nemecku jedinú možnosť a to zasahovať prostredníctvom biskupov a kňazov. Svoj prvý list biskupskej konferencii 20.júla 1939 začal výzvou, aby bojovali v úplnej zhode myšlienok a činov. V biskupskom zbore boli totiž na niektoré otázky nejednoznačné názory, napríklad kardinál Bertram gratuloval v apríli 1940 fuhrerovi k narodeninám. Berlínsky biskup považoval túto gratuláciu za zbytočný ústupok. V máji 1940 napísal Piovi 3 listy, v ktorých ho informoval o incidente a požiadal o uvoľnenie z funkcie. Pius XII. však berlínskeho biskupa von Preysinga ponechal, prijal jeho názory a podľa nich hodnotil situáciu v Nemecku. Pápež úplne súhlasil s jeho názormi. Ani jeden z biskupov totiž neinformoval Pia tak podrobne o situácii ako to robil Preysing.

Situácia sa však postupne začala zhoršovať. 22.júna 1941 Nemci napadli Sovietsky zväz a hoci sa sovietsky postoj ku katolicizmu nezmenil (a rovnako sa nezmenilo nič na odsúdení komunizmu cirkvou), predsa Pius XII. nevzťahoval odsúdenie komunizmu na sovietskych občanov a jeho snaha o spravodlivý mier sa po napadnutí Sovietskeho zväzu naopak ešte zintenzívnila. Na druhej strane sa vyjadril proti represáliám na nemeckom ľude, v prípade, že by Nemecko prehralo vojnu.

Pápež stál často medzi dvoma mlynskými kameňmi a protirečivými požiadavkami, taktiež nemohol často vyjadriť sa dosť ostro proti nacizmu a proti vojnovým zločinom, aby tým národom v zajatí ešte nepriťažil, ako napísal: „Tam kde sa pápežovi žiada hlasno a silno kričať, musí žiaľ, vyčkávať  a mlčať a tam, kde sa mu žiada konať, musí byť trpezlivý a konať.

Napriek tomu Pius XII. považoval za neodkladné pravidelne a dôrazne vystríhať veriacich, aby nepodľahli slepej nenávisti a násiliu, ktoré sa predkladali ako služba vlasti. Obával sa, že úskočné idey sa budú šíriť medzi katolíkmi, najmä medzi mládežou a prostredníctvom biskupov sa snažil chrániť pred týmto nebezpečenstvom.

Blahoželal arcibiskupom, že v pastierskom liste neprihliadali „len na kresťanské a katolícke hodnoty, ale aj na najvyššie morálne princípy ľudskej existencie a ľudskej dôstojnosti.

V tom čase písala oficiálne nemecká tlač, ktorá pred časom búrlivo vystupovala proti kardinálovi Pacellimu, o pápežovi Piovi XII. ako o nepriateľovi Nemecka. Každý jeho príhovor mohol spustiť vlnu represálií, navyše skreslený masívnou nacistickou propagandou mohol odcudziť od verných katolíkov.

Preto 6.augusta 1940 v liste biskupskej konferencii vo Fulde potvrdil svoju nestrannosť, avšak nie ľahostajnosť. Vysvetlil, že pokiaľ išlo o tri telegramy 10.mája nemohol mlčať pred nespravodlivosťou, ale zároveň neobvinil nemecký ľud.

Pápež sa veľmi obával, že by jeho prejav mohol byť zámienkou na represálie a uvedomoval si ťažkosti boja proti nacistickej ideológii. Robil všetko, aby jeho slová nepriťažili nemckým katolíkom.

Boli však prípady, kedy sa pápež nemohol len tak prizerať, napríklad keď v roku 1940 odsúdil  eutanáziu mentálne chorých v Nemecku, nehovoriac už o tom, čo všetko sa ešte za tým v Nemecku skrývalo. 

Pápež sa radoval z vystúpení munsterského biskupa Galena, ktorý pomenovával veci v súvislosti s touto eutanáziou pravým menom, najmä keď gestapo v roku 1941 vyhnalo jezuitov a nepoškvrnené sestry s Munsteru, odviezlo odtiaľ 800 mentálne chorých a rodinám ich vrátilo v urnách!

Autor : 🕔06.10.2002 📕9.129

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Poslední komentáře

  • Tomáš Koty Kotačka Jenže pak to dopadá tak, že lidi řvou jak byla F-15 skvělý letadlo... a už se nikdo nezmiňuje, že prakticky žádný z těch sestřelů nebyl jen za účasti F-15tek - a že vlastně šlo o kooperaci několika různých strojů.

    F-15A Baz versus MiG-25 - Past jako z učebnice · 1 week ago

  • Radek Novák Pěkně popsáno,akorát mi tam chybí ta bitva v Itálii :-) Docela pozdní koment,ale nikdo to tu ještě nepochválil :D

    Vojenská organizace Slovanů v časně slovanském období · 1 week ago

  • 3,14ranha Budiž, slovo svobodné jsem měl napsat s uvozovkami... přesto to jsou volby a o překvapení(z pohledu globálních elit) není nouze (Brexit, D. Trump , polská vláda... ), nic podobného tady za bolševika nebylo ani náhodou ! A když už to umírnění...

    Bratři Mašínové - fakta · 1 week ago

  • Miloš Fabián Článek je dobrý, ale chtělo by to si jej po sobě přečíst a zapracovat na elementární gramatice. Takhle je ostuda publikovat jej na tomhle portálu.

    Regia Aeronautica v severní Africe · 1 week ago

  • Radek Novák Tak to máte velmi naivní představu o světě :-) Volby svobodné nejsou,jsou zmanipulované a nahrávají velkým stranám,už jen systémem.NATO po nás nechce žádnou gentlemanskou pomoc,manipuluje s myšlením lidí skrz média a vojákům nabízí různé mise...

    Bratři Mašínové - fakta · 1 week ago

  • Wally Dobrý den,

    Mě by zajímalo kde a jak se mužů přihlásit do kurzu?

    Předem děkuji.

    el_capitan@centrum.cz

    Nudíte se? Jeďte na výcvik SOG Defence!  · 1 week ago

  • ABC Pravda. Jenže i kdyby Německo nezaútočilo na Polsko a byl pořád mír, tak by si nás stejně ponechali jako Protetorát a situace z doby březen až srpen 1939 by trvala ještě hodně let a bez války by Mnichov nebyl oduznán. V tom případě by přežití...

    Benešova Sofiina volba · 2 weeks ago

  • Letusak Na druhou stranu se ani nevedelo, ze Hitler chysta nacistickou svetovladu, vyhlazovaci tabory a vystehovani/vyhlazeni nenemecke populace Evropy. Takhle s odstupem vice jak sedmdesati let s tim vsim, co vime, se to samozrejme posuzuje mnohem snaze.

    Benešova Sofiina volba · 2 weeks ago

  • ABC Kdyby Nacisté vyhráli, mohli by si s českým národem dělat, co by chtěli, klidně čtvrtinu povraždit, čtvrtinu poněmčit a zbytek odvézt do Ruska na otrockou práci. A Čecha by už víc nebylo v české zemi! Beneš několikrát hazardoval s osudem...

    Benešova Sofiina volba · 2 weeks ago

  • neznasam_klamstvo Pri streľbe v kasárňach zahynula len jedna žena. Druhá žena a dve deti boli len ľahko zranené, boli ošetrené spolu s preživšími vojakmi na ošetrovni v kasárňach a pokračovali v ceste do nemecka! Preživších vojakov odviezli partizáni a neskôr...

    Bratři Mašínové - fakta · 2 weeks ago