5. výsadkový sbor [1941-1942]

5. výsadkový zbor (1. formovanie)

5-й воздушно-десантный корпус - I. формирование

Formovanie

5. výsadkový zbor (1. formovania) sa začal formovať v máji 1941 na základe výnosu Ústredného výboru komunistickej strany a Rady ľudových komisárov ZSSR č. 1112-459ss z 23. apríla 1941. Každý výsadkový zbor sa skladal z veliteľstva zboru, troch výsadkových brigád, tankového práporu, spojovacej výsadkovej jednotky a spojovacej čaty. Celkový početný stav zboru bol stanovený na 8.020 mužov. Veliteľom zboru bol vymenovaný general-major Bezuglyj. Formovanie 5. výsadkového zboru prebiehalo v Pobaltskom zvláštnom vojenskom okruhu, pričom veliteľstvo zboru sa nachádzalo v Dvinsku.

Do 5. výsadkového zboru boli začlenené:
201. výsadková brigáda, existujúca od roku 1938, bola rozmiestnená v máji 1941 v letnom tábore pri Dvinsku;
9. výsadková brigáda, sformovaná v máji 1941 na základe 203. streleckej divízie v Rezekne;
10. výsadková brigáda, sformovaná v máji 1941 na základe 223. streleckej divízie v Dvinsku.

Pre bojový výcvik a bojové operácie stanovil rozkaz Ľudového komisára obrany zo dňa 4. júna 1941 vytvorenie a presun leteckých bombardovacích plukov do všetkých novovznikajúcich leteckých zborov. Pre 5. výsadkový zbor sa plánovalo vyčleniť 7. výsadkový bombardovací letecký pluk zo 40. leteckej divízie ďalekého dosahu a novovytvorený 323. výsadkový bombardovací letecký pluk.

Personálne obsadzovanie zboru bolo ukončené do začiatku júna 1941. Celkový stav personálu k 9. júnu 1941 bol 8.013 vojakov, z toho vedenie zboru, tankový prápor a rádiokomunikačná čata - 249 osôb, 9., 10. a 201. výsadková brigáda po 2.588 osôb. Zabezpečiť zbor zbraňami a bojovou technikou v dostatočnom množstve do začiatku vojny sa nepodarilo. V 5. zbore, rovnako ako vo všetkých formovaných výsadkových zboroch, sa od 1. júna 1941 začal parašutistický výcvik. Avšak naplniť plánované množstvo bojového výcviku v nových výsadkových brigádach, práve sformovaných z peších jednotiek, sa do začiatku vojny nepodarilo.

Veľká vlastenecká vojna, prvé boje

Tesne pred vypuknutím vojny zmenili dve brigády 5. výsadkového zboru svoju dislokáciu. V súlade s plánom schváleným general-polkovníkom F. I. Kuznecovom, veliteľom Pobaltského zvláštneho vojenského okruhu, sa 9. a 10. výsadková brigáda presunuli peším pochodom z miest svojho rozostavenia. Dňa 21. júna 1941 o 20.00 h opustila 9. výsadková brigáda Rezekne a pohybujúc sa len za tmy, prekonávajúc 90 km po trase Rezekne - Baravaja - Malinova po začiatku vojny dorazila v noci z 23. na 24. júna do Dvinska. V tom istom čase Dvinsk opustila 10. výsadková brigáda, ktorá sa 21. júna o 20.00 h vydala na cestu do Litvy. Presúvajúc sa po trase Dvinsk - Ilukste - Rokiskis - Skapiskis - Kupiskis hlavné jednotky brigády prekonali 145 kilometrov počas štyroch nočných prechodov a v noci z 24. na 25. júna dorazili do blízkosti litovského mesta Panevezys. Delostrelecký oddiel (bez batérie protitankových kanónov) a materiálna časť roty protilietadlových guľometov boli z Dvinska do Panevežisu odoslané po železnici. Do Panevežisu, ktorý sa nachádzal v severnej Litve a v ktorého blízkosti bolo letisko, sa niekoľko dní pred vojnou presunulo veliteľstvo Pobaltského zvláštneho vojenského okruhu, ktoré sa ráno 22. júna 1941, teda po napadnutí ZSSR Nemeckom, premenilo na veliteľstvo Severozápadného frontu. Hneď po vypuknutí vojny bol 5. výsadkový zbor zaradený do zálohy Severozápadného frontu.

25. júna sa veliteľstvo Severozápadného frontu presunulo do Dvinska a potom do Rezekne. Dňa 26. júna sa nemecké vojská zmocnili Panevežisu, 10. výsadkovej brigáde, posilnenej streleckým práporom, sa pod označením Gurievova skupina podarilo uniknúť z obkľúčenia k svojim jednotkám prudkými bojmi na trase Panevezžis - Obeliai- Subate - Livany - Rezekne. Dňa 25. júna, kvôli hrozbe nepriateľského prielomu pri Dvinsku, veliteľ Severozápadného frontu využil k obrane dostupné jednotky: 10. a 201. výsadkovú brigádu 5. výsadkového zboru, vojenskú posádku Dvinska, ako aj niektoré jednotky ustupujúce z frontu, najmä 11. armády. Na čelo vojsk bolo postavené poľné veliteľstvo 27. armády a pred jeho príchodom bola vytvorená osobitná dočasná vojenská formácia - Operačná skupina pod velením general-lejtenanta S. D. Akimova, pomocníka veliteľa frontu.

Dňa 28. júna 1941 dostali jednotky zboru za úlohu dobyť späť Daugavpils (Dvinsk) od nemeckých vojsk, ktoré ho obsadili 26. júna 1941 pričom predsunuté jednotky zboru sa neúspešne pokúsili dobyť mesto už 26. júna 1941. Ráno 28. júna 1941 začal zbor so silami 9. a 201. výsadkovej brigády útok na Daugavpils zo severu a severozápadu, pričom na ľavej strane sa nachádzali tanky 46. tankovej divízie. Spolu s tankami sa zboru podarilo preniknúť do mesta, ale neudržal sa tam a musel sa stiahnuť späť. Útoky na Daugavpils pokračovali celý deň, ale do večera boli jednotky zboru zatlačené až o 8 - 10 kilometrov a do rána 29. júna 1941 sa stiahli na novú obrannú líniu - jazero Vyročno, jazero Luknas-ezers, rieka Dubna. Potom zbor ustupoval bojujúc pozdĺž diaľnice Daugavpils - Ostrov.

Rozkazom veliteľstva 27. armády z 5. júla 1941 bol bojmi vyčerpaný zbor stiahnutý do hlbokého tyla, do priestoru Prychurino, Gorjačevo, na doplnenie stavov a ďalšie použitie podľa osobitných inštrukcií. Do 9. júla 1941 sa zbor sústredil v priestore Bežanicy, Čunejevo, aby neskôr prešiel do Velikije Luki. Po doplnení živej sily a výzbroje začali jednotky zboru zrýchlený špeciálny a bojový výcvik. Tabuľkový počet príslušníkov zboru dosiahol 7.600 osôb. Koncom augusta 1941 sa začala reorganizácia vzdušných výsadkových vojsk a vzdušné výsadkové sily boli prvýkrát vyčlenené ako samostatný druh vojsk. Tabuľkový počet výsadkového zboru bol stanovený na 10.328 osôb. 5. výsadkový zbor, ako najpočetnejší, dostal čas na doplnenie stavov do 15. septembra 1941. Termíny bojového výcviku boli určené od 15. septembra do 1. novembra 1941 a do 10. novembra 1941 musel byť zbor v bojovej pohotovosti.

Bitka o Moskvu

30. septembra 1941 sa nemeckým tankovým útokom na Brjanskom fronte začala bitka o Moskvu a jej súčasť - Orelsko-brjanska obranná operácia. S cieľom zdržať nepriateľa sa na základe rozhodnutia STAVKA v priestore Mcenska začali narýchlo sústreďovať záložné útvary a jednotky, z ktorých bol vytvorený 1. gardový strelecký zbor general-majora D. D. Leľušenka. Dňa 3. októbra o 5.10 h veliteľ 5. výsadkového zboru polkovnik S. S. Gurjev dostal rozkaz z Hlavného stanu najvyššieho velenia odletieť do Orla, zdržať postup nepriateľských tankov po diaľnici na Tulu, zabezpečiť sústredenie Leľušenkovho streleckého zboru a vstúpiť do jeho zostavy.

V dňoch 3. a 4. októbra bol zbor letecky presunutý z priestoru Jaroslavľa po trase Kolomna, Tula na lietadlách typu PS-84 a TB-3 do priestoru Oriol - Mcensk. Celkovo bolo presunutých 5440 mužov (každý s dvoma muničnými balíčkami), s výzbrojou vrátane 10 diel kalibru 45 mm a vojenským vybavením. Jeden prápor výsadkárov tak bol vysadený na letisku v Orle súčasne s nemeckými jednotkami vstupujúcimi do mesta a okamžite sa zapojil do bojov s nimi na okraji mesta, ďalší prápor na letisku Optucha 8 km severovýchodne od Orla. Ťažkú výzbroj zboru dopravili do Mcenska bombardéry TB-3.

Výsadkári zaujali obranu pozdĺž rieky Optucha na diaľnici Oriol-Mcensk pri obci Ivanovská Optucha spolu s Katukovovou 4. tankovou brigádou. Boje v pásme obsadenom zborom vypukli 6. a 7. októbra 1941. V noci na 7. októbra 1941 sa zbor stiahol bližšie k Mcensku na predsunuté pozície a 7. októbra sa opäť spolu s jednotkami 6. gardovej streleckej divízie a 11. tankovej brigády dostal pod silný útok vojsk Guderianovej 2. tankovej skupiny. Sovietske jednotky odolali úderu nemeckých tankov, pomaly ustupovali a do 11. októbra 1941 sa situácia na mcenskej obrannej línii na rieke Žuša pri Mcensku relatívne stabilizovala.

Dňa 16. októbra 1941 zbor v súlade s rozkazom náčelníka generálneho štábu odovzdal svoje pozície 6. gardovej streleckej divízii, bol stiahnutý z frontovej línie a v priebehu 17. a 18. októbra sa po železnici presunul do Podoľska. Veliteľstvo zboru a 201. výsadková brigáda boli dislokované pri Podolsku v priestore obce Kutuzov, 10. výsadková brigáda v obci Alexandrovka. Dňa 19. októbra bola na rozkaz veliteľa Západného frontu 201. výsadková brigáda na vozidlách nasadená na Varšavskú magistrálu v priestore dediny Vorobi a bola podriadená 43. armáde. Do rána 20. októbra 201. výsadková brigáda zaujala obranu pozdĺž východného brehu rieky Isťa a zablokovala Varšavskú magistrálu. Na tomto mieste výsadkové jednotky spolu s ustupujúcimi jednotkami 9. tankovej brigády a 152. motostreleckej brigády 43. armády na dva dni zastavili nemecké jednotky LVII. armádneho zboru Wehrmachtu, ktoré rýchlo postupovali smerom na Moskvu.

Dňa 21. októbra 1941 zbor bojoval západne od oblasti Buchlovky a pripravoval aj obranné pásmo na úseku Inino - Gorki - Olchovo - Kresty - Stremilovo. Dňa 24. októbra 1941 zbor viedol obranné boje na úseku Gorki - Olchovo. Dňa 26. októbra 1941 jednotky zboru dosiahli východný breh rieky Nara 1,5 km južne od Gorki, 27. októbra 1941 dosiahli predmestie Gorki, pričom pôsobili spolu s 93. streleckou divíziou. Dňa 29. októbra 1941 sa brigády zboru opevnili na línii Gorki, prešli do obrany a túto líniu držali až do začiatku generálnej ofenzívy 43. armády v polovici decembra 1941.

Dňa 17. decembra 1941 5. výsadkový zbor odovzdal svoje pozície jednotkám 53. streleckej divízie a 18. decembra prešiel do ofenzívy v smere diaľnice Balabanovo - Vorobij V prvý deň ofenzívy sa zbor zmocnil osady Nikolskie Dvory, čím zablokoval silný oporný bod Romanovo, ale potom bol z Nikolských Dvorov vytlačený. Zbor pokračoval ťažkými bojmi v postupe na stanicu Balabanovo a do konca mesiaca pokračoval v oslobodzovaní južnej časti Borovského okresu a oblasti dnešného Obninska a súčasne postupoval na Malojaroslavec.

V januári 1942 sa zbor zapojil do počiatočnej fázy Rževsko-Vjazemskej strategickej ofenzívy. Dňa 14. januára jednotky zboru ako súčasť 43. armády oslobodili Medyn. Potom zbor pokračoval v ofenzíve na Juchnov a postupoval severne od Varšavskej magistrály. Ťažké boje prebiehali juhovýchodne od obce Iznoski v priestore Aksenovo - Košňaki. Súčasne sa časť síl 201. výsadkovej brigády zboru zapojila do Vjazemskej výsadkovej operácie na podporu akcií 1. gardového jazdeckého zboru na prelomenie nepriateľskej obrany na Varšavskej magistrále. Výsadok sa uskutočnil 40 kilometrov juhozápadne od Vjazmy v oblasti Znamenka - Želanie. Bojové akcie vysadených výsadkárov viedol veliteľ 1. práporu 201. výsadkovej brigády kapitan I. A. Suržik.

V rezerve Hlavného stanu najvyššieho velenia a preformovanie

Do 30. januára sa 5. výsadkový zbor sústredil v Medyni, potom bol presunutý do Podolska a 3. februára 1942 do Ramenského. Jeho 9. výsadkovú brigádu v zbore nahradila 7. výsadková brigáda. Od februára do júla 1942 bol zbor, vedený ako záloha STAVKA, doplnený personálom, ktorý bol vycvičený v rámci programu výsadkových vojsk. Začiatkom augusta sa v dôsledku prudkého zhoršenia situácie na južnom úseku sovietsko-nemeckého frontu zbor urýchlene preformoval na 39. gardovú streleckú divíziu.

zdroje:

pamyat-naroda.ru

ru.wikipedia.org