1. Ríša Slnka (Tahuantinsuyu)

Hoci nevieme presne odkiaľ Inkovia prišli, vieme, že sa stali dominantnou kultúrou nielen Peru, ale i veľkej časti Južnej Ameriky. (Ich územie sa za najväčšieho rozkvetu nachádzalo v časti Kolumbie, vo väčšine Ekvádoru, Bolívii, nad severnou polovicou Chille, severozápadom Argentíny a samozrejme centrom bolo Peru). V krajine Kordiler, v údolí Sierry sa títo indiáni rozhodli postaviť svoju ríšu a tu 3 a pol tisíc metrov nad morom vybudovali aj svoje hlavné město Cuzco^[1]. Pozrime sa teraz na korene inskej historiografie. Dejiny Inkov napísal pravnuk Tupaca Yupanquiho, Garcilaso de la Vega, ktorý však bol príliš priaznivo naklonený svojim predkom, ďalším autorom bol Juan Betanzos, páter Bernebé Cobo, kým všetci boli zatiaľ inkom naklonení, ďalej ďalší kňaz Fernando Montesinos, ktorý okrem istých inkov uvádza i ďalších 100 starších a pravdepodobne nedokázateľných vládcov. Prvým autorom, ktorý sa pokúsil o celistvé dejiny Inskej ríše bol Pedro de Cieza de León. (menšie práce napísali i ďalší Španieli P. Sancho, M. de Ésteté, F. Xeréz, J.P. de Onegardo) o prekrúacanie dejín sa pokúsil P.S. de Gaboa, ktorý zostavil knihu, ktorá obhajuje španielske správanie a nakoniec kreslená kronika H.P. de Ayalu, ktorý vykreslil obrovskú tyraniu španielskych vládcov.

[1] STINGL, M .: Synovia Slnka, Bratislava: Tatran, 1988, s.15.