Dračí rád

Autor : 🕔18.06.2002 📕8.010

Seriál

  1. Dračí rád
  2. Dračí rád
  3. Dračí rád
  4. Dračí rád
  5. Dračí rád
  6. Dračí rád
  7. Dračí rád
  8. Dračí rád
  9. Dračí rád
  10. Dračí rád
  11. Dračí rád
  12. Dračí rád
  13. Dračí rád
  14. Dračí rád
  15. Dračí rád
  16. Dračí rád
  17. Dračí rád
  18. Dračí rád
  19. Dračí rád
  20. Dračí rád
  21. Dračí rád

Podobné články

Další články autora

7. kapitola – Situácia v Uhorsku 1387 – 1408 v kontexte vzniku Dračieho rádu

 

Ak chceme vidieť ďalšie z dôvodov vzniku Dračieho rádu musíme sa vrátiť o niekoľko rokov späť pred jeho samotným vznikom. Treba si pri tom pripomenúť, že naším najlepším prameňom je kronika Jána z Turca (vydaná 1488). Nebol Žigmundovým súčasníkom – čo vysvetľuje, že nepodáva Žigmunda jednostranne, ani netúžil napísať historiografické dielo, čo nás upozorňuje na chyby v tomto diele znásobené charakterom vtedajšej literatúry. Sám taktiež čerpal z diela Aenea Silvia Piccolominiho Cosmographia (napríklad popravu 32 pánov z roku 1401, ktorá bola výmyslom), na druhej strane však upravoval kroniku tak, aby nepoškodil „uhorskej veci“. Pritom ak sa zaoberáme Dračím rádom musíme prísť zákonite k roku 1396, kedy bojoval Žigmund pod Nikopolom. Kronikár Ján z Turca zobrazuje tak Žigmundov charakter (avšak s patričnou dramatičnosťou), ako i veľkosť jeho porážky, ktorá zohrala v každom prípade kľúčovú úlohu pri vytváraní Dračieho rádu: „Kráľ Žigmund teda postupoval s týmto mohutným vojskom, prekročil Dunaj a neobávajúc sa tureckého sultána, údajne povedal: „Prečo sa máme strachovať tohto človeka ? Nech by sa valila nás ťarcha nebeskej klenby, našimi kopijami by sme ju bez ujmy vedeli zadržať.“... Nastalo obrovské krviprelievanie. Padlo mnoho Uhrov a viacerí sa dostali do zajatia. Kráľ sa zachránil na loďke a tak to nemuselo byť ani nebo, ako pyšný panovník pred bitkou vyhlasoval, ale nepriateľské zbrane ho premohli.41 Ján z Turca samozrejme rozprávanie trocha podfarbil. Vidíme však, že Žigmund sa videl byť povolaným Turkov poraziť, videl to ako samozrejmosť, táto porážka však mala nedozierne dôsledky. Konkrétne ide o 28. apríl 1401, kedy Žigmunda uväznili na Budínskom hrade príslušníci domácej šľachty. Vyčítali mu predovšetkým zlú správu krajiny a preferovanie cudzincov (čo sa Žigmund zaviazal pred korunováciou nerobiť). V dôsledku nikopolskej porážky bola Žigmundova pozícia otrasená medzi ľudom i medzi šľachtou. „Ľud doteraz kráľa Žigmunda mal rád, no po spomínanej ťažkej porážke ho znenávidel, ... vojvoda Štefan Lackfi a Štefan zo Šimotorne, boli s viacerými spoločníkmi (šľachticmi) zajedno, že kráľ Žigmund už nemá vládnuť.42

Najprv Žigmunda previezli na Višegrád a potom na hrad Šiklóš.

Dokonca 11. júna 1401 parciálny snem v Topoľčanoch si dovolil niečo nevídané a Žigmunda detronizoval, čiže zosadil z trónu a uhorskú korunu ponúkol Vladislavovi Jagelovskému, ktorý ju však neprijal.

Neskôr však Žigmund diplomatickou cestou, za pomoci spriaznenej šľachty (najmä Garjanských, ktorí boli jasne na jeho strane a ktorým sa za to dostatočne odmenil), ktorá často vystupovala pod neutrálnym pláštikom sa z tejto nezávideniahodnej situácie dostal.

Trpká skúsenosť ho viedla k tomu, že sa usiloval pripútať k sebe významné osobnosti kráľovstva.

To bol jeden z najpragmatickejších dôvodov, prečo v roku 1408 vznikol Dračí rád, v čom sa zhodujú mnohí historici vrátane Bartla, Dvořákovej, Bauma, Kavku, či ďalších.

Žigmund však neuvažoval len v intenciách domácej stabilizačnej politiky, ale i v takýchto kritických chvíľach myslel na boj s Turkami, preto ani Dračí rád nemohol byť len prvkom tejto stabilizačnej politiky.

Žigmunda totiž myšlienka veľkej križiackej výpravy nikdy neopustila: „I v dňoch jeho smrti v horúčnom mozgu cisárovom, stále tkvela vidina jeho víťazného ťaženia k oslobodeniu svätého hrobu.43

Je pravdepodobné, že Žigmund túžil priviesť svoje vojská na Harmageddon, kde by zlomil ich silu. Podobne ako jeho otec i on sa svojich cieľov nevzdával až do posledného dychu.


41 Z TURCA, Ján: Kronika Jána z Turca. In: Kroniky Stredovekého Slovenska. ed.SOPKO, Július, Budmerice: RAK, 1.vydanie, 1995, s.147. 42 tamtiež. 43KAVKA, František: Poslední Lucemburk na českém tróne .Praha: Mladá Fronta, 1.vydanie, 1997, s.254.

Seriál

  1. Dračí rád
  2. Dračí rád
  3. Dračí rád
  4. Dračí rád
  5. Dračí rád
  6. Dračí rád
  7. Dračí rád
  8. Dračí rád
  9. Dračí rád
  10. Dračí rád
  11. Dračí rád
  12. Dračí rád
  13. Dračí rád
  14. Dračí rád
  15. Dračí rád
  16. Dračí rád
  17. Dračí rád
  18. Dračí rád
  19. Dračí rád
  20. Dračí rád
  21. Dračí rád

Podobné články

Další články autora

Autor : 🕔18.06.2002 📕8.010

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře