Najlepší z rytierov

Autor: Peter Frišo / akvinsky 🕔︎︎ 👁︎ 20.685

4.3. Ľudovít IX. Svätý

Narodil sa v roku 1215. Bol synom Ľudovíta VIII. a Blanky Kastílskej a vnukom Filipa Augusta. Bol popisovaný ako dokonalý rytier, odvážny v boji, statočný v nešťastí, nezlomný ak bol presvedčený o tom, že jeho vec je spravodlivá45. Bol taký asketický a oddaný službe Bohu, ako najhorlivejší mních alebo pustovník. Jeho manželkou bola Markéta z Provenc. Križiackej výpravy sa chcel zúčastniť z vďaky za uzdravenie z ťažkej choroby. V auguste 1248 vyplával z Aigues-Martes západne od Camarque. Jeho armádu tvorilo 15 až 20 tisíc mužov a nalodili sa v prístave Marseille, za spevu starej križiackej hymny Veni Creator Spiritus (Príď Duchu Svätý). S vojskom mieril na Cyprus. Spolu so šľachticmi sa rozhodol dobyť Egypt. Bol to najslabší článok v moslimskom obrannom reťazci. V máji 1249 sa vojsko zhromaždilo v ústi Nílu a dobyli Damiettu. Kráľovými najbližšími poradcami boli Gotfried zo Sargines, Imbert zo Beaujeu, Mates z Marly, Filip z Nanteuil47.

Prvým činom po vstupe do dobytej pevnosti bolo Te Deum laudamus (Teba Bože chválime), ako prejav vďaky za víťazstvo. Pri Al-Manzúre bol Ľudovít porazený. Vojsko aj král boli zajatí. Uzavrel však alianciu s Mamelekmi, ktorí prepustili všetkých Frankov (kresťanov) a Ľudovít mal zaplatiť ešte 200 000 libier. Stal sa pánom Zámoria, v Egypte opravil Akkon, Haifu, Caessareia a Jaffu. K jeho snahám patrilo aj udržiavanie dobrých vzťahov s rozpínajúcou sa mongolskou ríšou. Cítil, že odtiaľ hrozí potencionálne nebezpečenstvo pre Európu. Dúfal, že by sa mohol spojiť s mongolmi vo vojne proti Islamu. Nikdy sa mu to však nepodarilo. Tieto neúspechy však nezanechali stopy v jeho odhodlaní pokoriť „neveriacich“. Avšak neskôr, keď pochopil, že sa mu Jeruzalem nepodarí dobyť, bol nesmierne sklamaný. Svoje sklamanie vyjadril slovami: „Vznešený Pane Bože, prosím Ťa nedopusť, aby som videl tvoje sväté mesto, keď ho nemôžem vyslobodiť z rúk tvojich nepriateľov.48 Ľudovítove križiacke ideály mu pravdepodobne pomohli k tomu, aby mnoho mužov prijalo ochotnejšie jeho velenie, hoci by bolo nesprávne pozerať práve na križiactvo ako na politický prostriedok49. Ľudovít bol kanonizovaný roku 1295. Stal sa vzorom pre všetkých nástupcov vo svojej dynastii a neskoršia francúzska kráľovska línia, pokiaľ nebola zasiahnutá priamo jeho duchom, aspoň nadväzovala na podobu inštitučného života ktorý viedol. Zomrel roku 1270 na ceste do Tuniska (8. križiacka výprava) na infekciu. Jeho posledné slová vraj boli – Jeruzalem, Jeruzalem!

Reklama

Len tak pre zaujímavosť spomeniem jednu zaujímavú legendu o sv. Ľudovítovi. Nachádza sa v Kvietkoch sv.Františka: „Raz bol svätý Ľudovít, francúzsky kráľ, na púti, navštevoval posvätné miesta kresťanského sveta, i dopočul sa o preveľkej povesti brata Egida a rozhodol sa, že ho osobne navštívi. Preto sa vybral do Perugie, kde brat Egid žil.50 Aby francúzsky kráľ odhalil, či je sv.Egid ozaj naozaj taký svätý, tak sa ho rozhodol vyskúšať a preto sa preobliekol za žobráka (veľmi mi to pripomína legendy o Matejovi Korvínovi). Legenda ďalej pokračuje: „Boh zjavil bratovi Egidovi, že je to francúzsky kráľ1..., utekal k bráne..., kde s veľkou úctou obaja pokľakli a hoci sa nikdy predtým nevideli, objali sa srdečne a tak prirodzene, akoby už dlhé roky boli dôverní priatelia. No ani slovka medzi sebou nepreriekli, iba s vrúcnou láskou v tichosti držali v silnom objatí.51 Vraj tak stáli hodinu a potom sa bez slova rozišli, bratia sa čudovali, prečo Ľudovít nepreriekol ani slovo, načo im povedal: „...aní ja jemu, ani on mne sme nemohli preriecť ani slovo, lebo vtedy, keď sme sa držali v objatí, svetlo Božej múdrosti zjavilo a ukázalo jemu moje srdce a mne zase jeho.52 Táto legenda len dokresľuje charakter sv. kráľa Ľudovíta, ktorý zasvätil život Bohu.


45 BRIDGE, Antony: Křížové výpravy, s. 197
46 Tamtiež
47 JOINVILLE, Jean de: Paměti křižákovi, s. 164.
48 Tamtiež, s. 168.
49 MATTHEW, Donald: Svět středověké Evropy. Praha: Knižní klub, 1996, s. 119.
50 Neznámy autor: Kvietky sv.Františka. Bratislava: SERAFÍN, ed. DUSÍK, Matej, 1993, s.124.
51 Tamtiež.
52 Tamtiež.

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více