Obrnené sanitné auto BA-22

Autor: Marek Čech / Panzer 🕔︎︎ 👁︎ 1.538

Vývoj

Praktické práce pri vývoji a výrobe obrnených vozidiel doviedli sanitárne oddelenie Červenej armády k stanoveniu požiadavky na skonštruovanie obrneného vozidla na prepravu zranených vojakov. Prototyp BA-22 (Bronirovanyj Avtomobiľ - opancierované auto) bol postavený v septembri roku 1938 v závode "Drobmaš" v meste Vyksa na podvozku nákladného automobilu GAZ-AAA. Oficiálne sa nová konštrukcia nazývala "obrnená moto-zdravotná stanica" a bolo to obrnené vozidlo na prepravu buď štyroch ranených v ležiacej polohe na nosítkach, alebo desiatich sediacich vojakov. 

Technické riešenie

Reklama

BA-22 bol postavený podľa konštrukčnej schémy s motorom umiestneným vpredu, prednými riadiacimi kolesami a dvoma zadnými hnacími nápravami. Predné riadené kolesá vozidla boli jednoduché, zatiaľ čo zadné dva páry kolies boli zdvojené. Úplne uzavretá skriňová korba bola zvarená zo 6 mm hrubých valcovaných oceľových plechov. Bočné pancierové dosky s úzkymi skoseniami v hornej časti boli inštalované s miernym sklonom, zatiaľ čo čelná doska korby mala pomerne výrazný uhol sklonu, čo zvyšovalo jej odolnosť proti strelám. Vo všeobecnosti však bolo pancierovanie vozidla pomerne slabé a len ťažko mohlo ochrániť posádku pred paľbou z bezprostrednej blízkosti.

Na ľavej strane kabíny, ktorá sa nachádzala v prednej časti vysokej pancierovej korby, sedel vodič a na pravej strane veliteľ vozidla. Za riadiacim priestorom sa nachádzal priestor pre zranených vojakov, resp. pre výsadok. Na nástup posádky a výsadku boli určené troje dvere, dvoje na bokoch korby a jedny dvojkrídlové na zadnej časti vozidla.

Predná časť pancierovanej korby mala stupňovitý tvar a pozostávala z hornej dosky, ktorá tvorila čelo motorovej časti, strednej dosky, ktorá zvierala takmer vodorovný uhol a tvorila strechu motorového a prevodového priestoru, a spodnej dosky, ktorá zvierala mierny uhol a tvorila čelo motorového a prevodového priestoru. Kabína riadiaceho priestoru plynule prechádzala do priestoru pre zranených, resp. výsadok. Automobil neniesol žiadnu výzbroj a korba nebola vybavená výstrelnými otvormi pre streľbu osobnými zbraňami výsadku.

V prednej časti korby, v podstate zhodnej s pancierovaním obrneného vozidla BA-6, sa nachádzal motorový priestor, v ktorom bol inštalovaný karburátorový štvorvalcový kvapalinou chladený motor z GAZ-AA s výkonom 29,4 kW (40 k) pri 2200 ot/min. Motor bol spojený s prevodovkou, ktorá obsahovala jednokotúčovú suchú spojku, štvorstupňovú prevodovku (4+1), demultiplikátor, kardanový prevod, hlavný prevod v podobe šnekového páru a mechanické brzdy. Pohonná jednotka BA-22 umožnila vozidlu s bojovou hmotnosťou 5,24 tony pohybovať sa po cestách s pevným povrchom maximálnou rýchlosťou 40 km/h. S plnými palivovými nádržami (109 litrov) mal BA-22 dojazd na pevnej komunikácii 250 km, v teréne dojazd klesal na 200 km.

Trojnápravový podvozok (6×4) so zavesením na poloeliptických listových pružinách používal kolesá s pneumatikami rozmerov 6,50-20. Dve rezervné kolesá boli pripevnené k bokom trupu v spodnej zadnej časti motorového priestoru a voľne sa otáčali na svojich nápravách. Zabraňovali tak tomu, aby obrnený transportér zapadol, a tiež uľahčovali prekonávanie prekážok pri jazde v náročnom teréne. BA-22 dokázal prekonať stúpania o náklone 24° a brody hlboké až 0,6 m. Na zvýšenie priechodnosti terénom sa na zadné dve nápravy nasadzovali ľahké veľkoplošné kovové pásy typu "overopp", ktoré sa zvyčajne upevňovali pozdĺž korby nad zadnými blatníkmi. Predné kolesá boli zakryté blatníkmi prúdnicového tvaru, zatiaľ čo zadné blatníky slúžili ako schránky, v ktorých boli uložené náhradné diely, náradie a iné vybavenie.

Reklama


Nad zadnými blatníkmi je vidieť pomocné pásy na zlepšenie priechodnosti

Prístup k motoru na účely údržby a opráv zabezpečoval výklopný pancierový kryt kapoty, ktorý bol pomocou pántov pripevnený k pevnej časti strechy motorového priestoru, a prevádzkové poklopy v jeho bočných stenách. Chladič, namontovaný pred motorom, bol chránený prierezom v tvare písmena V z pancierového plechu s hrúbkou 6 mm, ktorý mal dva poklopy s pohyblivými klapkami, ktoré regulovali prívod chladiaceho vzduchu k chladiču a motoru. Lepšie vetranie a chladenie motorového priestoru umožňovali štrbinové žalúzie na bokoch motorového priestoru, ktoré boli zakryté plochými pancierovými krytmi. Na oboch stranách prednej steny motorového priestoru boli na krátkych konzolách namontované dva svetlomety v prúdnicových pancierových krytoch.

Skúšky

Skúšobné jazdy na trati dlhej 331 km odhalili nedostatky stroja, po ktorých odstránení bol tento odoslaný na ďalšie testovanie do areálu NIBT. Testovanie prebiehalo od 15. mája do 23. júna 1939. Stroj vykazoval počas skúšok neuspokojivé výsledky a preto padlo rozhodnutie o jeho neprijatí do výzbroje Červenej armády. Vyčítaný mu bol nízky výkon motora, malé uhly sklonu a hrúbka panciera, z čoho vyplývala slabá odolnosť korby proti strelám. Interiér trupu nespĺňal sanitárne a hygienické požiadavky na čistotu a vybavenie, poklopy a dvere trupu vozidla neboli vzduchotesné a vysoká výška vozidla ho v teréne výrazne demaskovala. 

Ďalšie práce boli preto na vozidle zastavené a prototyp bol odovzdaný Výskumnému sanitárnemu ústavu Červenej armády. Čo však nič nemení na skutočnosti, že išlo v podstate o prvý obrnený kolesový transportér v histórii Červenej armády.

TTD vozidla sú uvedené v tejto téme.

Zdroje:
Kolomiec Maxim, Srednyje broneavtomobili Krasnoj Armii, Frontovaja ilustracija, Strategija KM, Moskva 1999
war-book.ru
ru.wikipedia.org
 

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více