64 výsadkárov proti 300 tankom

Autor: Marek Čech / Panzer 🕔︎︎ 👁︎ 2.798

Všetkých päť výsadkových zborov Červenej armády prekvapil nemecký útok v poľných táboroch a miestach trvalého nasadenia. V zmätku prvých dní po 22. júni 1941 nebol čas na prípravu výsadkových akcií v tyle nepriateľských vojsk podľa predvojnových plánov a všetky výsadkové brigády boli využívané ako obyčajné pechotné jednotky. „Sabotážny“ potenciál výsadkových zborov sa v tyle nepriateľa prakticky nevyužíval, v dôsledku čoho zbory v bojoch s nepriateľom utrpeli neprimerane veľké straty (padlých i ranených a v ešte väčšej miere zajatcov a nezvestných).

Výnimkou boli niektoré jednotky 4. výsadkového zboru, ktoré boli použité na „sabotážne“ účely. Za osobitnú zmienku v tejto súvislosti stojí 214. výsadková brigáda polkovnika A. F. Levašova. Jednotky 214. brigády takmer dva mesiace pôsobili v tyle prerazivších nepriateľských jednotiek, útočili na ich posádky, komunikačné centrá, sklady (bývalé sovietske sklady) a uskutočňovali prepady na trasách nepriateľských tylových kolón. Známe sú odvážne akcie prieskumných a diverzných oddielov, ktorým velili kapitáni E. I. Lebedev a F. N. Antroščenko. V noci 19. júla 1941 jednotky brigády prepadli železničnú stanicu Marina Gorka, kde zničili transporty s vojenskou technikou a muníciou (opäť - bývalé sovietske transporty s vojenskou technikou a muníciou). Do 28. augusta sa brigáda prebila k 21. armáde a 5. septembra 1941 bola stiahnutá z boja a daná k dispozícii veliteľovi vzdušných výsadkových síl.

Reklama

My sa však budeme venovať akcii z pondelka 14. júla 1941, kedy sa uskutočnil narýchlo naplánovaný a zle prevedený výsadok jednotky vzdušných síl. Situácia bola nasledovná: dňa 13. júla letecký prieskum Západného frontu objavil v oblasti obce Gorki (severovýchodne od Mogileva) sústredenie asi tristo nemeckých tankov, ktoré zostali bez paliva. Maršal Sovietskeho zväzu S. K. Timošenko prišiel s nápadom, urýchlene vysadiť na toto miesto výsadok, ktorý by obrnenú techniku zničil. Predpokladalo sa, že výsadkári eliminujú nemeckých tankistov rýchlym útokom z oblohy, po ktorom pokojne zapália tanky a odídu na miesto, kde sa nachádzajú ich jednotky.


Výsadok parašutistov na cvičení v roku 1935

Na tento účel bol vybratý 4. prápor 214. výsadkovej brigády, v ktorom bol vytvorený kombinovaný výsadkový a parašutistický oddiel 64 dobrovoľníkov (na tristo tankov!) pod velením veliteľa roty starševo-lejtenanta N. Romančenka. Výsadkári nedostali takmer žiadne zásoby, len niekoľko protitankových granátov, TNT a každý po dve fľaše (sic!) so zápalnou zmesou. Predpokladalo sa, že lietadlá TB-3, ktoré mali vysadiť výsadkárov, budú najprv bombardovať tankovú kolónu a až potom vstúpia do boja výsadkári. Každý bombardér tak niesol na palube okrem nákladu bômb aj šestnásť parašutistov. Podľa plánu sa operácia mala uskutočniť o jednej hodine ráno, ale z dôvodu pomalého podvesovania bômb vzlietli lietadlá až na úsvite. Efekt prekvapenia tak bol stratený. Pri približovaní k cieľu sa pomalé lietadlá, letiace vo výške len 600 metrov, stretli s hustou paľbou nepriateľskej protivzdušnej obrany. Namiesto vysadenia výsadkárov a následnej podpory ich akcií bombami a paľbou palubných zbraní začali piloti bombardovať objekt. Rozkaz je rozkaz. Výsadkári tak utrpeli prvé straty už vo vzduchu. Niektorí zahynuli a boli zranení ešte v lietadle, iní počas výsadku na padákoch. TB-3 teda odbombardovali, po čom vysadili vzdušný výsadok.


Výsadkári na krídlach bombardéru TB-3

Výsadkári tak skákali priamo do paľby protilietadlových diel. Celé miesto pristátia bolo pokryté prachom a dymom z výbuchov bômb. Jednej zo skupín sa podarilo pristáť priamo na tankoch a okamžite začala plniť úlohu. Druhá skupina pristála a zhromaždila sa 300 metrov od tankov a zaútočila na nemecké stráže. Výsadkári nechali Nemcov priblížiť sa a po zhodnotení smeru vetra zapálili žitné pole. Odlákali hlavné nemecké sily od prvej skupiny a začali sa sťahovať. Sťahovať sa začala aj prvá skupina, ktorá zápalnými fľašami podpálila niekoľko tankov a vozidiel. Pri ústupe parašutisti ešte podpálili muničný sklad. Ku koncu dňa sa obe skupiny odtrhli od prenasledovateľov a pochodom prešli na miesto zhromaždenia. Do rána sa tu zhromaždilo 34 výsadkárov. Vzhľadom na chaos prvých mesiacov vojny, nebol žiadny z preživších výsadkárov za tento čin vyznamenaný. 

zdroje:
Aľochin, Roman: Vozdušno-desantnyje vojska: istorija rossijskogo desanta, Eksmo 2009, ISBN: 978-5-699-33213-7 (Алехин, Роман : Воздушно-десантные войска: история российского десанта, Эксмо, 2009 г.)

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více