Main Menu
User Menu

Únik z Madridu

Autor : 🕔15.07.2021 📕2.400
Rozpočet valka.cz 2021 : 85.000,- Kč Příjmy doposud : 83.494,- Kč
♡ Chci přispět

Obsah

1. Úvod

2. Predohra
2.1. Spojovací pluk
2.2. V predvečer povstania

3. Povstanie
3.1. Povstanie v Madride

4. Únik
4.1. Porucha na vozidle
4.2. Cesta do Segovie

5. U Národných
5.1. Spojári v boji

6. Ocenenie

7. Záver

8. Zdroje

1. Úvod

V júli 1936 je verejný poriadok v Madride a po celej krajine ohrozovaný zo strany ozbrojených odborárskych oddielov a milicionárskych bánd, ktoré si berú na mušku primárne armádne jednotky. Armáda je videná ako konzervatívny element z predchádzajúcich čias monarchie. Je to aj z dôvodu, že mnoho dôstojníkov je presvedčením monarchistami a mnohokrát otvorene vystupujú proti smerovaniu krajiny. A kam vlastne smeruje Španielsko 30 rokov? To nikto nevie. Vládne ľudový front a časť chce krajinu nasmerovať na sovietsku cestu. Otvorene sa hlásia ku kominterne a k odkazu bolševickej revolúcie v Rusku 1917. Druhá časť má záujem o nejakú formu anarchie. Avšak obe tieto strany stoja proti armáde, ktorá má údajne mnoho výhod no napriek tomu nestojí pevne na ich strane.

V júli vypukne v Afrike povstanie tamojších jednotiek pod vedením gen. Franca a ďalších dôstojníkov a následne tamojšie jednotky vyhlasujú neposlušnosť vláde Ľudového frontu. K povstaniu sa pripojí mnoho jednotiek na poloostrove a ozbrojené mílície začnú brať "spravodlivosť" do vlastných rúk a zjednávať poriadok v ich ponímaní.

Spojovací pluk bol v 30-tych rokoch jedinou jednotkou svojho druhu v Španielskej armáde. Velenie a vojaci vidia, a v tieto júlové dni sa aj na vlastné oči presvedčia, čo je to vláda Ľudového frontu. Situácia ich iba utvrdí v ich rozhodnutí postaviť sa so zbraňou v ruke po boku svojich spolubojovníkov z iných jednotiek a pridať sa k Národnému hnutiu.

2. Predohra

Leto 1936 je plné napätia, Španielsko sa potýka so stále sa zhoršujúcou bezpečnostnou situáciou. K moci sa dostáva Ľudový front (Frente popular) a II. republika sa začína zmietať v chaose. Strata slobôd, upadajúca bezpečnosť a poriadok, moc v skutočnosti získavajú extrémne ľavicové strany, odbory a ich ozbrojené milície. Krajina sa začína rutiť do anarchie a keď nie tam tak k nejakej forme ľavicovej diktatúry a mnohí politici prezentujú republiku ako prechod k novej forme vlády tak ako to bolo v Rusku v 1917 (Togores, 2007).

Civili sa ozbrojujú a združujú do polovojenských oddielov, pričom je skoro nemožné pre bezpečnostné zložky zjednať poriadok. Toto vyústi do skutočnosti, že 13.07.1936 je zavraždený strelou do hlavy Madridskými socialistickými milíciami bývalý minister a poslanec kongresu José Calvo. Toto bola predohra k povstaniu a je to zároveň aj posledná kvapka v pohári trpezlivosti, mnohí dôstojníci sa rozhodnú pozdvihnúť zbraň, ale tentokrát nie proti cudziemu nepriatelovi, ale proti tým, ktorí sa snažia zaviesť Španelsko do anarchie a teroru, ktorý nastolil Ľudový front prostredníctvom svojich paravojenských jednotiek.

Rovnako je tomu aj u spojárov. Dôstojníci po tom, ako sa dozvedeli o zavraždení poslanca, sa dobrovolne dostavujú k jednotke a kedže v kasárňach nie je dosť miesta, ubytúvajú sa v usadlosti "La Angorrilla" vedla kasární.

2.1. Spojovací pluk

Spojovací pluk bol od reformy v roku 1931 jedinou špecializovanou spojovacou jedntkou na poloostrove, a okrem neho existuje ešte Marocký spojovací prapor (od 14.06.1934), avšak tento je dislokovaný v protektoráte a slúži pre potreby tam dislokovanej Marockej armády.

Pluk sa v lete roku 1936 nachádzal v kasárňach Zarco del Valle, EL Pardo v lone prírody. U pluku je z dôvodu letných dovoleniek prítomných len 350 mužov slúžiacich u jeho 3 praporov. Okolité kopce El Pardo sú v tomto roku využívané ako výcvikový priestor aj inými armádnymi jednotkami. Kasárne boli v tom čase situované v El Pardo (vtedy samostatná obec) v blízkosti Madridu, dnes sa už nachádzajúce v meste, 6 km od železnej brány (Puerta de Hierro) a 15 od centra mesta (Puerta del Sol).

2.2. V predvečer povstania

17.07.1936

V polovici júla trávi prezident II. repubiky Manuel Azaña leto v paláci La Quinta del Duque de Arcos. 17.07 je spozorovaný ako urýchlene vyráža z paláca za doprovodu polície a Útočných gárd smerom do Madridu. V tom istom čase dostáva Civilná garda rozkaz, aby sa zhromaždila a bola pripravená na akcie v Madride. Za týmto náhlym presunom presidenta je, že do paláca dorazili správy o povstaní v Melille.

Spojovací pluk má nariadené, aby bol pripravený a v očakávaní udalostí, ktoré prídu tento rozkaz dostávajú všetky jednotky v oblasti Madridu. Pluk má výhodu oproti iným jednotkám, nakolko vďaka svojej špecializáci dokáže obdržať cenné informácie pomocou éteru. Dostáva sa mu správy od Národného hnutia, aby bol v pohotovosti a očakával ďalšie správy. Ihneď je posilnená obrana kasární a sú umiestneňované vrecia s pieskom na priečelie budov.

Pluk udržuje spojenie s jednotkami v kasárňach na kopci (Cuartel de la Montaña), ale nemá spojenie s ostatnými jednotkami, ako napríklad v kasárňach Campamento (kde je dislokovaná okrem iného Jazdecká divízia). Pluk dostáva rozkaz, aby nadviazal spojenie a vysiela niekolko rádiostaníc jednotkám dislokovaným v Madride, ako aj stanicu optickej telegrafie pod velením por. Poole a Prados do Campamento. V tom čase sa por. Arteaga Larumbe nachádza na velení 1. divízie zodpovedný za polnú rádioelektrickú sieť, ktorou je udržované spojenie s jednotkami v oblasti Madridu.

Spojenie s Madridskými jednotkami sa náhle prerušuje, avšak je možné počuť doliehajúcu streľbu zo smeru od Madridu a v kasárňach Campamento.

18.07.1936

V obci El Pardo možné pozorovať velký pohyb. Neustále prichádzajú a odchádzajú vozidlá agentov revolučných odborov, ktorý prichádzajú na radnicu s novými rozkazmi.

Pluk vytvára hliadky, aby zabezpečovali bezpečnosť v kasárňach a okolí. Vo dvore kasární je zriadená rádiová stanica,  pomocou ktorej je počas noci zachytené prevolanie gen. Franca v Tetuáne, ako aj správy o tom, ako sa pripájajú k povstaniu jedna za druhou jednotky na poloostrove s dislokáciou v Seville, Burgose, Zaragoze, La Coruña, Valladolide... Zo zachytených telegramov sa vojaci dozvedajú, že mnohé provincie sa tiež pridali na stranu Národného hnutia, stavajú sa proti vládnemu režimu a vyhlasujú vojnový stav.

Vojaci tej noci spia v uniformách so zbraňou poruke alebo pri podhlavníku. Je prevedený prieskum v oblasti 200m od kasární.

3. Povstanie

Povstanie sa postupne rozrastá po celej krajine. Na výzvu gen. Franca odpovedá stále viac vojenských posádok a stavia sa na stranu Národného hnutia. Výnimkou nie je ani Madrid, avšak tu má vláda dostatok síl na potlačenie akéhokolvek odporu. Pomocou loajálnych síl a hlavne polovojenských oddielov zgrupujúcich sa okolo ľavicových odborov a strán sa pokúšajú povstanie potlačiť.

3.1. Povstanie v Madride

19.07.1936

Vojaci sa prebúdzajú do napätého rána. Skupina príslušníkov sa zhlúkne okolo rádia, ktoré obsluhuje nadrotmajster Molina a oznamuje im novinky so slovami: "Chlapci, všetko ide dobre, hnutie (národné) víťazí v celom Španielsku" ("Muchachos, todo va bien. El Movimiento triunfa en toda España...") (La Fuga de las transmissiones, 2021).

Vojaci začnú prevolávať slávu vlasti a armáde, čo pritiahne majora Maldonada, ktorý ich informuje o zachytenom nočnom prevolaní gen. Franca a o tom, že Africké jednotky sa už začali vyloďovať na poloostrov. Tieto správy pôsobia na mužov elektrizujúco a spôsobia velké nadšenie skoro všetkých prítomných. Iba malá skupina okolo syna poslanca Largo Caballero zostáva ticho a je očividne rozladená.

Gen. García de la Herran telefonuje s velitelom pluku a oznamuje mu, že prevzal velenie ženijného vojska z moci Národných síl v Madride a aby bola jednotka v pohotovosti. Taktiež sa diskutuje a zvažuje o možnosti, aby pluk vyrazil na pomoc obkľúčeným silám v kasárňach na kopci (tam je dislokovaný 4. pěší pluk "Covadonga"). Táto možnosť je zamietnutá, nakolko spojári disponujú iba ľahkými strelnými zbraňami. Za zmienku stojí, že sám gen. García de la Herran padne pri pokuse prebiť sa k zmieneným kasárňam.

V okolí kasární sa začínajú pohybovať podozrivé živly a mjr. Gazapo nariaďuje situáciu preveriť v smere na radnicu a obecný dom. Tieto sú prehladané ako aj osoby nachádzajúce sa v ich priestoroch. U týchto je zadržané večšie množstvo rozličných zbraní. Tu je zadržaný medzi inými aj starosta a skupina, v ktorej sa nachádza jeden poslanec ako aj gen. Riquelme z 1. divízie. Starosta sa dostáva do konfliktu s mjr. Gazapom, ktorého obviní, že sa pridal k povstalcom.

V týchto momentoch velenie 1. divízie je jeden chaos, nikto poriadne nevie, kto a komu vlastne velí. Po odchode gen. Cabanellasa velenie prechádza behom pár hodín z gen. Miaja na gen. Cardenala.

Riquelme telefonuje na velitelstvo spojovacieho pluku s velitelom, a tomu sa sťažuje, že jeho vojaci obsadili obecný dom a požaduje, aby sa správali vlúdne k tam zhromaždeným pracujúcim, nakolko oni sú najvernejší pomocníci republiky a treba sa k nim tak aj správať (La Fuga de las transmissiones, 2021).

Velitel plk. Carrascosa si ho vypočuje a oznámi, že nevedel že on velí 1. divízii a oznamuje mu, že vojaci si iba plnia svoju vojenskú povinnosť a požiada ho, že keď už mu velí, aby aspoň obstaral chlieb pre vojakov, ktorí už deň nič nejedli. Riquelme prislúbi poslať chlieb.

Noc prebehne pokľudne a je nadviazaný telefonický hovor s kasárňami na kopci, kde panuje entuziasmus, velitel Fanjul sa pridal so svojou jednotkou k hnutiu a prišiel do kasární ku svojej jednotke v prestrojení, aby stál po boku svojich vojakov zo 4. pěšieho pluku. Následne je však spojenie prerušené a telefóny prestávajú fungovať.

Jediné telefonické hovory boli z ministerstva vojny, ktoré apelovali aby nerobili hlúposti a že povstalci budú čoskoro potlačení. Taktiež sú vyzvaní, aby prehlásili, že budú loajálni k vláde. Jedným z tých, čo volali bol okrem iných aj socialistický poslanec Fernández-Bolaños, ktorý slúžil kedysi u pluku ako kapitán. Od spojárov sa ministertvu dostáva vyhýbavej odpovede v zmysle, že pluk je pripravený splniť si svoje povinnosti ako vždy (La Fuga de las transmissiones, 2021).

20.07.1936

Ráno je počuť streľbu a delostrelecké výbuchy v smere Madrid a kasárny na kopci, avšak po nejakom čase znova všetko utícha. Rádio vysiela správy o tom, že v Madride je povstanie potlačené a milície kontrolujú situáciu.

Spojárom následne prichádza slúbený chlieb od gen. Riquelmeho za doprovodu milicionárov. Títo chvália vládne sily a milície, ktoré víťazia a sprostredkúvajú informáciu o osude na kasární na kopci, ktoré dobili vládne sily (následne boli príslušníci 4. pěšího pluku "Covadonga" zmasakrovaný na dvore kasáren, okolo 900 mužov padne alebo je popravených) s ľudovými milíciam, útočnými gardami a oddielmi četnictva, tu zahynuli aj por. Poole a Prados.


Telá vojakov a falangistov popravených milíciami na dvore kasární na kopci

Situácia začína byť vážna a velitel spojovacej roty divizie kavalerie kpt. Anel navrhuje opustenie kasární, nakoľko tieto sú neubránitelné bez automatických zbraní. Velitel pluku zvoláva poradu dôstojníckeho zboru, kde je jednomyseľne rozhodnuté nečakať, kým ich stihne osud jednotiek v kasárňach na kopci a opustiť kasárne po zotmení a vydať sa cestou do Segovie, kde sa spoja s národnými jednotkami.

Zástupca velitela pluku pplk. Hernández Vidal zvoláva poddôstojníkov, aby im vysvetlil situáciu a únikový plán. Títo dostávajú možnosť dobrovolne, podla svojeho svedomia pripojiť sa k nemu alebo jednotku dobrovolne opustiť. Avšak všetci jednomyseľne plán príjmajú. Dokonca aj presvedčení marxisti ako nadrotmajster García Malo a seržant Quirós (ktorí za pár dní zradia a dezertujú). Kpt. Anel spravil to isté z dôstojníkmi a títo sa tiež ako jeden muž vyslovili za pochod a spojenie sa s národnými jednotkami.

O 18.00 sú zvolané všetky vonkajšie hliadky do kasární, aby sa pripravili na evakuáciu. Por. Gordejuela spolu so svojou sekciou prerušuje telefonické a telegrafné spojenie s Madridom.

4. Únik

21.07.1936

O 04.30 pluk vyráža s kasární, sekundárnou bránou smerom na Fuencarral, so svojou štandardou a všetkým materiálom naloženým na 20 nákladných vozoch Morris, jednom omnibuse, jednom osobnom automobile, jednom nákladnom terénnom vozidle a jednej motorke. Z denníka príslušníka C.N.T. Eduardo Guzmán je zrejmé, že sa pripravoval útok na kasárne zo strany polovojenských oddielov (Arrarás, 1961) a keď by neunikli, pravdepodobne by ich postihol osud 4. pešieho pluku "Covadonga". Pluk so sebou odniesol iba dve rádiostanice o výkone 100W, ostatný materiál zostáva v kasárňach. V kasárňach zostávajú okrem toho aj všetci tí, ktorí sa nechceli pripojiť z iných dôvodov. Na nikoho nebol vykonávaný nátlak a vojaci sa mohli slobodne rozhodnúť podľa svojho vedomia a svedomia.


Vozidlá spojovacieho pluku pri presune

4.1. Porucha na vozidle

Po započatí cesty sa pokazí posledné vozidlo konvoja Morris, ktorému velí kpt. Ricardo Salas Gavarret, pričom vo vozidle sa nachádzajú aj poručíci Bárcena de Castro a Arbex Gusi, celkovo spolu 29 osôb. Títo sa vozidlo snažia opraviť. Dozvediac sa o poruche por. Sánchez Aguiló sa vracia od konvoja k pokazenému vozidlu a pomáha s opravou, ktorá je však nemožná. Velitel kpt. Salas rozhodne, že je potreba vrátiť sa do kasární pre náhradné vozidlo. Por. Sánchez Aguiló spolu s dobrovolníkom vodičom Tomásom Maestro sa tam vydajú na motorke. Kasárne sú obsadené, ale podarí sa im zmocniť sa vozidla a prestrieľať si cestu von a vozidlom vyvalit bránu.

Osádka pokazeného vozu prestúpi do náhradného vozidla a pokračuje na Colmenar a u Portillo de El Goloso sa strhne prestrelka s karabiniermi. Nevediac kadiaľ postupoval zvyšok pluku, vydávajú sa cestou smerujúcou k priehrade Manzanares. Sú prenasledovaní a preto sa rozhodnú opustiť vozidlo a zaujať na noc postavenie na kopci Cabeza de Illescas. Ráno vidia pod kopec prichádzať viacero vozidiel s milicionármi. Strhne sa nerovný boj a milicionári vo velkej prevahe početnej ako aj zbraní, sú odrážaní, avšak obrancom dochádza munícia, sú obklúčení a viacerí zranení. Posledné útočisko je malý domček kde hľadajú útočisko zranení por. Bárcena a Sánchez Aguiló. Dom je obklúčený a kpt. Salas a por. Arbex vyrazia z domčeku na svoj posledný útok a s osobnými pištolami strieľajúc nepriatela. Zvyšok mužstva rozptýlení po kopci po tom, ako im došla munícia sa vzdáva.

Milície na mieste popraví zraneních dôstojníkov a seržanta Coslado. Ostatní sú zajatí a odtrasnportovaní do väznice Modelo, kam prichádzajú o 23.30.

Po vojne kpt Salas Gavarret dostáva posmrtne vojenskú medailu, ktorá je prvá z 8 ktoré spojári získajú v týchto vojnových časoch.

4.2. Cesta do Segovie

Zvyšok pluku sa vydáva smerom na El Goloso. Prichádzajúc do Colmenar Viejo vidia, že obec je v rukách milícii. Konvoj zastavuje na hlavnom námestí zaplnenom ozbrojenými civilmi. Tu k velitelovi konvoja prichádza starosta obce a pýta sa na účel ich cesty. Velitel konvoja mjr. Maldonado mu oznamuje, že pluk je vyslaný vládou smerom do Segovie, aby tu obsadili mesto a vytlačil povstalcov. Starosta chce informáciu overiť, avšak telefónne spojenie je prerušené a tak sa uspokojí s poskytnutým vysvetlením. Klamný manéver je úspešný, prechádzajú mestom a pokračujú cez Hoyo de Manzanares, Torrelodones a Collado Villalba a až napokon prijchádzajú do priesmyku Navacerrada (Puerto de Navacerrada), ktorý je potreba prekonať a ďalej už len klesať do Segovie.


Cesta úniku zvyšku pluku do Segovie

Tu je situácia obdobná ako v Colmenare, taktiež obec Navacerrada majú pod kontrolu milície. Mjr. Maldonado povie vojakom, aby simulovali nadšenie pre republiku. Keď prechádzjú okolo starostu obce mnohý vojaci zatnú pesť a pozdvihnú k hlave a prevolávajú “Nech žije sovietská republika” ("Viva la República sovietica!") odpoveďou je z ulice “Súdruhovia, udrite tvrdo, nenechajte žiadneho zradcu na žive” (Bien, camaradas. A ver si pegais duro. No hay que dejar un traidor con vida) (Arrarás, 1961). Pri prechádzaní obce sa mjr. Maldonado stretne náhodou so svojim bývalým spolubojovníkom vo výslužbe, tiež ženistom mjr. López Valencia, ktorý teraz stojí na strane vlády. Tento má za úlohu so svojou jednotkou milícii vyhodiť do vzduchu most cez tok rieky Eresma u Siete Revueltas. Tomuto je zdelený rovnaký príbeh ako ostatným a tak pluk dostáva zelenú k pokračovaniu cez most. Avšak krytie je prezradené vďaka nadrotmajstvovi García Malo a seržantovi Quirósovi, ktorí zradia a dezertujú. Je však už pozde, nakoľko posledné nákladné auto už prešlo mostom a pluk môže pokračovať v klesaní cestou smer La Granja (miestna časť obce Real Sitio de San Ildefonso).

Prijdúc do La Granja, plk. Carrascosa vyráža v osobnom voze s bielou zástavou, aby tam oznámil príchod pluku, aby tamojšie delostrelectvo a civilná garda neidentifikovalo blížiaci sa vojenský konvoj ako nepriatelskú jednotku. La Granja je obsadená rýchlo okrem školy umenia, do ktorej sa uchýlili ozbrojení milicionári. Pluk pokračuje na Segovie, zároveň necháva na mieste jednu sekciu pod velením por. Díez-Alegría, aby tu eliminovali odpor karabinierov a ozbrojených civilov, ktorí sa opevnili v škole krásnych umení.

5. U Národných

O 12.00 pluk pochoduje so svojou zástavou ulicami Segovie. Rádio Segovia vysiela správu o tom, že sa podarilo uniknúť celému pluku z Madridu a pripojiť sa Národnému hnutiu.

Pluk je ihneď zaradený do národných síl ako čerstvá bojová pešia jednotka a plní do konca mesiaca úlohy ako pechota a svoju spojovaciu špecializáciu začal plniť až od augusta. Ako bojová jednotka má podiel na prvom víťazstve národných síl u Alto de los Leones (priesmyk Guadarrama).

Toho istého dňa ako pluk prišiel do Segovie, poobede je zverené velenie novovytvorenej zmiešanej jednotky kpt. Enriquemu Guiloche Bayo.  Jednotka je zložená z jednej roty spojovacieho pluku (70 mužov) pod velením por. José Vegas Latapié a podpráp. Fontana Alcántara, sekcie civilnej gardy, sekcie delostrelectva s 75mm delami a niekolkými guľometmi. Úlohou je presun smerom na El Espinar, oprava poškodení na komunikácii a spojiť sa s plk. Serrador (7ª División Orgánica), ktorý sa presúva z Valladolidu smerom do priesmyku Guadarrama, kde má vytlačiť ozbrojencov a pripraviť rozvinutie útoku v smere na Madrid.


Seržanti Ruiz Bejerano, Zamora Vázquez a Félix H. González v postavení pri vstupe do La Granja

Zároveň je sformovaná jednotka o sile dvoch rôt pod velením mjr. Gazapa Valdésa s úlohou vyčistiť La Granja od nepriatela a spojiť sa s jednotkou pod velením mjr. Gallardo, ktorý sa pokúša obsadiť priesmyk Puerto de Navacerrada. Jednotka ihneď prichádza do La Granja a 2. rota pod velením kpt. Olivé prinúti vzdať sa opevnených obrancov umeleckej školy.

5.1. Spojári v boji

22.07.1936

Nadránom jednotka vedená kpt. Guiloche obsadzuje Espinar a opravuje poškodenú cestu, poobede sa pripája k jednotke plk. Serradora. Po tom ako je jednotka odhalená nepriatelským letectvom, kpt. Guiloche nariaďuje svojej jednotke zaútočiť na Alto de los Leones v troch skupinách. Vpravo prápor Pluku San Quintín (okrem jednej roty), vlavo jedna rota praporu pluku San Quintín plus švadrona pluku kavalerie Farnesio a v strede jedna centuria dobrovolníkov falangy z Valladolidu. Guiloche so svojou sekciou tvoril zálohu.

Nepriatel kládol silný odpor a boje sa pretiahli do večera a Guiloche dostáva rozkaz, aby posilnil stred útoku. Spojári sa vrhli do útoku, vytlačíli nepriatela a obsadili pozície, pričom zajali okrem iného 16 príslušníkov železničného pluku a mnoho milicionárov.

Toho istého dňa rota pod velením kpt. Olivé (cca 100 mužov) sa priraďuje k jednotke mjr. Gallarda a začínajú postup na Puerto de Navacerrada. Jednotka sa dostáva pod ťažkú palbu ako aj pod letecké útoky a je nútená ustupovať speť do La Granja utrpiac straty. Olivého rota je následne prevelená aby sa presunula do Alto de los Leones ako posila pre prípad nepriatelského protiútoku.

Zvyšok praporu mjr. Gazapa zostáva v sektore La Granja brániac sa velkému množstvu milicionárov.


Spojári, delostrelci a civilná garda pripravený na obranu v Real Sitio La Granja

23. a 24.7.1936

Nepriatel útočí s množstvom pechoty, útočných gárd, karabinierov, delostrelectva a za podpory letectva. Počas odrážania útokov sa vyznamená rota kpt. Guiloche, najmä por. Vegas, ktorý padne pri obrane svojej pozície a je posmrtne vyznamenaný vojenskou medajlou a seržant Felipe Pérez Alfonso, tež vyznamenaný vojenskou medajlou a za boje 27.07 je za zálsuhy povýšený na nadrotmajstra (B.O. 154, 1937).

Rota kpt. Olivého úspešne útočí na pravom krídle národných sil a má straty, je jej gratulované velitelom plk. Serradorom.

25.07.1936

Celý deň prebiehaú ťažké boje, pri ktorých padne kpt. Guiloche. Po tom ako je zranený odmietne byť evakuovaný a bojuje na svojom poste a zachráni kulomet, aby tento nepadol do rúk nepriateľovi.

26.07.1936

Z dôvodu velkých strát sú obe roty spojené do jednej pod velením kpt. Olivé. Por. Díez-Alegría je zranený a rota bráni velkému množstvu polovojenských oddielov vytlačiť ich zo svojich pozícii.

Nasledovného dňa 27.07. prichádzajú posily z Madridu, rota je doplnená čerstvými silami a nepriatel znova zaútočí vo velkej sile. Padne por. Jiménez Gaspar, ktorý bol čerstvo zaradený k jednotke a padne pri obrane pozície "Las Peñas" a seržant Felipe Pérez Alfonso, ktorý ho nahradí, sa znova vyznamenáva nakolko pozíciu udrží ako aj ustráži mŕtve telo spolubojovníka až do príchodu posil.

28.07.1936

Nepriateľ poľavuje a národné sily dostávajú posily. Plukovník Serrador, ranený a chorý, je vystriedaný plukovníkom Pontem, ktorý znovu získava ofenzívnu iniciatívu. Spojári sú konečne vystriedaní z role pešiakov a dostanú za úlohu venovať sa svojej špecializácii – spojeniu.

6. Ocenenia

Za počínanie si pri bojoch sa Spojovaciemu pluku dostáva ocenenia vo forme kolektívnej vojenskej medaile za obranu Alto de los Leones.

kapitán Ricardo Salas Gavarret posmrtne, za jeho počínanie si v boji pri Cabeza de Illescas 21.07.1936
poručík José Vegas Latapié posmrtne, za jeho počínanie si v boji pri Alto del León (Guadarrama) 22.07.1936
seržant Felipe Pérez Alfonso za jeho počínanie si v boji pri Alto del León (Guadarrama) 22.07.1936

(Historias de El Pardo, 2017)

7. Záver

Strastiplná cesta pluku ukázala, na ktorej strane sa rozhodli spojári stáť. K úspešnému ústupu prispeli svojou odvahou, odhodlaním a mnohí aj svojimi životmi. 

Výnimočnosť spočíva v tom, že také velké teleso ako pluk uniklo s minimálnymi stratami a prekonalo pohorie Guadarrama. Stalo sa tak v hodine dvanástej v predvečer útoku na kasárne.

Po príchode sa ihneď vrhli do bojov tam, kde bolo potreba a znova preukázali bojové odhodlanie, pričom mali podiel na prvom úspechu "národných" v priesmyku Guadarrama.

8. Zdroje

Arrarás J., (1961) Revista RedLlega un Regimiento de Madrid Para Atacar a los Artilleros de Segovia, [online] www.altorres.synology.me [Accesed 16.06.2021]

Boletin Oficial del Estado, 23. Marzo 1937, (1937), núm. 154, Administración Gobierno Civil de Burgos, Burgos, p.1, p.10

Gordejuela Núñez, A., (1961) Revista RED, El Regimiento de Transmisiones,  [online] www.altorres.synology.me [Accesed 16.06.2021]

Guerraenmadrid (n.d.), "Así se fugo de Madrid el Regimiento de Transmisiones de El Pardo" [online] guerraenmadrid.net [Accesed 18.06.2021]

Historias de El Pardo (2017), Un lugar para el recuerdo de los Veteranos del Regimiento de Transmisiones "Los Condecorados de Transmisiones" [online] historiasdeelpardo.blogspot.com [Accesed 16.06.2021]

Ingenieros Militresy, Fortaleza, Lealtad y Valor (n.d.), "Fuga de Transmisiones" [online] ingenierosmilitares.es [Accesed 17.06.2021]

La Fuga de Transmissiones (1936) (n.d.), [online] www.altorres.synology.me [Accesed 17.06.2021]

Laorden Ramos, C. (1981) Historia Militar de las Transmisiones, El Regimiento de El Pardo. El Pardo/Novograph S.A.

López Sánchez, J. (1961) Escuela permanente de heroismo. Revista Red

Regimiento de Transmisiones núm. 21 (n.d.), Concesión de la Medalla Militar Individual al Sargento de Regimiento de Transmisiones don  Felipe Pérez Alfonso (D.O. núm. 154 de 1937) [online] www.altorres.synology.me [Accesed 19.06.2021]

Togores Sánchez, L.E. (2007), Héroe de Marruecos, General de la División Azul - Muñoz Grandes, Madrid, La Esfera de los Libros

Podobné články

Další články autora

Autor : 🕔15.07.2021 📕2.400