Kunovický zvěřinec

Autor: Janko PALIGA 🕔︎︎ 👁︎ 5.214

Kunovický zvěřinec

Pod touto prezývkou bola známa trojica skúšobných pilotov podniku LET Kunovice – Vladimír Vlk st., Ing. František Svinka a František Srnec. Všetci traja sa významne zapísali do histórie československého letectva.

Vladimír Vlk a František Svinka sa narodili v rozpätí dvoch mesiacov v roku 1926. Bývali v Luhačoviciach, študovali na brnianskej technike a začali lietať v aeroklube Medlánky. Takmer súčasne nastúpili do podniku LET Kunovice. Obaja boli významní plachtári a to aj v celoštátnom meradle (obsadili napríklad prvé dve miesta v celoštátnej súťaži v roku 1949) a obaja lietali aj na motorových lietadlách. Tí, ktorí ich nepoznali, si ich navzájom plietli a málokto vedel, kto je kto. Vladimír bol pre nich Svinka a František bol Vlk. V Brne zostali do roku 1949. Načas sa rozišli počas absolvovania základnej vojenskej služby. František Svinka ju absolvoval ako asistent na Leteckej katedre Vojenskej technickej akadémie v Brne. V roku 1951 prijal Vladimír Vlk zamestnanie v kunovickom podniku LET v oddelení dokumentácie. Veľmi skoro získal preukaz obchodného pilota, v roku 1956 získal skúšobnú kvalifikáciu a o dva roky neskôr nastúpil na zalietavacie oddelenie. Vedúcim skúšobným pilotom sa stal v roku 1964.

Reklama

Ing. František Svinka začal v LET Kunovice pracovať o dva roky neskôr ako jeho kamarát Vladimír Vlk a začal pracovať v oddelení výpočtov a skúšok, kde sa stal neskôr vedúcim. Významným spôsobom spolupracoval pri vývoji vetroňa Démant a podobne ako Vladimír Vlk, aj on lietal v aeroklube i v podniku. Dráhu profesionálneho skúšobného pilota začal v roku 1961.Na začiatku roka 1963 Ing. František Svinka a Vladimír Vlk absolvovali preškolenie na lietadlo L-29 Delfín a koncom apríla 1963 zalietali prvý kunovický L-29 Delfín. Krátko na to zalietal Vladimír Vlk k úspešnému prvému vzletu lietadlo Z-37 Čmelák.


Zľava Vladimír Vlk ml. a Vladimír Vlk v prototype lietadla Z-37 Čmelák

Po začatí produkcie lietadiel L-29 Delfín bolo jasné, že je potrebné navýšiť stavy zalietavacích pilotov. Na jeseň 1963 do podniku LET Kunovice nastúpil František Srnec, rodák z Horního Němčí. Bol odchovancom Slováckého aeroklubu v Kunoviciach a neskôr prostějovského leteckého učilišťa. Následne sa stal vojenským pilotom na lietadlách MiG-15 v Náměšti nad Oslavou. Mená Vlk, Svinka, Srnec vyvolávala jednoznačne úsmevné asociácie a tak ich začali zo žartu nazývať „kunovický zvěřinec“. Tak, ako si kedysi plietli Vlka a Svinku, začali si ich teraz mnohí pliesť všetkých troch navzájom.


František Srnec

V roku 1968 František Svinka zalietal L-13J Blaník s motorom Jawa M-150. O rok neskôr, 16.04.1969 Ing. František Svinka a Vladimír Vlk vykonali prvý let s prvým prototypom lietadla XL-410 OK-60 s kanadskými turbovrtuľovými motormi PT6A-27.

V polovici sedemdesiatych rokov sa František Srnec stal v podnikovom aeroklube predsedom rady. „Kunovický zvěřinec“ sa podieľal aj na výpomoci Aeru Vodochody pri dodávkach lietadiel L-39 zákazníkom.

Reklama


Zľava Sedláček, Srnec, Svinka, Sklenář, Vlk ml., Palička, Skokan

Pri letových skúškach druhého lietajúceho prototypu L-410UVP OK-162 dňa 06.07.1977 zahynul v jeho troskách len pár dní pred svojimi päťdesiat prvými narodeninami vedúci skúšobný pilot n.p. LET Vladimír Vlk. Spou s ním zahynul skúšobný pilot Gos NII GA (Gosudarstvennyj naučno-isledovatelskij institut graždanskoj aviacii) Gleb Sergejevič Galickij (veliteľ lietadla), vedúcí inžinier pre aerodynamiku Gos NII GA J.I. Maximov a skúšobný technik technik operátor Miloslav Nosterský. Päť mesiacov pred katastrofou lietadla ho zalietal Vladimír Vlk ako celkovo 24. lietadlo L-410, ktoré zalietal ako veliteľ lietadla. Za svoju leteckú kariéru nalietal viac ako 12 000 letových hodín, z toho asi 5 000 v posádke s Ing. Františkom Svinkom. O Vladimírovi Vlkovi bolo známe, že sa jeho koníček a zamestnanie kryli. 

Posledné slová Vladimíra Vlka patrili popisu situáce lietadla, ktoré sa neodvratne rútilo k zemi. Posádka nemala čas na zisťovanie rozsahu poškodenia lietadla a tak veta – „…věžko, utrhla se nám směrovka!...“ bola zároveň reminiscenciou na šesť rokov starý incident, kedy pri skúšaní medzných rýchlostí na prototype XL-410 došlo k utrhnutiu hornej časti smerového kormidla (nikdy sa nenašlo). Za tých niekoľko desiatok sekúnd, ktoré nasledovali od odtrhnutia celej zadnej časti trupu do dopadu, stačil Vladimír povypínať väčšinu ističov na stropnom paneli, stiahnuť výkon motorov… skrátka „makal“ do posledného okamihu. K miestu havárie smerovala záchranná jednotka podnikových hasičov, nikomu však už nebolo pomoci.

V súhrnnej správe o odbornom šetrení príčin nehody z februára 1978 sa píše:Příčinou nehody bylo rozrušení zadní části trupu za letu v důsledku nadměrného dynamického zatížení konstrukce letadla, které bylo způsobeno skokovou změnou výchylky směrovky na hodnotu cca 13,5 stupňů v důsledku skokového odlehčení řídící síly pilota na pedálu směrovky, příslušející výchylce vyvažovací plošky 13 stupňů. Vzniklá vnější zatížení překročila hodnoty požadované předpisem NLGS-2 a tím i únosnost konstrukce letadla… Ešte je potrebné spomenúť, že na palube lietadla zhodou okolností neboli padáky, ktoré krátko pred štartom odviezli do iného lietadla, pripravovaného k letu. Druhý deň po havárii prototypu bol do funkcie vedúceho skúšobného pilota vymenovaný František Srnec a vydržal v nej 12 rokov.

Ďalší člen "zverinca", Ing. František Svinka, odišiel do dôchodku v roku 1983 a podľa jeho zápisníkv letov nalietal skoro 14 000 letových hodín. Počas svojej kariéry lietal asi 30 typov lietadiel a podľa jeho slov zalietal viac ako tisíc L-29 Delfín, asi 100 L-200 Morava, okolo 200 Z-37 Čmelák, 800 klzákov L-13 Blaník a najmenej 115 lietadiel L-410. Posledný profesionálny štart vykonal 19.05.1983 na zgenerálkovanom L-13 Blaník s imatrikuláciou OK-3812. Ako dôchodca ešte nejaký čas pracoval v podniku LET v oddelení dokumentácie. Zomrel vo veku 71 rokov v roku 1997.

Posledný z trojice „Kunovického zvěřince“, František Srnec, sa 28.12.1988 podieľal na zalietaní prototypu X01 lietadla L-610M OK-130 spolu so Stanislavom Sklenářom. Počas svojej kariéry František Srnec zalietal 1050 lietadiel L-29 Delfín a niekoľko stoviek lietadiel L-410. V auguste 1989 odišiel František Srnec do vznikajúceho leteckého oddelenia JZD Agrokombinát Slušovice. Neskôr pôsobil v spoločnostiach Cargo Moravia, Air Moravia, Lusiana, Bemoair a nakoniec v slovinskom Solinaire, kde skončil svoju leteckú službu symbolicky po päťdesiatich rokoch od svojich prvých krokov vo vzduchu. V roku 2017 sa stal oceneným v ankete Osobnost československého letectví za dlhoročnú činnosť zalietavacieho a skúšobného pilota a za podiel na vývoji lietadla Z- 37 Čmelák a dopravného L- 410 a za propagáciu československého leteckého priemyslu v zahraničí.

Podľa informácie z jeho rodnej obce Horní Němčí pán František Srnec žije v meste Uherské Hradiště (ku 12.05.2021).

Zdroje:
Albert Orlita: Zkušební piloti letecké továrny v Kunovicích - https://www.armadni-literarni-klub.cz/files/vzpominky-_letcu_2014_22.pdf
https://www.planes.cz/cs/article/100330/letecka-historie-on-line-3-prototypova-serie-l-410uvp
https://slovacky.denik.cz/zpravy_region/pilot-frantisek-srnec-letal-jsem-ze-slovacka-az-nad-exoticke-kontinenty-30160901.html
https://www.horninemci.cz/udalosti-v-obci/aktuality-1/oceneni-pana-frantiska-srnce-303cs.html
https://www.orlita.net/wp2/index.php/stripky-z-historie-ceskoslovenskych-a-ceskych-letadel/letecke-tovarna-kunovice/zalitavaci-2003/
https://www.armadni-literarni-klub.cz/files/vzpominky-_letcu_2014_22.pdf

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více