Taussig, Kurt

     
Příjmení:
Surname:
Taussig Taussig
Jméno:
Given Name:
Kurt Kurt
Jméno v originále:
Original Name:
Kurt Taussig
Fotografie či obrázek:
Photograph or Picture:
Hodnost:
Rank:
kapitán Flight Lieutenant
Akademický či vědecký titul:
Academic or Scientific Title:
- -
Šlechtický titul:
Hereditary Title:
- -
Datum, místo narození:
Date and Place of Birth:
28.08.1923 Teplice-Šanov /
28.08.1923 Teplice-Sanov
Datum, místo úmrtí:
Date and Place of Decease:
19.09.2019 Londýn
19.09.2019 London
Nejvýznamnější funkce:
(maximálně tři)
Most Important Appointments:
(up to three)
- pilot 225. perute RAF - pilot of No. 225 Squadron RAF
Jiné významné skutečnosti:
(maximálně tři)
Other Notable Facts:
(up to three)
- dieťa z transportu organizovaného sirom Nicolasom Wintonom
- donedávna predposledný žijúci pilot RAF z územia Československa
- Nicolas Winton´s "child"
- until recently, the penultimate living RAF pilot from Czechoslovakia


Související články:
Related Articles:

Zdroje:
Sources:
https://fcafa.com/?s=taussig
www.iwm.org.uk
www.mzv.cz
www.armyweb.cz
URL : https://www.valka.cz/Taussig-Kurt-t225457#627315 Verze : 0
     
Příjmení:
Surname:
Taussig Taussig
Jméno:
Given Name:
Kurt Kurt
Jméno v originále:
Original Name:
Kurt Taussig
Všeobecné vzdělání:
General Education:
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR
Vojenské vzdělání:
Military Education:
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR
Důstojnické hodnosti:
Officer Ranks:
DD.MM.RRRR kapitán
DD.MM.RRRR Flight Lieutenant
Průběh vojenské služby:
Military Career:
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR 225. peruť RAF
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR No. 225 Squadron RAF
Vyznamenání:
Awards:
Poznámka:
Note:
Číslo RAF - 163112 - RAF N° - 163112
Zdroje:
Sources:
Herčút, Milan: Spitfiry nad bojištěm. Příběh československého pilota R.A.F. F/Lt. Kurta Taussiga, ISBN 978-80-87567-95-1
https://fcafa.com/?s=taussig
www.iwm.org.uk
www.mzv.cz
www.armyweb.cz
URL : https://www.valka.cz/Taussig-Kurt-t225457#627316 Verze : 0
Kurt Taussig sa narodil v dnešnej Dubskej ulici v Teplicích-Šanově Emilovi a Irme Taussigovým ako druhé dieťa v poradí 28.08.1923. Jeho starší brat Erich sa narodil 01.03.1921 a mladší brat Karl 02.06.1925.

Školské roky začal najprv v nemeckej chlapčenskej ľudovej škole „Knaben-Volkschule″ v mieste bydliska, v rokoch 1929 - 1934 pokračoval v štúdiu na Štátnej nemeckej reálke “Deutsche Staats Realschule″, tiež v Tepliciach-Šanove. Po rasových útokoch v škole na Kurta a iných žiakov židovskej národnosti, ho rodičia od školského roku 1937/1938 preložili na Státní měšťanskou školu s vyučovacím jazykom českým, kde mohol Kurt kľudne pokračoval v štúdiu. Počas ekonomickej krízy začiatkom tridsiatych rokov 20. storočia bol jeho otec Emil Taussig nútený predať svoj obchod, ale podarilo sa mu nájsť si zamestnanie obchodného cestujúceho s roletami.

V júni 1938 nastúpil Kurt Taussig do učenia ku Herbertovi Hellerovi, majiteľovi obchodu s optikou v Moste. Po odstúpení československého pohraničia Nemecku v septembri 1938 sa Taussigova rodina rozhodla opustiť Teplice a odcestovala do Svojetína, odkiaľ pochádzal Emil Taussig. No zanedlho spolu s ďalšími utečencami odišli do Prahy. Po krátkom pobyte v hlavnom meste dostali ponuku na ubytovanie v letnom tábore Hořalka pri Čerčanoch na Benešovsku.

Po obsadení územia Čiech 15.03.1939 Wehrmachtom do tábora Hořalka vtrhli vojaci a odviezli všetkých dospelých mužov na neznáme miesto. Kurtovmu bratovi Erichovi sa však podarilo uniknúť a ukrýval sa v okolitých lesoch. Po nekoľkých dňoch sa muži začali postupne vracať do tábora. V apríli 1939 celý tabor premiestnili do Berouna.

Erichovi Taussigovi, ktorý sa v tom čase ukrýval v Prahe, sa podarilo zaistiť pre svojich dvoch mladších bratov Kurta a Karla šancu na prežitie. Skontaktoval sa z ľuďmi z „The British Comittee For Refugees From Czechoslovakia – Children Section“ – Detskej sekcie Britského výboru pre utečencov z Československa. Prahu opustili 02.06.1939 v piatom detskom transporte spolu s ďalšími 121 deťmi. Celkovo sa anglickému burzovému maklérovi Nicholasovi Wintonovi a jeho spolupracovníkom podarilo zachrániť 669 detí v ôsmych transportoch z Prahy. Transport s Kurtom a Karlom viedol cez Nemecko do Holandska, kde ich cesta vlakom skončila v prístave Hoek van Holland pri lodnom kanáli Nieuwe Waterweg.

Deti z transportu sa šťastne vylodili v anglickom prístave Harwich, odkiaľ ich vlakom previezli do Londýna na stanicu Liverpool Street Station. Tam si ich prevzali pestúni. Skôr, ako bolo ktorékoľvek dieťa zaradené do transportu, muselo mať cestovné vízum pre vstup do Veľkej Británie, lekárske osvedčenie a dôkaz, že bude mať pripravené nový domov. Okrem toho musela byť za každé dieťa zaplatená záloha 50 libier, čo v tom čase predstavovalo nemalú čiastku. Ručiteľom za Kurta a Karla sa stala slečna Mabel Jessie Hillierová, riaditeľka dievčenskej školy z mestečka Barrow-in-Furness. Deti našli domov v rodine Wiliama Deana, hlavného kresliča v konštrukčnom oddelení miestnej firmy Vickers Shipbuilding and Engeneering, Ltd a jeho ženy Winifred, učiteľkou francúžštiny a latinčiny na miestnej škole. Výhodou pre Kurta a Karla bolo, že ich pestúni čiastočne ovládali nemčinu a rýchlejšie im pomohli zžiť sa s novým prostredím.

Po Kurtových šestnástich narodeninách sa za pomoci slečny Hillierovej Kurt zamestnal v záhradníctve v meste Ulverston. Krátko po dovŕšení 17 ½ roka, ktoré Kurt potreboval na prijatie do Royal Air Force, na konci roka 1940 začal Kurt korešpondovať s inštitúciami, ktoré by mu umožnili splnenie jeho sna stať sa pilotom. Odpoveďou mu ale boli zamietavé stanoviská. Krátko pred dovŕšením osemnástich rokov oslovil Kurt listom Inšpektorát československého letectva vo Veľkej Británii, kde sa chcel informovať o možnosti vstupu do československého letectva. Dňa 07.10.1941 podal Kurt žiadosť o prijatie do československého letectva na Ministerstvo národní obrany (MNO) v Londýne. Ministertvo národnej obrany požiadalo o vyjadrenie sa ku žiadosti Inšpektorát československého letectva. AVM Karel Janoušek sa ku žiadosti vyjadril 18.10.1941 negatívne vzhľadom k tomu, že Kurt Taussig nebol leteckým špecialistom a označil ho ako nevhodného pre pomocnú službu z dôvodu neznalosti českého alebo slovenského jazyka.

Takmer po roku sa Kurt na výzvu opäť hlásil v Combined Recruit Centre (CRC) – Kombinovanom náborovom stredisku v Prestone, Lancashire. Tu absolvoval vstupný pohovor, klasifikačný (inteligenčný) test, a lekárske prehliadky. Niekoľko dní po úspešnom pohovore a testoch v CRC obdržal Kurt od RAF list, v ktorom mu bola vysvetlená jediná prekážka jeho vstupu do dobrovoľníckej zálohy RAF. Ako občan Československa musel získať povolenie od prezidenta republiky Edvarda Beneša pre službu v RAF. Kurt obratom napísal dňa 27.12.1941 žiadosť o povolenie služby v RAF československému vojenskému a leteckému atašé pplk. Josefovi Kallovi. Z kancelárie Josefa Kallu žiadosť putovala cez Ministrstvo národní obrany do Vojenskej kancelárie prezidenta, s kladným odporúčaním MNO ku jeho vstupu do dobrovoľníckej zálohy RAF. Povolenie ku vstupu udelil prezident Edvard Beneš dňa 21.01.1941 a toto povolenie Kurt Taussig obdržal dňa 30.01.1941.

Ku ďalším testom v No. 2 Recruit Centre v Cardingtone sa Kurt dostavil 24.03.1942. Po ich úspešnom absolvovaní vstúpil do RAF v hodnosti AC2 – Aircraftman 2nd Class s osobným číslom 1624712. Nasledujúceho dňa prešiel náročnými výberovými procedúrami pre príslušníkov leteckého personálu pred komisiou v No. 4 Aviation Candidate Selection Board (ACSB). Jeho nástup do RAF však kompetetné úrady odložili minimálne o päť mesiacov.

No dňa 16.04.1942 sa na neho usmialo šťastie, keď ho prijali do novovzniknutej organizácie Air Training Corps (ATC)- Letecký výcvikový zbor. Zbor slúžil ako organizácia pre prípravu a výcvik kadetov, budúcich príslušníkov RAF vo veku 16–18 rokov, respektíve do veku, než kadet nastúpi do služby v RAF. Veliteľom ATC so sídlom v Montrose House, Stanmore sa stal A/Cdre Sir John Adrian Chamier CB, CMG, DSO, OBE. Vstup kandidátov ATC ktorí neboli britskými občanmi, boli posudzované a schváľované veliteľom ATC pre danú oblasť na odporúčanie veliteľa jednotky. V prípade Kurta Taussiga to bol A/Cdre William James Yule Guilfoyle, OBE, MC, veliteľ ATC pre severozápadnú oblasť.

Samotný výcvik kadetov prebiehal vo večerných kurzoch a hlavne počas víkendov, do roku 1942 viac-menej teoretickou a fyzickou prípravou, od roku 1943 získavali kadeti prvé letecké skúsenosti v rámci kurzov bezmotorového lietania. Po ich skončení absolvovali kadeti ústne a písomné skúšky. Po ich úspešnom zvládnutí obdržali osvedčenie o splnení potrebných podmienok pre efektívnu službu. Kurt Taussig vstúpil v rámci ATC do miestnej jednotky No. 80 Flight v meste Ulverston, Lancashire.

V lete 1942 Kurt pre pretrvávajúce nezhody s majiteľom opustil svoje zamestnanie v záhradníctve. Nové miesto našiel na rodinnej farme v Leece, neďaleko Barrow-in-Furness. Zmena pracovného miesta znamenala aj zmenu jednotky ATC, ktorou sa následne stala No. 128 Squadron v Barrow-in-Furness. Povolávací rozkaz ku RAF Kurt obdržal 24.10.1942.

Službu v RAF nastúpil ku prijímaciemu a rozraďovaciemu stredisku - No. 1 Air Crew Reception Centre (ACRC), Regent´s Park v Londýne. Odťiaľ ho po niekoľkých týždňoch odoslali 24.12.1942 ku No. 5 Personnel Despatch Centre v Blackpoole, následne sa 18.01.1943 presunuli vlakom do prístavu Liverpool. Tam sa nalodil na modernú dopravnú loď Dominion Monarch. Luxusná loď pre 525 pasažierov v mierových časoch sa stala v čase vojny prostriedkom pre dopravu 3556 osôb. Z Liverpoolu Dominion Monarch vyplával 21.01.1943 ako súčasť konvoja s kódovým označením WS 26. Ten sa pripojil pri Vonkajších Hebridách ku konvoju KMF 8. Konvoj WS 26 dorazil 06.02.1943 do prístavu Freetown, kde doplnil zásoby a pohonné hmoty potrebné ku ďalšej plavbe. Do cieľa - prístavu Durban v Južnej Afrike konvoj dorazil 25.02.1943. Po vylodení smerovali leteckí kadeti do tranzitného tábora imperiálnych síl - Imperial Forces Transshipment Camp (IFTC) v Clairwoode (29°54'49.29"S 30°59'04.21"E), asi 4 míle južne od Durbanu. Tam čakali na ďalšie zaradenie. Spoločne s ďalšími budúcimi pilotmi sa Kurt vydal 26.03.1943 vlakovým transportom na cestu do Južnej Rhodézie.

Dňa 28.03.1943 Kurta Taussiga zaradili ku jednotke úvodného výcviku – Initial Training Wing v Hillside, v oblasti mesta Bulawayo (20°09'41.54"S 28°35'09.45"E). Základňa pôvodne slúžila pre potreby armády. Ďalší deň Kurta zaradili ku No. 3 Flight. Do hodnosti LAC - Leading Aircraftman ho povýšili 05.07.1943. Zaverečné skúšky ukončil na 75,7% zo 100%. Jeho ďalšia cesta viedla ku No. 27 Elementary Flying Training School (EFTS) v Indune, opäť v oblasti mesta Bulawayo. Výcvik prebiehal na lietadlách De Havilland D.H.82A Tiger Moth Mk.II. Prvý zoznamovací let absolvoval 09.08.1943 v rámci „A-Flightu“ na stroji D.H.82A (5601) s inštruktorom P/O Seddonom. Prvý sólový let absolvoval na stroji č. 7522 dňa 04.09.1943. Záverečný testy elementárneho kurzu absolvoval s úspechom 13. a 14.10.1943 na strojoch č. 7942 a 6431. Počas výcviku nalietal celkovo 80 hodín 50 minút. Jeho schopnosti boli vyhodnotené na 64,1% z možných 100%. Kroky Kurta Tauusiga sa rozhodol napodobniť aj jeho mladší brat Karl, ktorému prezident Edvard Beneš udelil 27.06.1943 povolenie ku vstupu do RAF. Do RAF však nakoniec nevstúpil, ale stal sa príslušníkom britskej armády. Slúžil na území Barmy a Singapúru. Výcvik u No. 27 EFTS bol ukončený 22.10.1943. Kurta však najprv prevelili do 18.11.1943 ku Initial Training Wing „Hillside Camp“. Nasledujúci deň ho zaradili ku No. 22 Service Flying Training School, základňa RAF Thornhill. Výcvik prebiehal na strojoch North American Harvard. Prvý let na lietadle Harvard Mk.I (5073) absolvoval u 2. perute, „Flight X“ s inštruktorom Sgt. Murnaneom, aby po niekoľkých ďalších letoch dňa 28.10.1943 absolvoval prvý sólový let na Harvarde Mk.I č 7005.

Počas výcviku lietania vo formácii sa Kurtov Harvard Mk.I č. 538 vplyvom silného nárazového vetra zrazil 23.03.1944 s krídlom druhého, ktorý pilotoval jeho kamará Eric Pile. Nárazom prišiel asi o pol metra pravého krídla a následkom toho sa lietadlo stalo neovládateľné. Stratou Pitotovej trubice umiestnenej na chýbajúcej časti krídla mu prestali fungovať niektoré prístroje. Lietadlo sa mu nakoniec podarilo stabilizovať a pristál na letisku. Po vyšetrovaní incidentu bol neoficiálne pochválený za spôsob riešenia situácie, ktoré preukázali jeho pilotné schopnosti.

Po incidente bol s niekoľkými ďalšími žiakmi vybratý za potenciálneho adepta na povýšenie do dôstojníckej hodnosti. Počas výcviku na základni RAF Thornhill nalietal celkovo 179 hodín.

V záverečnom hodnotení získal 67% zo 100% možných. Pilotných krídel sa dočkal dňa 21.04.1944 a zároveň bol povýšený do hodnosti Seržant. Už na druhý deň ho oficiálnym rozkazom Air Ministry povýšili do hodnosti Pilot Officer. Keďže bol občanom Československa, jeho povýšenie si nechali jeho predstavení potvrdiť. Povýšením získal aj nové osobné číslo 163 112.

Ďalšie pôsobisko ho čakalo na severe Afriky. Tam sa spolu z ďalšími vydali na cestu 26.04.1944 cez Severnú Rhodéziu, Kongo, Tanzániu a Keňu. Odtiaľ ich do Káhiry s medzipristátím v sudánskom Chartúme a Wadi Halfa prepravili letecky zo základne RAF Kisumu. V Káhire ho pridelili ku No. 5 (Middle East) Air Crew Reception Centre ((M.E.) ACRC), ktoré sídlilo v priestoroch hotelu Heliopolis Palace Hotel. Po niekoľkých týždňoch v Káhire ho zaradili ku delostreleckej škole Middle East School of Artillery (MESA) v oáze Almaza, rozprestierajúcej sa v púšti neďaleko Káhiry. Odtiaľ po skončení kurzu 27.06.1944 odcestoval vlakom ku letke B výcvikovej jednotky No. 74 Operation Training Unit na základni RAF Petah Tikva v Palestíne. Tam najprv absolvoval let s inštruktorom, ako aj sólový let, na lietadle Harvard. Následne ho preškolili na Hawker Hurricane Mk.I. To absolvoval 30.06.1944 a ďalší deň na ňom absolvoval prvý let. Ďalší krok nastal 17.07.1944, keď absovloval prvý let na Supermarine Spitfire Mk.V. V rámci výcvikovej jednotky ho vyškolili na zvládnutie úloh taktického prieskumu, delostreleckého pozorovania a fotografického prieskumu. Výcvik ukončil 17.08.1944 a celkovo počas neho nalietal 72 hodín a 45 minút.

Po týžni dovolenky strávenej v Alexandrii sa Kurt 27.08.1944 sa opäť hlásil v oáze Almaza, ale už u v tranzitnom stredisku No. 22 Personnel Transit Centre. Dňa 05.09.1944 ho na palube Dakoty previezli na trase Káhira - Marble Arch - Luqa do Bari v Taliansku. Z Bari ešte absolvoval prelet do Neapola. Odtiaľ sa presunul do mesta Portici, kde sídlilo stredisko pre vojenský personál No. 3 Base Personnel Depot (BPD). Tam čakal na ďalšie zaradenie. To ho čakalo u C detašmánu No. 4 Aircraft Delivery Unit (ADU) v sicílskej Katánii, kam dorazil 24.09.1944. Deň predtým jednotku premenovali na No. 4 Ferry Unit (FU) v podriadenosti No. 216 (Air Transport and Ferry) Group.

Počas služby u jednotky prelietaval lietadlá Spitfire rôznych verzií po rôznych letiskách v Taliansku. Malou zmenou bolo prelietavanie stroja Hawker Hurricane Mk.IV RP (LF 509) na letisko Canne ku 351. (juhoslovanskej) peruti RAF. Posledný let u No. 4 FU absolvoval 01.12.1944 v kabíne Spitfire LF Mk.IX (PV 152). Z Katánie ho prevelili ku jednotke No. 64 Staging Post na základni RAF Luqa, kde začal vykonávať funkciu Briefing-Officer. Koncom decembra ho opäť presunuli ku No. 4 FU, aby ho 02.01.1945 prevelili ku No. 56 Personnel Transit Centre v meste Portici pri Neapole. Dňa 21.01.1945 sa dostavil ku No. 5 Refresher Flying Unit v meste Perugia. Absolvoval tam cvičné lety v rámci obnovovania pilotných návykov na lietadlách Spitfire Mk.IX a Harvard Mk.IIB.

Po skončení výcviku sa 19.02.1945 hlásil u 225. perute na letisku Peretola na predmestí Florencie. Tam bol priradený ku letke B a povýšený do hodnosti Flying Officer so spätnou platnosťou od 22.10.1944. Hneď pri prvom oboznamovacom lete u perute havaroval so Spitfire LF Mk.IXE WU-X (MA 411). Dôvodom bola zaseknutá páka plynu, vďaka ktorej musel pristáť s lietadlom pri vysokej rýchlosti. Prvý operačný let absolvoval ako číslo veliteľa letky B F/O Tufnella 03.03.1945 pri prieskume v oblasti Vergato- Vignola - Modena - Reggio - Scandiano - Pievepelago - San Marcello.

225. peruť sa 16.04.1945 presunula do Bologne, aby 29.04.1945 odletelo päť Spitfirov na letisko Villafranca di Verona, pretože v Bologni panovala nízka oblačnosť a daždivé počasie. V jednom zo strojov sedel Kurt Taussig. Dňa 02.05.1945 kapitulovali nemecké jednotky v Taliansku. Posledný operačný let s číslom 42, absolvoval Kurt Taussig v poobedňajších hodinách 05.05.1945 so strojom Spitfire LF Mk.IXE WU-U (PV 128) spolu s F/O Pottsom v oblasti Bolzano - Lago di Garda - Lago di Como.
225. peruť sa 15.05.1945 presunula na poľné letisko v Tissane, neďaleko Risana. Tam peruť vydržala do 13.08.1945, keď sa presunula do Lavariana. Po príchode Kurta Taussiga spolu z ďalšími pilotmi zaradili do stavu nadpočetných pilotov a 28.08.1945 ho prevelili ku 112. peruti, hoci sa u 225. perute naďalej podieľal na prelietavaní lietadiel ku 380 Maitenance Unit. No už 20.09.1945 ho opäť prevelili ku 225. peruti. Novým pôsobiskom perute sa mal stať Klagenfurt v Rakúsku. V rámci zaistenia pôsobenia perute na novom mieste velenie jednotky poslalo Kurta s ďalšími príslušníkmi do Klagenfurtu ako predvoj. Peruť na novom pôsobisku vydržala pri kontrole a ochrane územia Terstu a mapovaní územia Rakúska do 07.06.1946, keď sa opäť presťahovala do Tissana. Kurt Taussig so skupinou pilotov vedených veliteľom perute S/L Hendersona, DFC preletela z Klagenfurtu do Tissana až 14.06.1946.

V Tissane ho veliteľ perute určil za "dobrovoľníka", ktorého úlohou bolo starať sa o tri rekreačné hotely RAF v meste Grado (45°40'54.14"N 13°25'04.10"E). Počas pôsobenia v Grade Kurta povýšili do hodnosti Flight Lieutenant so spätnou platnosťou od 22.04.1946. Po skončení sezóny Kurta oslovili jeho nadriadení z Advanced Headquarters Italy, aby pokračoval aj naďalej vo vedení rekreačných zariadení pre príslušníkov RAF. Tentoraz počas zimnej sezóny v zariadeniach v Cortine d´Ampezzo. Svoju búdúcnosť začal Kurt spájať s ďalším pôsobením v RAF, preto si v júni 1946 požiadal o predĺženie služby v RAF o šesť mesiacov. Lehota mala vypršať 01.10.1946. Predĺženie mu bolo schválené 01.11.1946 s tým, že po skončení týchto šiestich mesiacov bude pravdepodobne demobilizovaný. Po rozpustení jeho materskej 225. perute ho premiestnili ku 253. peruti, ktorá sídlila v Trevise. Stále však zostával v Cortine d´Ampezzo a riadil rekreačné zariadenia. Vzhľadom ku úspechom pri riadení zariadení v Cortine d´Ampezzo mu ponúkli riadenie hotelov v Benátkach. Na to ale musel požiadať o krátkodobý päťročný záväzok v RAF. Pôvodne sa mal sa zúčastniť pohovoru s veliteľom predsunutého veliteľstva letectva v Taliansku - Advanced Headquarters Italy AVM Sirom Lawrenceom Darwallom, MC, CB, KCB, no medzitým však došlo ku výmene veliteľa za AC Archibalda Jamesa Rankina, AFC, OBE. S tým však mal Kurt v minulosti incident, keď Rankina oblečeného v turistickom oblečení Kurt vyhodil z rekreačného zariadenia, kde mali civilné osoby zakázané ubytovávanie.

Kurt ukončil pôsobenie v Cortine d´Ampezzo a stal sa členom letky B jeho domovskej 253. perute. Po dlhšej pauze uskutočnil svoj prvý let v rámci 253. perute na Spitfire Mk.IXE SW-W. Svoj deviaty let a zároveň posledný let svojej kariéry absolvoval na stroji Spritfire Mk.IXE SW-Y 24.04.1947 počas slávnostného preletu nad prístavom Pula. Polročné predĺženie služby mu skončilo a zároveň ho po piatich rokoch služby v dobrovoľníckej zálohe RAF čakala demobilizácia a odchod do civilu. Z 253. perute odišiel cez No. 1 Release Embarkation Centre v Miláne ku No. 101 Personnel Dispersal Centre na základni RAF Warton pri meste Warton, kde ho 06.05.1947 prepustili do civilu.

Vhľadom k tomu, že väčšina Kurtových príbuzných, vrátane jeho rodičov, bola zavraždená, rozhodol sa zostať vo Veľkej Británii. Požiadal o udelenie britského občianstva, ktoré mu bolo udelené 06.10.1947. Rovnako sa rozhodol aj jeho mladší brat Karl, ktorý získal britské občianstvo skoro o mesiac skôr, ešte pred demobilizáciou. Ku mladším bratom sa nakoniec pripojil aj ich najstarší brat Erich, ktorému sa podarilo prežiť vojnu. Vojnu trávil vo väzeniach, koncentračných táboroch, na úteku, aby nakoniec sa dočkal konca vojny pri partizánoch.

V civile sa Kurt najprv zamestnal v cestovnej kacelárii, hlavne kvôli svojim jazykovým schopnostiam. Po nejakom čase sa rozhodol pomôcť svojmu bratovi a otvorili si spoločný obchod s elektrospotrebičmi v Londýne. Po štrnástich rokoch sa osamostatnil a založil si vlastný obchod s elektronikou a elektrospotrebičmi. V roku 1951 sa oženil s Annie Westheadovou, ktorá mu porodila syna Richarda.

V roku 1992 spolu so svojím synom Richardom, pilotom dopravných lietadiel, navštívil rodné Teplice. Počas svojho života udržiaval Kurt čulé styky so svojimi bývalými spolubojovníkmi z 225. perute. Spoločné stretávky ukončili po vzájomnej dohode v roku 2012, vzhľadom ku ich vysokému veku a zdravotnému stavu.

Kurt Taussig zomrel v Londýne 19.09.2019 vo veku 94 rokov.

Herčút, Milan: Spitfiry nad bojištěm. Příběh československého pilota R.A.F. F/Lt. Kurta Taussiga, Svět křídel, Cheb, 2016, ISBN 978-80-87567-95-1

Taussig, Kurt - Kurt Taussig pri stroji Spitfire LF Mk.IXE WU-S (EN 199), 225. peruť RAF, archív Kurta Taussiga

Kurt Taussig pri stroji Spitfire LF Mk.IXE WU-S (EN 199), 225. peruť RAF, archív Kurta Taussiga
Taussig, Kurt - Kniha Milana Herčúta mapujúca život Kurta Taussiga

Kniha Milana Herčúta mapujúca život Kurta Taussiga
URL : https://www.valka.cz/Taussig-Kurt-t225457#650616 Verze : 12
Kódové označenie a výrobné čísla Spitfirov, na ktorých Kurt Taussig absolvoval operačné lety:


Supermarine Spitfire LF Mk.IXE
WU-A (PT 433)
WU-N (PL 388)
WU-Q (SM 136)
WU-S (EN 199)1)
WU-T (PT 914)
WU-U (PV 128)
WU-V (PT 379)
WU-W (PT 420)
WU-X (MA 452)
WU-Y (RR 199)


Supermarine Spitfire HF Mk.IXE
WU-M (TA 808)


1) Stroj je dnes exponátom Malta Aviation Museum



Herčút, Milan: Spitfiry nad bojištěm. Příběh československého pilota R.A.F. F/Lt. Kurta Taussiga, Svět křídel, Cheb, 2016, ISBN 978-80-87567-95-1
www.maltaaviationmuseum.com

Taussig, Kurt - Spitfire LF Mk.IXE EN 199 počas rekonštrukcie, Malta Aviation Museum

Spitfire LF Mk.IXE EN 199 počas rekonštrukcie, Malta Aviation Museum
URL : https://www.valka.cz/Taussig-Kurt-t225457#650701 Verze : 1
Diskusní příspěvek Faktografický příspěvek
Přílohy

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více