Oceľová prilba SŠ-36
Oceľová prilba SŠ-36 (СШ-36 — стальной шлем образца 1936 года) bola vyvinutá v rokoch 1934-1935 v Leningradskom metalurgickom závode a do výzbroje armády bola zavedená v roku 1936.
Prilba bola vyrobená z ocele hrúbky 1 mm (1,1 mm) a vyrábala sa v troch veľkostiach. Jej hmotnosť kolísala od 1200 g do 1300 g (v závislosti na rozmere). Prilba sa vyznačovala značným komfortom (najmä v porovnaní s nasledujúcim typom SŠ-40), k čomu prispela aj kvalitná ventilácia. Otvory ventilácie kryl malý „hrebienok“ na vrchole prilby. Prilba bola ale pomerne nákladná a náročná na výrobu. Už vo výrobe bola prilba farbená, pričom sa používali rôzne odtiene, napr. tmavozelená, čierna s nábehom až do modrej až po rôzne odtiene khaki. Zároveň boli na prilbu nanášané kontúry červenej päťcípej hviezdy v dvoch variantách – jedna s hrúbkou línie 3 mm bez kladiva a kosáka a druhá s linkou hrúbky 1 mm s kladivom a kosákom v strede. Na prilbách sa často používala maskovacia krycia tkanina.
Prilby sa v malom množstve používali počas občianskej vojny v Španielsku (dodávané v rámci pomoci zo ZSSR a tiež sovietskymi "dobrovoľníkmi"), v konflikte s Japonskom na u rieky Chalchyn-gol, v "Zimnej vojne" s Fínskom a samozrejme aj počas Veľkej vlasteneckej vojny. Od roku 1940 bola nahrádzaná prilbou vz. 1940 (SŠ-40) a od roku 1943 sa už na západnom fronte prakticky nepoužívala. Naopak, jednotky dislokované na Ďalekom východe ju používali až do roku 1945, vrátane bojov s Japonskom v auguste 1945.