16. střelecká divize [1941-1947]

16. strelecká divízia

16-я стрелковая дивизия


Rozhodnutie o vytvorení 16. streleckej divízie prijal Štátny výbor obrany Zväzu sovietskych socialistických republík 18. decembra 1941. Divízia bola sformovaná v Moskovskom vojenskom okruhu v Balachne v Nižnonovgorodskej oblasti. Formovanie sa uskutočnilo najmä na úkor utečencov a evakuantov z Litvy, ako aj bojovníkov a dôstojníkov bývalého 29. litovského teritoriálneho streleckého zboru, rozmiestnených počas vojny v rôznych jednotkách Červenej armády, nájdených a prevedených do novej divízie. Jadro dôstojníkov divízie tvorili absolventi Vilniuskej pechotnej školy, evakuovaní do Novokuznecka v Kemerovskej oblasti (absolvovali skrátený výcvik). Politickými pracovníkmi boli najmä bývalí ilegálny bojovníci, stranícki pracovníci a pracovníci sovietov.

Podľa údajov k 1. januáru 1943 bolo z 10 250 vojakov a dôstojníkov divízie 7 tisíc Litovčanov a obyvateľov Litvy. V divízii bolo z pohľadu národností 3 720 Litovčanov (36,3 %), 3 064 Rusov (29 %), 2 973 (29 %) Židov a 492 (4,8 %) zástupcov iných národností. Podľa iných zdrojov v 16. litovskej divízii bojovalo 23,2 percenta Židov (2378). V prípade oboch zdrojov však ide o najvyšší počet židovských vojakov v jednej vojenskej jednotke Červenej armády. Židia tvorili 13 percent (136 mužov) všetkých dôstojníkov divízie a 34,2 percenta vojakov v streleckých bojových jednotkách divízie.

Spočiatku sa rozkazy a príkazy vydávali v litovčine. Viac ako tretina vojakov však nehovorila po litovsky; frontoví dôstojníci a seržanti, ktorí boli do divízie vyslaní, aby jej odovzdali svoje bojové skúsenosti, boli prevažne Rusi; navyše v bojovej situácii by si vojakov divízie mohli kvôli neznalosti jazyka pomýliť s nepriateľmi a strieľať na nich. Z týchto dôvodov sa ruština stala jazykom rozkazov, príkazov a vlastne aj jazykom medzietnickej komunikácie.

Formovanie a výcvik divízie boli ukončené do februára 1943. Divíziu tvorili: 156., 167., 249. strelecký pluk a 224. delostrelecký pluk, spojovací prápor, ženijný prápor, protitankový oddiel, mínometný oddiel, špeciálna rota pre výcvik partizánov a prieskumníkov pre operácie v okupovanej Litve, výcvikový prápor, divízna kapela a orchester. V máji 1942 bol vytvorený 2. samostatný záložný prápor. Prvým veliteľom divízie bol general-major F. Baltušis-Žemajtis, po bojoch v zime 1943 ho nahradil general-major V. Karvjalis, potom general-major A. Urbšas. Divízia vstúpila do bojov 21. februára 1943 pri meste Alexejevka, 50 km juhovýchodne od Orla, a v bojoch o mesto utrpela ťažké straty.

V lete 1943 sa divízia zúčastnila na bitke pri Kursku. V prvých dňoch jednotka odolala silnému útoku nemeckej 383. pešej a 18. tankovej divízie, ktorý sprevádzal nálet 120 lietadiel. V dôsledku piatich útokov počas dňa sa nemecké jednotky vklinili do pozície sovietskych jednotiek, ale protiútokom sa pozície obnovili a nepriateľ utrpel značné straty. Potom bola divízia zaradená do 4. údernej armády Kalininského frontu a zúčastnila sa obranných a útočných bojov v Bielorusku. Dňa 27. decembra 1943 divízia dostala pochvalu veliteľa frontu za bojové akcie pri obkľúčení Ježerščevskej skupiny nepriateľa, prelomení opevnenej obrannej línie Nemcov južne od Neveľa a oslobodení mesta Gorodok. Po oslobodení Polocka dostala divízia rozkaz pochodovať viac ako 500 km a sústrediť sa pri Šiauliai. Divízia vstúpila na už oslobodené územie Litvy. V polovici augusta 1944 sa divízia vyznamenala pri odrazení protiofenzívy pri Šiauliai, ktorú podnikli Nemci s použitím až 800 tankov a útočných diel (podľa tvrdenia ruských historikov). Za príkladné plnenie úloh velenia v bojoch s nemeckými útočníkmi počas prelomenia nepriateľskej obrany severozápadne a juhozápadne od Šiauliai, a za preukázanú statočnosť a odvahu bola divízia dňa 31.10.1944 vyznamenaná Radom červenej zástavy.

Koncom januára 1945 sa divízia zúčastnila na útočnej operácii zameranej na porážku nepriateľského zoskupenia v oblasti Klaipedy, počas ktorej sa 28. januára 1945 vyznamenala pri útoku na Klaipedu. Na pamiatku dosiahnutého víťazstva a za vyznamenanie sa v bojoch pri oslobodzovaní Klaipedy bol divízii dňa 5.4.1945 udelený čestný názov "Klajpedská". Dňa 31. januára 1945 dostala divízia rozkaz opäť odísť do Kuronska, kde počas zimy a jari pokračovala v boji proti nemeckým jednotkám. Ešte 8. mája 1945 dopoludnia prebiehali posledné boje a o 12. hodine popoludní divízia spolu s ďalšími jednotkami Červenej armády prijala kapituláciu nemeckého zoskupenia v Kuronsku. V polovici júla litovská divízia uskutočnila triumfálny pochod naprieč Litvou.

Po skončení vojny bola divízia dislokovaná, až do jej transformácie na 44. samostatnú streleckú brigádu v roku 1947, v hlavnom meste Litvy - Vilniuse.

Zdroje:

ru.wikipedia.org

www.jewniverse.ru

https://pamyat-naroda.ru/warunit/id10404/