T-54 - prvý tank studenej vojny

Autor: Ing. Štefan Bukovan / buko1 🕔︎︎ 👁︎ 35.322

Aj napriek masovej výrobe stredných tankov T-34 rôznych modifikácií dospelo sovietske vedenie najmä v posledných rokoch 2. svetovej vojny k rozumnému názoru, že nástup nových technológií sa nedá donekonečna aplikovať na predvojnové konštrukcie, ale vyžaduje aj nové konštrukčné riešenia. Z toho dôvodu sa okrem modernizácie T-34 riešili aj kroky k vývoju nových tankov - už v rokoch 1942-1943 to bol stredný tank T-43, nasledovaný tankom T-44 v roku 1944.

-> Porovnanie takticko-technických údajov tankov T-34/76 (model 1943), T-34/85, T-43 a T-44

Reklama

V polovici roku 1944, na základe analýz vývoja v oblasti tankovej techniky protivníka i spojencov a praktických skúšok začalo byť jasné, že nový stredný tank T-44 (prototypy vyrobené vo februári 1944) bude len prechodnou konštrukciou vedúcou k výkonnejšiemu strednému tanku, ktorý bude spĺňať všetky požiadavky vyplývajúce z poznatkov získaných na bojiskách 2. svetovej vojny. Preto hneď po odovzdaní podkladov pre sériovú výrobu T-44 do výrobného závodu v Charkove (Závod 75) začali konštruktéri konštrukčnej kancelárie 520 (KB-520) pracovať na novom tanku. Za základ nového tanku bola vzatá konštrukcia T-44, pričom sa predpokladalo, že prototyp tanku bude k dispozícii už 01.12.1944, vojskové skúšky budú ukončené k 15.01.1945 a nábeh sériovej výroby vo výrobných závodoch bude možný k 20.05.1945. Projekt nového tanku predstavili konštruktéri Závodu 183  30.10.1944. Projekt bol schváleny a nariadením č. 0637 z 01.11.1944 dostal Závod 183 úlohu pripraviť prototyp tanku na testy. Prvý prototyp bol v továrni dokončený k 30.01.1945 a následne bol odoslaný do Moskvy k Závodu 37, kde dorazil 22.02.1945. Konštruktéri zachovali veľkú časť trupu, vrátane motorového a prevodového priestoru, z T-44 a zamerali sa na zvýšenie palebnej sily a pasívnej ochrany tanku. Prototyp bol vo svojej podstate sériový tank T-44 s mohutnejším, 100mm kanónom LB-1.

Až postupne, počas roka 1945 došlo k ďalším konštrukčným zmenám - inštalácii nového motora (spolu so zmenou prevodovky), zmene prednej časti trupu inštaláciou monolitickej pancierovej dosky bez priezoru vodiča a nakoniec aj inštalácii novej veže už s kanónom D-10T. S kanónom bol spriahnutý 7,62mm guľomet SG-43. Ďalšie dva pevné guľomety boli plánované do schránok umiestnených nad pásmi a ovládané diaľkovo. Zmeny motora a prevodovky priniesli zvýšenie dynamických charakteristík tanku, čo nakoniec vyústilo aj do prekonštruovania pásov (použitie cievového ozubenia, zmena kontaktnej plochy). Konštrukčné zmeny si vynútili stavbu ďalšieho prototypu, ktorý bol intenzívne testovaný. Na základe testov bolo rozhodnuté o príprave dokumentácie k sériovej výrobe tanku, ktorá bola dokončená na začiatku roku 1946. Ešte pred rozbehom sériovej výroby bolo ale Ministerstvom dopravného strojárstva rozhodnutím č. 121 zo 04.05.1946 nariadené postaviť ďalšie 2 prototypy. Uvedené prototypy boli dokončené v júli 1946 (zároveň bolo projektu pridelené továrenské označenie Objekt 137) a boli od začiatku konštruované na základe zmien realizovaných v predchádzajúcom období (vrátane inštalácie pevných guľometov). Jediný rozdiel medzi oboma prototypmi bola inštalovaná hlavná výzbroj - jeden bol vyzbrojený kanónom LB-1 a druhý kanónom D-10T.  Pevné guľomety boli inštalované v pancierových schránkach na pravom a ľavom blatníku. Schránky obsahovali okrem guľometu aj špeciálne zásobníky (po 2 kusoch) s 25 nábojmi v každom. Výmena zásobníkov, nabíjanie a vybíjanie zbrane (vrátane odstraňovania vystrelených nábojníc) sa vykonával zvonku. Zbrane obsluhoval vodič, mierenie zbraní bolo realizované natáčaním celého tanku. Protilietadlový guľomet DŠK vz. 38 bol umiestnený na držiaku medzi poklopmi veliteľa tanku a nabíjača. Inštalácia guľometu umožňovala námer od -5° do +85°. Umiestnenie guľometu neumožňovalo celokruhový odmer bez nutnosti pohybu veže. Oba prototypy používali rovnakú muníciu kalibru 100 mm– jednotný protipancierový náboj so stopovkou UBR-412 (granát BR-412 / БР-412) so zapaľovačom MD-8 (МД-8) a jednotný trieštivo trhavý náboj UOF-412 (granát OF-412 / ОФ-412) so zapaľovačom RGM (РГМ).

Korba tanku bola pre zvýšenie pevnosti zvarov zváraná tromi rôznymi spôsobmi. Veža odvodená z veže tanku IS-3 bola odlievaná z pancierovej ocele typu 71L s navarenou vrchnou časťou. Úchyty ("zábradlie") na veži umožňovalo prepravu 15 sediacich vojakov s výzbrojou.

Prototypy boli vybavené motorom V-54, ktorý im umožňoval dosiahnuť priemernú rýchlosť na vozovke 33,5 km/hod. Pohyb zabezpečoval pásový podvozok tvorený párom napínacích kolies, piatimi pármi pojazdových kolies (priemer 810 mm) s vonkajšími tlmičmi a párom hnacích kolies (so snímateľnými vencami). Pásy boli kovové.

Do 10.08.1946 boli prototypy podrobené jazdným testom na testovacom polygóne Uralského tankového závodu 183 a v jeho okolí (Nižnyj Tagiľ - Nevjansk -  Rež a späť). Počas testov najazdil tank s kanónom LB-1 cca1000 kma s tank s kanónom D-10T cca760 km.

Vplyvom zväčšenia pancierovej ochrany došlo k nárastu hmotnosti prototypov oproti požadovanej hmotnosti (36000 kg) – prvý tank 39150 kg a druhý 39155 kg, čo spôsobilo nižší merný výkon motora a vyšší merný tlak (až na 0,98 kg/cm2) oproti požiadavkám armády.

Komisia uznala kvality nového tanku, ale napriek tomu nedoporučila sériovú výrobu pre množstvo nedostatkov, zistených počas testov. Okrem zvýšenej hmotnosti to bola príliš hlučná prevodovka, slabá účinnosť synchronizátorov v prevodovke, malá životnosť gumových bandáži pojazdových kolies, ale aj jednotlivých článkov pásu, poškodenie torzných tyčí na pojazdovom kolese jednoho prototypu, časté závady na guľometoch, ale aj nemožnosť 360°odmeru u PL guľometu a veľký odpor riadenia. Komisia ďalej požadovala inštaláciu hydraulických tlmičov, otočnej dlážky veže v bojovom priestore a predstavného panciera ako ochranu pred kumulatívnou muníciou.

Reklama

27.08.1946 vydalo ministerstvo strojárskeho priemyslu  rozhodnutie č. 211, kde definovalo požadované konštrukčné zmeny v Objekte 137 skôr ako sa rozbehne sériová produkcia (celkom 21 bodov). Medzi nimi boli požiadavky na zníženie hluku, inštalácia posilovača riadenia, zvýšenie spoľahlivosti torzných tyčí, inštalácia hydraulických tlmičov na krajných pojazdových kolesách, zlepšenie činnosti synchronizátorov v prevodovke a hermetičnosť korby pri brodení.

V priebehu augusta a septembra 1946 konštruktéri pripravujú výkresovú dokumentáciu potrebnú pre sériovú výrobu tankov, ktorá zahŕňa aj doteraz vykonané zmeny. Zároveň prebieha stavba ďalšieho prototypu (dokončený 16.09.1946). Prototyp je zhodný s predchádzajúcimi, s výnimkou prevodovky a podvozku, kde boli realizované požiadavky komisie. Od 18.09.1946 do 28.10.1946 bol prototyp podrobený intenzívnym skúškam, počas ktorých najazdil cca 2000 km. Skúšky zamerané najmä na podvozok prebiehali vo viacerých etapách – v prvej etape (18.09.- 21.09.) tank najazdil 568 km(z toho 370 km po spevnených komunikáciách) s priemernou rýchlosťou 35 km/hod.  25.09.1946 došlo pri skúškach k poškodeniu bandáži na 8 pojazdových kolesách a tiež k poškodeniu 4 opôr vyvažovačov. Opravy prebiehali do 15.10.1946, keď boli skúšky obnovené. Po skončení skúšok sa tank vrátil do dielní, kde bol rozobratý a bol skúmaný vplyv prevádzky na jednotlivé skupiny.

Koncom septembra 1946 bolo rozhodnuté že tank bude vyzbrojený100mm kanónom D-10T. Zároveň sa začala distribúcia výkresovej dokumentácie pre rozbeh sériovej výroby v  závod 75, 112, 174 a 200 (výroba veží).

V októbri 1946 sa začala stavba 4 prototypu, ktorý sa od svojich pred chodcov líšil korbou, ale aj novou vežou odliatou v Závode 200. Začiatkom decembra 1946 bolo v Rade ministrov ZSSR vykonaná porada k otázkam doriešenia konštrukčných nedostatkov T-54 a k príprave jeho sériovej výroby. Bolo konštatované že oproti prvým prototypom bolo vykonaných 90 konštrukčných zmien.

4 prototyp bol dokončený vo februári 1947 a v apríli ho nasledoval aj 5 a 6 prototyp.

Prototypy boli podrobené vojskovým skúškam na polygóne v Kubinke s dobrými výsledkami a bolo doporučené začatie sériovej výroby s kanónom D-10T

Reklama

-> Porovnanie T-44 a T-54-1

Vo viacerých publikáciách venovaných vývoju a výrobe T-54 som narazil na konštatovanie že T-54 (ale aj jeho predchodcovia T-43T-44) neboli až také dobré tanky, pretože inak by Sovietsky zväz nevyrábal dlho po skončení vojny vojnový typ T-34/85 (vrátane poskytovania licenčnej výroby pre satelity). Osobne si myslím, že paralelná výroba T-34 / T-54 a zastavenie výroby T-43 / T-44 po skončení vojny nemá nič spoločné s tým, ktorý tank je lepší a horší. T-54 tabuľkovo prevyšoval T-34 vo všetkých charakteristikách – ale bol aj omnoho zložitejší na výrobu a ovládanie. V povojnovom období mal ZSSR obrovský priemyselný komplex zameraný na výrobu a opravy tankov T-34 a ich komponentov. Vo väčšine prípadov išlo priemyselné objekty núdzovo vybudované počas vojny, ktoré nedokázali v krátkodobom horizonte prejsť na iný typ výroby. Zároveň veľké prostriedky pohlcovala obnova územia zničeného vojnou, čo neumožňovalo dostatočné investície do modernizácie priemyselného komplexu zameraného na výrobu tankov, nakoľko výroba komponentov T-54 vyžadovala na rozdiel od komponentov T-34 aj omnoho presnejšiu prácu. Vplyv na pokračovanie výroby mal aj vznik satelitných štátov v strednej a juhovýchodnej Európe, ktoré začali obnovovať svoje ozbrojené sily v podmienkach začiatku studenej vojny. Tie tiež požadovali lacný a jednoduchý tank, schopný činnosti aj bez odborného servisu. Ďalším dôvodom výroby bol národnooslobodzovacie hnutie v jednotlivých regiónoch Ázie a Afriky (spolu s konfliktom na Kórejskom poloostrove), odkiaľ boli tiež požiadavky na lacný, jednoduchý a relatívne účinný bojový prostriedok.

T-54 model 1946 (T-54-1)

Takticko-technické charakteristiky T-54-1

Název:
Name:
T-54-1 T-54-1
Originální název:
Original Name:
Т-54-1 (Т-54 обр. 1946 г.)
Kategorie:
Category:
střední tank medium tank
Výrobce:
Producer:
DD.MM.1947-DD.MM.1949 Uralský tankový závod č. 183 J. V. Stalina, Nižnyj Tagiľ /
DD.MM.1948-DD.MM.1949 Omský státní závod č. 174 K. E. Vorošilova, Omsk /
DD.MM.1948-DD.MM.1949 Charkovský závod č. 75, Charkov /
Období výroby:
Production Period:
DD.MM.1947-DD.MM.1949
Vyrobeno kusů:
Number of Produced:
713 (vrátane 96 ks tankov určených na výcvik) + min. 2 prototypy
Prototyp vyroben:
Prototype Built:
DD.02.1945 ?
Osádka:
Crew:
4
Technické údaje:
Technical Data:
 
Bojová hmotnost:
Combat Weight:
36000 kg 79366 lb
Délka s kanónem dopředu:
Length with Gun Forward:
9000 mm 29 ft 6 ⅜ in
Délka korby:
Hull Length:
6270 mm 20 ft 6 ⅞ in
Celková šířka:
Overall Width:
3270 mm 10 ft 8 ¾ in
Celková výška:
Overall Height:
2400 mm 7 ft 10 ½ in
Světlá výška:
Ground Clearance:
425 mm 1 ft 4 ¾ in
Šířka pásu:
Track Width:
500 mm 1 ft 7 ¾ in
Měrný tlak:
Ground Pressure:
0,091 MPa 13.2 psi
Pancéřování:
Armour:
120 mm (predná časť trupu)
200 mm (predná časť veže)
4 ¾ in (front of hull)
7 ⅞ in (front of turret)
Pohon:
Propulsion:
 
Typ:
Type:
V-54 V-54
Výkon:
Power:
382 kW při 2000 ot/min 512.3 bhp at 2000 rpm
Převodové ústrojí:
Transmission:
mechanická mechanic
Výkony:
Performance:
 
Rychlost na silnici:
Road Speed:
50 km/h 31 mph
Rychlost v terénu:
Cross-country Speed:
15 km/h 9 mph
Jízdní dosah po silnici:
Cruising Range on Road:
330 km 205 mi
Jízdní dosah v terénu:
Cross-country Cruising Range:
? km ? mi
Překonávání překážek:
Obstacles Crossing:
 
Svah:
Gradient:
30 ° 67 %
Boční náklon:
Side Slope:
30 ° 67 %
Překročivost:
Trench Crossing:
2,7 m 106 in
Výstupnost:
Vertical Obstacle:
0,8 m 31 in
Brodivost:
Fording Depth:
1,4 m 55 in
Výzbroj:
Armament:
 
Hlavní:
Main:
1 x 100 mm kanón D-10T (34 nábojov) 1 x 3,94in gun D-10T (34 rounds)
Vedlejší:
Secondary:
1 x 7,62 mm guľomet SG-43 (spriahnutý)
2 x 7,62 mm guľomet SG-43 (v prednej časti trupu)
1 x 12,7 mm guľomet DŠK (protiletadlový)
1 x .303 machine gun SG-43 (coaxial)
2 x .303 machine gun SG-43 (front of hull)
1 x .50 machine gun DShK (antiaircraft)
Uživatelské státy:
User States:
Poznámka:
Note:
Objekt 137, známy aj ako T-54 model 1946


Objem paliva: 520 l
-
Zdroje:
Sources:
Kolektív: T-54/55 časť 1, Vojenno-techničeskaja seria 102, Tornado
vadimvswar.narod.ru

Konštrukcia:

Trup sa skladal z troch úsekov - v prednej časti riadiaci úsek s miestom vodiča na ľavej strane, potom bojový úsek, na ktorom bola umiestnená plne otočná veža a nakoniec motorový úsek. Trup bol zvarovaný z pancierových, plátov pričom zadná časť konštrukcie bola prevzatá zo stredného tanku  T-44, veža zaobleného tvaru s obráteným sklonom v spodnej časti (zúženie) a zadným výklenkom bola odlievaná. Konštrukcia prednej časti trupu tvorená monolitickým plátom s hrúbkou 120 mm bola z dôvodu zväčšenia pancierovej ochrany trupu uložená pod uhlom 60° k vertikále, rovné spodné a vrchné pláty trupu mali hrúbku 20 a 30 mm. Boky trupu mali hrúbku 80 mm, zadná časť trupu 45 mm. 

Nad bojovým priestorom bola umiestnená veža, kde boli pracoviská troch členov osádky (veliteľ, strelec (vľavo) a nabíjač (vpravo)). Aj keď pri zbežnom porovnaní sú veže tankov  T-44 a T-54-1 podobné, ich vnútorné usporiadanie je značne rozdielne, čo spôsobila najmä inštalácia 100 mm kanónu  D-10T v staviteľnej pancierovej maske na čelnej strane veže. Nakoľko veža svojimi rozmermi presahuje štandartnú šírku trupu, v mieste jej umiestnenia bol trup rozšírený. Pancier veže dosahuje v prednej časti hrúbku 200 mm, otáčanie je elektrické (ovládať otáčanie veže môže veliteľ a strelec). Námer zbrane je ovládaný ručne. Aj napriek tomu, že ozubený veniec veže má priemer 1825 mm sú vo veži stiesnené podmienky, pretože veľkú časť veže vypĺňa záverový mechanizmus kanóna, čo sťažuje činnosť nabíjača. Problémom pri vyššej kadencii streľby bolo aj zadymenie vnútorného priestoru veže, aj napriek tomu že na nútený odvod spalín sú požité 2 ventilátory (v strope veže a v prepážke motorového priestoru). 

Hlavnú výzbroj tanku tvoril 100 mm kanón  D-10T vyvinutý zo 100 mm kanónu LB-1 v roku 1945. Kanón s dĺžkou 5610 mm dosahoval hmotnosť 1948 kg a mal záklz 570 mm. Napravo od kanóna sa nachádzal spriahnutý 7,62 mm guľomet  SG-43, na zamierenie zbrane slúžil optický zameriavač TŠ-20 (u tankov vyrobených v roku 1947 TŠ-19 [2]). Námer kanónu bol v rozmedzí -5° - + 18°. Metná diaľka protipancierového granátu na cieľ vysoký 2 m bola 1000 m, trieštivo-trhavý granát mal za rovnakých podmienok metnú diaľku 1100. Protipancierový granát prebíjal na vzdialenosť 2000 m vertikálny pancier s hrúbkou 155 mm. Nad poklopom nabíjača bol na otočnom čape umiestnený protilietadlový guľomet  DŠK s kolimátorovým zameriavačom K10-T s námerom -4,5° - + 82°. V tanku bolo umiestnených celkom 34 priebojných (protipancierových) a trieštivo-trhavých nábojov (z toho 14 priamo v bojovom priestore) do kanóna  D-10T, 200 nábojov kalibru 12,7 mm pre guľomet  DŠK a 4500 nábojov pre 3 7,62 mm guľomety  SG-43

Pracovisko veliteľa bolo vybavené pozorovacím prístrojom TPK-1 a štvoricou hranolových pozorovacích prístrojov umiestnených po obvode poklopu. Uvedená konštrukcia zabezpečovala veliteľovi celokruhový výhľad aj bez použitia veliteľskej vežičky. 

Pracovisko strelca bolo okrem zameriavača TŠ-20 [2] vybavené aj periskopickým pozorovacím prístrojom MK-4. Periskop MK-4 bol použitý aj na pracovisku nabíjača. 

Vodič riadil tank z ľavej prednej časti trupu. Pre vstup do vozidla používal poklop umiestnený v hornej rovnej časti trupu, za jeho sedačkou sa v podlahe nachádzal núdzový prielez, ktorého poklop sa otváral dovnútra. Vodič mohol sledovať terén pred sebou buď cez otvorený poklop (mimo bojovú situáciu), alebo pomocou 2 hranolových pozorovacích prístrojov MK-1K. Napravo od pozície vodiča - mechanika sa nachádzali predné vnútorné palivové nádrže, akumulátorové batérie a priehradky pre uloženie 20 ks munície. 

Tank bol poháňaný 12 valcovým naftovým motorom  V-54 (odvodený z motoru V-2) s výkonom 520 konských síl uloženým naprieč. Motor bol chladený kvapalinou. Prevodový systém pozostával zo vstupného reduktora, suchej viacdiskovej spojky, päťstupňovej mechanickej prevodovky s dvoma synchronizátormi, mechanizmu otáčania a jednoduchých jednoradových reduktorov. Mechanizmus otáčania používal dvojstupňové planetové mechanizmy, ktoré zabezpečovali dve rýchlosti otáčania tanku a tiež možnosť krátkodobého zvýšenia rýchlosti bez potreby preradenia. 

Palivový systém bol tvorený vnútornými nádržami o objeme 520 l umiestnenými v priestore riadenia a v bojovom priestore pod ochranou panciera. Okrem toho bolo možné na blatníky umiestniť záložné valcové nádrže (rovnaké ako u  T-44), ktoré ale neboli pripojené na palivový systém. 

Podvozok tanku bol tvorený piatimi pojazdovými kolesami, hnacím kolesom vzadu a napínacím kolesom vpredu. Medzi prvým a druhým pojazdovým kolesom je charakteristická medzera. Nebol vybavený opornými kladkami. Zavesenie kolies pomocou skrutných tyčí bolo individuálne, prvé a posledné pojazdové koleso bolo vybavené hydraulickým tlmičom s lopatkovým piestom[1]. Skrutné tyče boli vedené vo vnútri korby, nosné ložiská ľavých pojazdových kolies boli oproti pravým posunuté o 105 mm dozadu, tak, aby bolo možné umiestniť torzné tyče ľavých aj pravých pojazdových kolies spolu. Hnacie kolesá boli vybavené snímateľnými oceľovými ozubenými vencami s 13 zubmi. Oceľové pásy so šírkou 500 mm pozostávali z 90 článkov. 

Tank bol vybavený poloautomatickým protipožiarnym systémom (náplň CO2), ktorý bol schopný uhasiť tri samostatné požiare, alebo dva súčasne vypuknuté požiare v dvoch rôznych úsekoch tanku. Na zadnej časti podvozku boli umiestnené dve dýmovničky MDŠ (МДШ - малая дымовая шашка). Spojenie členov osádky zabezpečovalo vnútorné hovorové zariadenie TPU-47, vonkajšie spojenie zabezpečovala rádiostanica 10-RT-26. 

Stredný tank T-54-1, múzeum v Kubinke, autor FotosergS
Stredný tank T-54 model 1946 (T-54-1), múzeum v Kubinke, autor FotosergS
http://fotki.yandex.ru/users/fotosergs/view/328467/?page=4 

Sériová výroba a použitie:

Prvý sériový tank T-54-1 opustil brány výrobného závodu v júli 1947. Celkom bolo v roku 1947 plánovaných vyrobiť celkom 400 tankov (Závod 183 - 250 ks,  Závod 75 Charkov - 100 ks a  Závod 174 Omsk - 50 ks). Reálne sa ale vyrobilo len 22 ks v  Závode 183. Ďalšie 2 závody začali sériovú výrobu až v roku 1948. Motory pre tanky vyrábal Čeljabinský Kirovský závod (pre tanky  Závodu 183 a  174) a Stalingradský traktorový závod (pre tanky zo Závodu 75). V roku 1948 bolo vyrobených celkom 593 tankov, z toho 285 kusov vyrobil  Závod 183, 218 ks  Závod 75 a 90 ks  Závod 174

Zavedenie tankov k vojskám (prvé tanky boli zaradené k útvarom Bieloruského vojenského okruhu) a ich intenzívne využívanie ale ukázalo mnohé nedostatky, ktoré neodhalili vojskové skúšky. U tankov dochádzalo k úniku prevádzkových kvapalín z prevodovky a hydraulických tlmičov, lámanie torzných (skrutných) tyčí podvozku, trhanie sa článkov pásov, samovoľná aktivácia protipožiarneho systému (nehoda so smrteľnými následkami pre posádku), alebo častejšie neaktivácia protipožiarneho systému pri vzniku požiaru pre rýchlu koróziu nádrží so stlačeným plynom, alebo nefunkčnosť teplotných snímačov. Tankisti kritizovali aj inštaláciu pevných guľometov, ktoré boli veľmi zraniteľné paľbou protivníka a mali nedostatočný počet nábojov. Kritizovaná bola aj konštrukcia veže a tiež to, že hmotnosť tankov prevyšovala hmotnosť udávanú v dokumentácii (navýšenie kolísalo od 140 kg až po jednu tonu). Problémy spôsoboval aj veľký merný tlak (oproti doteraz používaným tankom T-34-85), čo spôsobovalo problémy s priechodnosťou hlavne v blátivom teréne. Uvedené nedostatky spôsobili, že  26.01.1949 bolo rozhodnuté o zastavení ďalšej sériovej výroby tankov T-54-1. Vo výrobných závodoch došlo len k dokončeniu čiastočne vyrobených tankov, ktoré boli v počte 96 ks dodané pre výcvikové účely. 

 Od februára 1949 vznikla v gescii Ministerstva dopravného strojárstva skupina, ktorá riešila problémy rekonštrukcie tanku T-54, za účasti (a sebakritike) konštruktérov tanku zo  Závodu 183 pod vedením hlavného konštruktéra A.A. Morozova a tiež aj z konštrukčných kancelárií ďalších podnikov, ktoré sa podieľali na výrobe tankov a ich komponentov. Výsledkom práce (ktorá ale začala ešte počas roku 1948) bola modifikácia tanku, ktorej sériová výroba bežala pod označením T-54 model 1949 (T-54-2). 

 V nasledujúcich rokoch boli tanky počas generálnych opráv modernizované. Modernizácia zahŕňala odstránenie pevných guľometov  SG-43, miesto ktorých boli uložené ploché nádrže na PHM. Ploché nádrže nahradili aj pôvodné valcovité nádrže na bokoch motorového priestoru. Na tank bol insštalovaný infračervený svetlomet a došlo k tiež výmene pojazdových (hnacích) kolies a pásov za širšie (580 mm). V polovici 60. rokov boli tanky T-54-1 z výzbroje vyradené, podvozky boli rozobraté a veže boli inštalované ako zodolnené palebné postavenia v opevnených oblastiach na sovietsko-čínskej hranici na Ďalekom východe. 

  1945 1946 1947 1948 1949 Spolu
Závod 183 2 2 22 285 2+ 311+
Závod 75 - - - 218 ? 218+
Závod 174 - - - 90 ? 90+
Spolu 2 2 22 593 98[3] 717

Produkcia T-54-1 počas jednotlivých rokov

T-54 model 1949 (T-54-2)

Základné takticko-technické charakteristiky T-54-2

Název:
Name:
T-54-2 T-54-2
Originální název:
Original Name:
Т-54-2 (Т-54 обр. 1949 г.)
Kategorie:
Category:
střední tank medium tank
Výrobce:
Producer:
DD.10.1949-DD.MM.1951 Uralský tankový závod č. 183 J. V. Stalina, Nižnyj Tagiľ /
DD.11.1949-DD.MM.1951 Omský státní závod č. 174 K. E. Vorošilova, Omsk /
DD.11.1949-DD.MM.1951 Charkovský závod č. 75, Charkov /
Období výroby:
Production Period:
DD.MM.1949-DD.MM.1951
Vyrobeno kusů:
Number of Produced:
cca 2523 + min. 5 prototypov
Prototyp vyroben:
Prototype Built:
DD.MM.1948 ?
Osádka:
Crew:
4
Technické údaje:
Technical Data:
 
Bojová hmotnost:
Combat Weight:
35500 kg 78264 lb
Délka s kanónem dopředu:
Length with Gun Forward:
9000 mm 29 ft 6 ⅜ in
Délka korby:
Hull Length:
6270 mm 20 ft 6 ⅞ in
Celková šířka:
Overall Width:
3270 mm 10 ft 8 ¾ in
Celková výška:
Overall Height:
2400 mm 7 ft 10 ½ in
Světlá výška:
Ground Clearance:
425 mm 1 ft 4 ¾ in
Šířka pásu:
Track Width:
580 mm 1 ft 10 ⅞ in
Měrný tlak:
Ground Pressure:
0,079 MPa 11.52 psi
Pancéřování:
Armour:
100 mm (predná časť trupu)
80 mm (boky trupu)
200 mm (predná časť veže)
3,94in (front of hull)
3,15in (side of hull)
7,87in (front of turret)
Pohon:
Propulsion:
 
Typ:
Type:
V-54 V-54
Výkon:
Power:
382 kW při 2000 ot/min 512.3 bhp at 2000 rpm
Převodové ústrojí:
Transmission:
mechanická mechanic
Výkony:
Performance:
 
Rychlost na silnici:
Road Speed:
50 km/h 31 mph
Rychlost v terénu:
Cross-country Speed:
15 km/h 9 mph
Jízdní dosah po silnici:
Cruising Range on Road:
330 km 205 mi
Jízdní dosah v terénu:
Cross-country Cruising Range:
? km ? mi
Překonávání překážek:
Obstacles Crossing:
 
Svah:
Gradient:
30 ° 67 %
Boční náklon:
Side Slope:
30 ° 67 %
Překročivost:
Trench Crossing:
2,7 m 106 in
Výstupnost:
Vertical Obstacle:
0,8 m 31 in
Brodivost:
Fording Depth:
1,4 m 55 in
Výzbroj:
Armament:
 
Hlavní:
Main:
1 x 100 mm kanón D-10T (34 nábojov) 1 x 3,94in gun D-10T (34 rounds)
Vedlejší:
Secondary:
1 x 7,62 mm guľomet SG-43 (spriahnutý)
1 x 7,62 mm guľomet SG-43 (v prednej časti trupu)
1 x 12,7 mm guľomet DŠK (protiletadlový)
1 x .303 machine gun SG-43 (coaxial)
1 x .303 machine gun SG-43 (front of hull)
1 x .50 machine gun DShK (antiaircraft)
Uživatelské státy:
User States:
Poznámka:
Note:
Objekt 137, známy aj ako T-54 model 1949 Object 137, also known as T-54 model 1949
Zdroje:
Sources:
Kolektív: T-54/55 časť 1, Vojenno-techničeskaja seria 102, Tornado
vadimvswar.narod.ru

Po skúsenostiach s prvými sériovými tankami  T-54 model 1946 sa v roku 1948 rozbehli práce na vylepšení konštrukcie stredného tanku (tieto práce urýchlilo aj rozhodnutie o zastavení ďalšej sériovej výroby tankov  T-54-1 v januári 1949 do doby, pokiaľ nedôjde k odstráneniu nedostatkov). Jednotlivé prvky konštrukcie, ktoré mali riešiť odstránenie problémov  T-54 model 1946 boli testované na piatich prototypoch postavených v priebehu roku 1948 a sériová výroba nového modelu sa začala počas roku 1949. 

Hlavným rozlišovacím znakom upraveného T-54 bola nová veža (bez zúženia spodnej časti z prednej strany), ktorá bola charakteristická svojím výklenkom v zadnej časti (aj tento výklenok bol oproti veže T-54-1 menší). Aj zostávajúce zúženie v zadnej časti bolo znížené na minimálnu mieru potrebnú pre otvorenie poklopu vodiča. Na veži sa objavila veliteľská vežička novej konštrukcie. Zmena nastala aj v uložení kanónu, kde absentovala pancierová maska (v tanku  T-54-1 sa demontovala súčasne s kanónom smerom dopredu). Absencia masky umožnila zmeniť čelný tvar veže a dosiahnuť vyššiu odolnosť proti prierazu (v čelnej časti veže zostala pre inštaláciu kanónu strieľňa s priemerom 400 mm). Zmena veže priniesla aj iné uloženie kanónu, ktorého uchytenie sa presunulo dozadu o 60 mm a dolu o 25 mm, čo umožnilo aj celkové zníženie výšky veže. Nové upevnenie kanónu zamerané na odolnosť ale skomplikovalo jeho výmenu (musela sa demontovať zadná časť veže). Ďalšie zmeny nastali v čelnom panciere korby. Nakoľko cca 90% všetkých zásahov tankov v bojových situáciách boli vyššie ako 1 m nad zemou, bolo rozhodnuté zmenšiť hrúbku čelnej pancierovej dosky korby tanku zo 120 mm na 100 mm, čím došli k zníženiu hmotnosti tanku. Hrúbka bočného panciera korby (80 mm ) a čelného panciera veže (200 mm) zostala nezmenená. Pevné guľomety nad pásmi boli zrušené. Miesto nich bol vpravo od vodiča inštalovaný jeden pevný guľomet kalibru 7,62 mm (strieľajúci otvorom v čelnej pancierovej doske) ovládaný vodičom. Uvedená inštalácia umožňovala prebitie guľometu, prípadne odstránenie poruchy bez opustenia vnútorného priestoru tanku. Pre 7,62 mm guľomety viezol tank 3500 nábojov. V súvislosti so zmenou konštrukcie veže bol zmenený aj prielez vodiča z okrúhleho na skosený. Zmenené bolo aj uchytenie protilietadlového guľometu (s možnosťou celokruhového ostreľovania bez nutnosti natáčania veže). 

V motorovom priestore pribudol nezávislý dýzový systém ohrevu oleja a motora (spaľovaním nafty v samostatnej spaľovacej komore), bol inštalovaný nový olejový multicyklónový čistič vzduchu s ejektorovým odsávaním prachu. V súvislosti so znížením veže (zrušené zúženie v spodnej časti) došlo aj k celkovej rekonštrukcii krytu motora, kde boli minimalizované všetky von vystupujúce časti v dosahu otáčania veže. 

Pre zlepšenie práce vodiča počas náhle zníženej viditeľnosti bol do jeho priestoru inštalované tankové navigačné zariadenie – gyrokompas GPK-48, umožňujúce držať nastavený kurz po dobu 15 minút. Pre zníženie merného tlaku bola zväčšná šírka pásu o 80 mm, na 580 mm, čím sa merný tlak znížil z hodnoty 0,93 kg/cm2 na 0,81 kg/cm2. Bola upravená konštrukcia riadenia. Valcové vonkajšie valcové palivové nádrže boli nahradené dvojicou plochých pravouhlých nádrží (nad blatníkmi v pravej zadnej časti korby) priamo zapojených do palivového systému tak, aby sa palivo primárne čerpalo z nich a až po ich vyčerpaní z nádrží umiestnených v korbe tanku. 

Úpravy umožnili znížiť hmotnosť tanku na cca 35500 kg. 

Sériová výroba prebiehala od roku 1949 do roku 1951 v 3 výrobných závodoch (Závod 183Závod 75 a  Závod 174), ale len pozvoľna a skutočná masová výroba sa rozbehla až v roku 1951 (celkom bolo vyrobených cca 2523 ks, z toho v roku 1949 54 ks, 1950 1007 ks a v roku 1951 1462 ks), pričom plynule prešla do výroby finálneho modelu tanku T-54 –  T-54 model 1951 (T-54-3)

Časť tankov bola neskôr modernizovaná na úroveň  T-54B so zachovaním konštrukčných odlišností (veža). 

Stredný tank T-54-2, múzeum v Kubinke, autor Dmitrij Fedorov
Stredný tank T-54 model 1949 (T-54-2), múzeum v Kubinke, autor Дмитрий Федоров
http://dfedoroff.livejournal.com/65791.html

T-54 model 1951 (T-54-3)

Základné takticko-technické charakteristiky tanku T-54-3

Název:
Name:
T-54 model 1951 (T-54-3) T-54 Mk. 1951 (T-54-3)
Originální název:
Original Name:
Т-54-3 (Т-54 обр. 1951 г.)
Kategorie:
Category:
střední tank medium tank
Výrobce:
Producer:
DD.11.1951-DD.MM.1955 Uralský tankový závod č. 183 J. V. Stalina, Nižnyj Tagiľ /
DD.11.1951-DD.MM.1955 Omský státní závod č. 174 K. E. Vorošilova, Omsk /
DD.11.1951-DD.MM.1955 Charkovský závod č. 75, Charkov /
Období výroby:
Production Period:
DD.11.1951-DD.05.1955
Vyrobeno kusů:
Number of Produced:
7009
Prototyp vyroben:
Prototype Built:
DD.12.1951
Osádka:
Crew:
4
Technické údaje:
Technical Data:
 
Bojová hmotnost:
Combat Weight:
35500 [*1*] kg 78264 [*1*] lb
Délka s kanónem dopředu:
Length with Gun Forward:
9000 mm 29 ft 6 ⅜ in
Délka korby:
Hull Length:
6040 mm 19 ft 9 ¾ in
Celková šířka:
Overall Width:
3270 mm 10 ft 8 ¾ in
Celková výška:
Overall Height:
2400 mm 7 ft 10 ½ in
Světlá výška:
Ground Clearance:
425 mm 1 ft 4 ¾ in
Šířka pásu:
Track Width:
580 mm 1 ft 10 ⅞ in
Měrný tlak:
Ground Pressure:
0,079 MPa 11.52 psi
Pancéřování:
Armour:
100 mm (predná časť trupu)
200 mm (predná časť veže)
3,94in (front of hull)
7,87in (front of turret)
Pohon:
Propulsion:
 
Typ:
Type:
V-54 V-54
Výkon:
Power:
382 kW při 2000 ot/min 512.3 bhp at 2000 rpm
Převodové ústrojí:
Transmission:
mechanická mechanic
Výkony:
Performance:
 
Rychlost na silnici:
Road Speed:
50 km/h 31 mph
Rychlost v terénu:
Cross-country Speed:
30 km/h 19 mph
Jízdní dosah po silnici:
Cruising Range on Road:
360 km 224 mi
Jízdní dosah v terénu:
Cross-country Cruising Range:
? km ? mi
Překonávání překážek:
Obstacles Crossing:
 
Svah:
Gradient:
30 ° 67 %
Boční náklon:
Side Slope:
30 ° 67 %
Překročivost:
Trench Crossing:
2,7 m 106 in
Výstupnost:
Vertical Obstacle:
0,8 m 31 in
Brodivost:
Fording Depth:
1,4 m 55 in
Výzbroj:
Armament:
 
Hlavní:
Main:
1 x 100 mm kanón D-10T (34 nábojov) 1 x 3,94in gun D-10T (34 rounds)
Vedlejší:
Secondary:
1 x 7,62 mm guľomet SG-43 (spriahnutý)
1 x 7,62 mm guľomet SG-43 (v prednej časti trupu)
1 x 12,7 mm guľomet DŠK (protiletadlový)
2 x generátor dymu BDŠ-5 (na zadnej časti veže)
1 x .303 machine gun SG-43 (coaxial)
1 x .303 machine gun SG-43 (in front of hull)
1 x 12,7 mm guľomet DŠK (antiaircraft)
2 x smoke generator BDSh-5 (on rear part of turret)
Uživatelské státy:
User States:
Poznámka:
Note:
[~1~] od 35500 kg do 36000 kg [~1~] from 78264 lb to 79366 lb
Zdroje:
Sources:
Kolektív: T-54/55 časť 1, Vojenno-techničeskaja seria 102, Tornado
www.russianarms.ru

V roku 1951 bola realizovaná 3 modernizácia tanku T-54 (T-54 model 1951, alebo aj T-54-3). Základnou vizuálnou zmenou od predchádzajúcich verzií je nová veža, bez zúžení a výklenkov s vylepšeným tesnením. Ďalšími zmenami boli konštrukčné úpravy, zamerané na zmenšenie prieniku prachu (povýstrelových splodín) do konštrukčných častí kanóna a optických prvkov veliteľskej vežičky. Teleskopický zameriavač strelca TŠ-20 bol nahradený novým s označením TŠ2-22 s 3,5 a 7 násobným zväčšením. Korba tanku dostala úchyty na upevnenie odmínovacieho zariadenia. Zadymovacie zariadenie tvorené dýmovničkou MDŠ v zadnej časti korby bolo nahradene dvojicou diaľkovo elektricky odpaľovaných a výkonnejších dýmovničiek BDŠ-5 ovládaných veliteľom a strelcom. Úpravy tanku nemali vplyv na hmotnosť, sériová výroba prebiehala od roku 1952 do roku 1954. 

-> Porovnanie takticko-technických charakteristík tankov T-54-1, T-54-2 a T-54-3

Poznámky

[1] zmeny počas sériovej výroby - v novembri 1947 boli na 4 pojazdové kolesá doplnené hydraulické tlmiče, bolo doriešené uloženie a diaľkové ovládanie pevných guľometov  SG-43 v schránkach na blatníkoch - niektoré zdroje označujú tieto tanky ako T-54 model 1947 

[2] zmeny počas sériovej výroby - v roku 1948 došlo k náhrade zameriavača TŠ-19 zameriavačom TŠ-20 - niektoré zdroje označujú tieto tanky ako T-54 model 1948 

[3] vrátane 96 tankov určených na výcvik skompletizovaných po zastavení sériovej výroby

Zdroj:
Kolektív: T-54/55 časť 1, Vojenno-techničeskaja seria 102, Tornado
http://vadimvswar.narod.ru/ALL_OUT/TiVOut0809/T54/T54017.htm

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více