Padli za Konfederáciu VI.

Autor: Radoslav Turik 🕔︎︎ 👁︎ 21.045

V septembri 1863 sa odohrala na západnom bojisku bitka pri Chickamauga. Bola to jedna z najväčších bitiek občianskej vojny a zároveň jedna z najväčších porážok unionistickej armády. Víťaznú bitku však neprežili traja brigádni generáli Konfederácie. Prvým z nich bol brigádny generál Preston Smith. Pochádzal z Tennessee, vyštudoval právo a v Memphise si založil výnosnú prax. Po začiatku secesie sa stal plukovníkom štátnej domobrany, ale čoskoro bol povolaný do konfederačnej armády. V bitke pri Shilohu velil pluku a bol ťažko zranený.


Preston Smith

Reklama

K armáde sa vrátil počas Braggovho ťaženia v Kentucky. Slúžil v brigáde generála Clerburna. V období, keď bol zranený Clerburne, tak Smith viedol celú brigádu. V októbri 1862 bol povýšený na brigádneho generála a dostal vlastnú brigádu v Armáde Tennesseee. So svojou brigádou sa zúčastnil aj bitky pri Chickamauga, ktorá sa mu stala osudnou. Smith so svojím štábom počas nočných bojov omylom vpadol do postavenia jednej unionistickej jednotky. Unionisti okamžite spustili paľbu, pretože vedeli, že z tohto smeru nemôžu prichádzať vlastní vojaci. Generál Smith bol zasiahnutý do hrude. Guľku stlmili a odklonili zlaté hodinky, ktoré mal generál v kapse. Zranenie však bolo aj tak veľmi ťažké. Jeho muži sa ho snažili dostať k lekárovi, ale generál Smith do hodiny zomrel. Bol pochovaný v Atlante, ale neskôr ho exhumovali a opäť pochovali na cintoríne Elmwood v Memphise, v rodnom štáte Tennessee.


Pamätník na mieste kde zahynul brigádny generál Smith.

Pri Chickamauge sa dobre neviedlo ani brigádnemu generálovi Benjaminovi Hardinovi Helmovi. Pochádzal z Kentucky a študoval na West Pointe. Po skončení štúdia sa vzdal hodnosti a vyštudoval právo a vstúpil do politiky. V roku 1856 sa oženil s nevlastnou sestrou Mary Lincolnovej, manželky budúceho prezidenta. Po začiatku secesie zostala Kentucky neutrálna, ale tento stav dlho nemohol vydržať. Prezident Lincoln ponúkol svojmu príbuznému posty vo federálnej armáde, či štátnom aparáte, ale Helm odmietol. Namisto toho začal organizovať jednu z prvých jednotiek z Kentucky, s ktorou sa chcel pridať ku konfederačným silám. Helm dostal hodnosť plukovníka slúžil pod vedením generála Bucknera v Kentucky. V októbri 1861 bol povýšený na brigádneho generála a velil slávnej „Brigáde sirôt“ (Orphan Brigade). Po bitke pri Batton Rouge sa pripojil so svojou brigádou k Armáde Tennessee. Absolvoval kampaň pri Tullahoma, po ktorej prišla osudová bitka pri Chickamauga. Počas útoku svojej brigády utrpel smrteľné zranenie. Ešte sa dožil správy o víťazstve a podľa svedkov poslednými slovami vyjadril radosť nad týmto víťazstvom. Je pochovaný na rodinnom cintoríne v Hardin County, Kentucky.


Benjamin Hardin Helm

Posledným bojovým stretom bola bitka pri Chickamauge aj pre brigádneho generála Jamesa Deshlera. Tento generál pochádzal z Alabamy. Rozhodol sa pre kariéru profesionálneho vojaka a nastúpil na akadémiu vo West Pointe. Promoval v roku 1854. Svojimi výsledkami predčil aj ďalších budúcich generálov konfederačnej armády, ako boli J.E.B. Stuart, W. D. Pender, či S. D. Lee. Po dokončení štúdia slúžil v Kalifornii, ale zúčastnil sa tiež vojnovej expedície do Utahu. Po začiatku secesie sa pridal na stranu Konfederácie. Do konfederačnej armády nastúpil v hodnosti kapitána. Počas bitky pri Cheat Mountain pôsobil ako pobočník generála Henryho Jacksona. V nasledujúcej bitke pri Aleghenach bol zranený do stehna a na čas vyradený zo služby. Po návrate k armáde bol povýšený na plukovníka. Dočasne dostal velenie texaskej brigády, no po bitke pri Fort Hindmane padol do zajatia.


James Deshler

Po výmene zajatcov v júli 1863, bol povýšený do hodnosti brigádneho generála a opäť velil brigáde. V osudnej bitke pri Chickamauga kontroloval jednotky nastúpené k útoku, keď ho zasiahla črepina z delostreleckej munície. Generálovi Deshlerovi roztrhlo hruď a bol okamžite mŕtvy. Generála pochovali priamo na bojovom poli. Po vojne jeden z jeho priateľov a jeho otec exhumovali telo generála Deshlera a opätovne ho pochovali na cintoríne Oakwood v rodnom meste Ascumbia, v štáte Alabama.


Hrob generála Deshlera

Reklama

V októbri 1863 sa odohrala menšia bitka pri Bristoe Station vo Virginii. V tejto bitke zvíťazili jednotky Únie. Konfederáciu stála táto bitka asi tisíc mužov. Medzi padlými bol aj brigádny generál Carnot Posey. Bol to bohatý plantážnik a právnik z Mississippi. Po vyštudovaní práva si založil vynášajúcu prax v Jacksone. Po vypuknutí Americko-mexickej vojny sa prihlásil ako dobrovoľník a bojoval v pluku, ktorému velil budúci prezident Konfederácie Jefferson Davis. Po vypuknutí občianskej vojny konfederácia potrebovala ľudí s vojenskými skúsenosťami. Posey nastúpil k domobrane rodného štátu, ale čoskoro bol povolaný do konfederačnej armády. Prvé bojové nasadenie zažili v bitke pri Korinte a čoskoro nato bol so svojím plukom prevelený na východné bojisko. Absolvoval ťaženie v údolí Shenandoah i Sedemdňovú bitku.


Carnot Posey

Od začiatku kampane v Marylande slúžil ako dočasný veliteľ brigády zloženej z mississipských plukov. S touto brigádou absolvoval bitku pri Fredericksburgu. V novembri 1862 bol povýšený do hodnosti brigádneho generála a stal sa riadnym brigádnym veliteľom. V bitke pri Chancellorsville bola jeho brigáda rezervou armády. Po tejto bitke došlo k reorganizácii armády a jeho brigáda bola začlenená do divízie generála Andersona v III. zbore generála A. P. Hilla. V rámci tohto zboru sa Posey zúčastnil bitky pri Gettysburgu. Masakre pri Gettysburgu i následné mesiace vleklých šarvátok vo Virginii sa mu podarilo prežiť bez úhony. Šťastena ho opustila v bitke pri Bristoe Station. Generál Posey bol zranený črepinou na ľavom stehne. Rana nevyzerala až tak zle, ale osudnou sa mu stala infekcia s ktorou si vtedajšia medicína nedokázala poradiť. Mesiac bojoval o svoj život, ale 13. novembra svoj posledný boj prehral. Pochovali ho na cintoríne Virginskej univerzity v meste Charlottesville.


Hrob generála Carnota Poseyho

Od marca do mája 1864 prebiehala kampaň pri Červenej rieke. Skladala sa z niekoľkých bitiek, v ktorých sa slabšie sily Konfederácie úspešne ubránili silnejšiemu protivníkovi. V jednej z bitiek tejto kampane pri Masfielde zahynul brigádny generál Alfred Mouton. Pochádzal z Louisiany a bol synom tamojšieho guvernéra. Vďaka svojmu pôvodu získal kvalitné vzdelanie a študoval aj vo West Pointe. Na West Pointe bol priemerným študentom, pretože bojoval s angličtinou. Mouton vyrastal vo francúzsky hovoriacom prostredí, takže v akadémii sa vlastne poriadne naučil anglický jazyk. Paradoxne mal výhodu v absolvovaní vtedy povinnej francúzštiny, ktorá bola postrachom pre väčšinu študentov. Dlho sa v armáde nezdržal, odišiel do civilu, kde pracoval ako inžinier na stavbe železnice a neskôr sa venoval vlastnej plantáži.


Alfred Mouton

Reklama

Po vypuknutí občianskej vojny zorganizoval jednotku z vlastného okresu. Táto jednotka sa stala súčasťou 18. pešieho louisianskeho pluku a Mouton bol zvolený za plukovníka. Bol známy ako prísny inštruktor a svoje jednotky nemilosrdne driloval. So svojim plukom absolvoval bitku pri Shilohu, kde bol po jednom z útokov zranený. Spolu so svojim plukom bol poslaný do Louisiany doplniť stavy. Jeho pluk už zostal v Lousiane a pripojil sa k silám, ktoré chránili tento štát pred unionistami. Spolu so svojím veliacim generálom Richardom Taylorom, vytvorili skúsenú a schopnú veliteľskú dvojicu, ktorá sa účinne bránila proti silnejšiemu protivníkovi. Tento tandem úspešne vstúpil do kampane pri Červenej rieke. Medzitým sa Mouton stal brigádnym generálom a veliteľom brigády. Jeho brigáda dostala hlavnú úlohu v bitke pri Mansfielde. Stal v čele útoku proti unionistickým pozíciám. Na koni bol skvelým terčom a tak nečudo, že si ho vyhliadol unionistický odstreľovač. Brigádny generál bol zasiahnutý jedným výstrelom a bol na mieste mŕtvy. Padol na mieste zvanom Sabine Cross Roads. Jeho miesto zaujal jeden z jeho plukovníkov princ Polignac (dôstojník pôvodom z Francúzska) a viedol útok ďalej. Jeho muži za cenu tretinových strát útok úspešne dokončili. Nad jeho smrťou žialil najmä jeho nadriadený generál Taylor, ktorý prišiel o schopného spolupracovníka. Generála Moutona pochovali na bojovom poli, ale neskôr bolo jeho telo exhumované a pochované na cintoríne St. John v Lafayette, štát Louisiana.


Monument generála Moutona v meste Lafayette, Louisiana

V kampani pri Červenej rieke padol aj brigádny generál Thomas Green. Bitka pri Mansfielde bola ukončená príchodom tmy, ale na druhý deň konfederačné jednotky začali nový útok známy ako bitka pri Pleasant Hill. Práve táto bitka bola osudnou pre generála Greena. Pochádzal z Texasu a od mladosti získaval bohaté vojnové skúsenosti. Bol veteránom Texaskej revolúcie a Americko-mexickej vojny. Po vypuknutí secesie neváhal a vstúpil do konfederačnej armády, ako veliteľ 5. texaského jazdeckého pluku. Zúčastnil sa invázie do Nového Mexika a bitky pri Val Verde. Počas kampane pri Červenej rieke velil jazdeckej brigáde. Veliaci generál Taylor si ho cenil, kvôli bleskurýchlym výpadom proti nepriateľovi, počas ktorých zasadzoval nepriateľovi citlivé straty, získaval informácie a kryl pohyby hlavnej armády. Green patril medzi najlepších kavaleristov občianskej vojny. Greenova kavaléria si vynikajúco viedla v bitkách pri Mansfielde a Pleasant Hill. Tieto bitky prežil bez ujmy, ale smrť ho dobehla o niekoľko dní nato. Dňa 12. apríla 1864 bol zranený pri palebnom prepade z unionistického delového člna. Zomrel o pár dní. Generál Taylor tak po smrti generála Mountona musel oželieť ďalšieho schopného podriadeného. Brigádny generál Green je pochovaný na cintoríne Oakwood v meste Austin, v štáte Texas.


Thomas Green

Ďalším brigádnym generálom, ktorý zahynul na západnom bojisku bol William Read Scurry. Aj tento generál pochádzal z Texasu a od začiatku vojny bojoval v radoch texaskej kavalérie. So svojou jednotkou sa zúčastnil výpravy do Nového Mexika a absolvoval bitky pri Val Verde a Gloriete. Plukovník Scurry zažil aj strastiplný ústup konfederačných jednotiek z Nového Mexika, kde sa nedokázali dlhodobo udržať. V septembri 1862 bol povýšený na brigádneho generála. Vyznamenal sa v januári 1863 v bojoch pri Galvestone. V kampani pri Červenej rieke sa úspešne predviedol v bitkách pri Mansfielde a Pleasant Hille. Po týchto úspechoch sa Scurry so svojou brigádou presunul do Arkansasu, kde v oblasti Camdenu unionistické jednotky nepríjemne dorážali. Dňa 30. apríla 1864 sa odohrala bitka pri Ferry Jenkins. Počas útoku bol brigádny generál Scurry zasiahnutý a na mieste zomrel. Generál Scurry je pochovaný na štátnom cintoríne v meste Austin, v štáte Texas.


William Read Scurry

V máji 1864 sa v okrese Spotsylvania vo Virginii odohrala divoká zrážka známa ako bitka o Wilderness ( bitka v divočine). Po prvýkrát sa stretli zoči-voči generáli Grant a Lee. Bitka vo virginskych lesoch priniesla obrovské straty a bola predzvesťou toho, ako bude vyzerať stratégia generála Granta, ktorý sa rozhodol nechať v neustálych bojoch južanskú armádu vykrvácať. Boje v divočine sa vyznačovali neprehľadnosťou, chaotickými manévrami a nedostatočnou kontrolou veliteľov nad svojimi jednotkami. V divočine zahynuli okrem stoviek vojakov konfederačnej armády aj traja brigádni generáli. Prvým z nich bol brigádny generál John Marshall Jones. Pochádzal z Virginie a bol profesionálnym vojakom. Vo West Pointe študoval v ročníku, z ktorého 19 mužov počas občianskej vojny dosiahlo generálsku hodnosť.


John Marshall Jones

Na začiatku občianskej vojny vstúpil do konfederačnej armády ako kapitán delostrelectva. Čoskoro prechádza k pechote a velí pluku. Bojoval v štábe Stonewalla Jacksona v údolí Shenandoah, Sedemdňovej bitky, druhej bitky pri Bull Rune, Fredericksburgu a Chncellorsville. Pred bitkou pri Gettysburgu bol povýšený do hodnosti brigádneho generála a prevzal velenie brigády. V tejto bitke utrpel zranenie a načas bol vyradený z vojny. Stihol sa vrátiť dostatočne včas pred ťažkou bitkou pri Wilderness. Tento veterán mnohých bitiek bol zabitý, keď sa spolu so svojim pobočníkom pokúšali v lese zastaviť spanikárené jednotky. Telo generála Jonesa bol nájdené na bojisku a pochované na cintoríne Maplewood v Charlottesville, štát Virginia.

Počas neprehľadných bojov v divočine zahynula aj jeden z najmladších generálov Konfederácie brigádny generála Micah Jenkins. Narodil sa na ostrove Edisto v Južnej Karolíne. Tesne pred vojnou ukončil štúdium na Vojenskej akadémii Citadela v Južnej Karolíne. Po začiatku secesie začal vytvárať jednotku z ktorej vznikol 5. juhokarolínsky peší pluk. Bola to prvá jednotka, ktorej velil. S týmto plukom sa zúčastnil prvej bitky pri Bull Rune a vyznamenal sa v bitke pri Seven Pines. Počas Kampani na Polostrove (Peninsula Campaign) bol zranený. V júli 1862 sa stal vo veku 26 rokov brigádnym generálom. V druhej bitke pri Bull Rune bol opäť zranený. Z tohto dôvodu chýbal pri Antietame. Po vyliečení prevzal brigádu v divízii generála Picketta. Jeho brigáda chránila Richmond, preto sa vyhol katastrofálnemu útoku svojej divízie pri Gettysburgu. Pri ťažkých bojoch neďaleko Chickamauga už nechýbal. Osudnými sa mus stali boje v divočine. Jenkins rozšíril rad južanských generálov, ktorí padli pod paľbou svojich vojakov. Spoločne s veliacim generálom zboru Longstreetom boli v lese zasiahnutí vlastnými vojakmi. Longstreet bol iba zranený, ale generál Jenkins utrpel ťažké poranenie hlavy, ktorému za pár hodín podľahol. Brigádny generál Micah Jenkins bol pochovaný na cintoríne Magnolia v Charlestone v Južnej Karolíne.


Micah Jenkins

Poslednou obeťou z radov generality v bitke v divočine bol brigádny generál Leroy Augustus Stafford. Tento generál pochádzal z bohatej plantážnickej rodiny z Louisiany. Po štúdiu sa venoval rodinnej plantáži. Po vypuknutí Americko-mexickej vojny sa prihlásil ako dobrovoľník. Po skončení vojny sa vrátil na rodnú plantáž. Bol rozhodným zástancom secesie. Po odtrhnutí sa stal členom domobrany štátu Louisiana, ale čoskoro vstúpil do konfederačnej armády. Slúžil v 9. lousianskom pešom pluku a postupne sa prepracoval za jeho veliteľa.


Leroy Augustus Stafford

V jeseni 1862 bol jeho pluk priradený k brigáde „Lousianskych tygrov“. Už po bitke pri Antietame a smrti generála Starka dočasne prevzal velenie brigády. Po bitkách pri Chancellorsville a Gettysburgu bol povýšený na brigádneho generála a stal sa riadnym brigádnym veliteľom 2. lousianskej pešej brigády. V osudovej bitke mu guľka prerazila miechu. Jeho podriadení ho rýchle odniesli do nemocnice. Žil ešte tri dni, no nakoniec svoj posledný boj prehral. Zanechal po sebe vdovu a deväť sirôt. Je pochovaný na cintoríne Hollywood v Richmonde, v štáte Virginia.

(pokračovanie nabudúce...)

Zdroj:
Regimental Losses in the American Civil War, 1861-1865" by William F. Fox, Lt. Col. USV
Křížek, L.: Americká občanská válka. Praha: Nakladatelstvi X-Egem, 1994.
http://en.wikipedia.org/wiki/Preston_Smith_%28general%29
http://en.wikipedia.org/wiki/Benjamin_Hardin_Helm
http://en.wikipedia.org/wiki/James_Deshler
http://en.wikipedia.org/wiki/Carnot_Posey
http://en.wikipedia.org/wiki/Alfred_Mouton
http://en.wikipedia.org/wiki/Thomas_Green_%28general%29
http://www.civilwarreference.com/people/index.php?peopleID=448
http://en.wikipedia.org/wiki/John_M._Jones
http://en.wikipedia.org/wiki/Micah_Jenkins
http://en.wikipedia.org/wiki/Leroy_Augustus_Stafford

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více