Americko-izraelské vztahy: 4 Záver

Autor: Bc. Patrícia Šnapková 🕔︎︎ 👁︎ 11.850

M. Albrightová sa domnieva, že v prejave každého novozvoleného prezidenta bude Izrael určite popísaný ako jediná demokracia v regióne a ako jediný spojenec v boji proti terorizmu. Podľa nej každý novozvolený prezident sľúbi, že Amerika bude stáť vždy po boku Izraela. „Buďte si však vedomí toho, že na Blízkom východe počuli každé Vaše slovo rovnako jasne ako v Amerike.[137] A tak sa to v celých dejinách dialo. Izrael prostredníctvom židovskej loby veľmi silno vnímal každú politickú zmenu v USA.

Vzťahy týchto dvoch veľmocí sa menili zo sympatie a podpory vzniku Izraela v roku 1948 až ku neobyčajnému partnerstvu. Situácia sa zmenila hlavne po roku 1967 a „hodnota“ Izraela v očiach USA stúpla. Od tohto roku sa bilaterálne vzťahy veľmi rozvinuli a USA začali zastrešovať drvivú väčšinu mierových rozhovorov medzi Izraelčanmi a Arabmi. Úmerne k zvýšeniu dôležitosti v 60-tych rokoch, relatívne klesla rola Izraela po skončení Studenej vojny a opäť sa zvýšila po roku 2001 v rámci boja proti teroru. Napriek všetkému výnimočné spojenectvo USA a židovského štátu pretrvalo. Izrael získal výhody, ktoré USA neposkytujú žiadnym iným krajinám (dokonca ani Veľkej Británii - tradičnému americkému spojencovi). Spojené štáty rozhodne znamenajú pre Izrael najdôležitejšieho spojenca vo všetkých oblastiach života. Ich vzťahy sa v priebehu času jemne menili, ale nikdy sa na dlhú dobu nedostali na „bodu mrazu“. Každý americký prezident mal, samozrejme, inú predstavu o podpore; no Izrael sa mohol na Spojené štáty vždy spoľahnúť, pretože vedel, že USA nikdy nedopustia, aby bol vymazaný z mapy sveta.

Reklama

Existuje niekoľko vplyvov, vďaka ktorým sa tak v Spojených štátoch dialo. Z nezištných dôvodov zmieňme silnú židovskú loby a jej činy na pomoc svojej domovine. Mnohí sa domnievajú, že bez jej pomoci by sa z Izraela nikdy nestal tak silný americký partner a možno by Izrael ani nebol schopní odolávať arabským tlakom. Ďalej sem parí pocit morálneho záväzku, kresťanská a židovská tradícia existencie Izraela, skutočný záujem priniesť mier a demokraciu na Blízky východ. Je jasné, že keď boli USA ochotné znášať ropné embargo, a v určitých okamihoch nepriaznivý pohľad vlastných obyvateľov, určite im na tomto spojenectve tiež záleží.

Z (viac či menej) zištných pohnútok je to najmä snaha posilniť svoj vplyv v oblasti (hlavne materiálne dôvody), snaha o prestíž (oblasti, kde sa ešte stále môžu radiť do role silného sprostredkovateľa, ukázať svetu, že ešte im osud ostatných nie je ľahostajný). Prostredníctvom podpory Izraela sa USA dostávajú do oblasti Blízkeho východu ako mierotvorci a majú možnosť za relatívne nízku cenu ovplyvňovať politiku bez toho, aby im do toho niekto zasahoval (Izrael sa málokedy výrazne odchýli od politiky Spojených štátov čo sa týka otázky mieru na Blízkom východe). A ak sa Spojené štáty snažia zvrhnúť nepriateľské režimy (či už pre ne samotné alebo Izrael), musíme za tým vidieť aj snahu zachovať prístup k rope pre západné krajiny, nielen to, že Izraelu nevyhovuje Irak alebo Irán, tak tam USA rozpútajú vojnu na základe židovského želania.

Vzťah USA – Izrael sú dôležitým faktorom v celom blízkovýchodnom regióne. USA svoju podporu židovskému štátu vyjadrujú najmä finančne - z rôznych zdrojov z USA oficiálne pritečú minimálne 3 miliardy dolárov ročne: ekonomické a vojenské granty, pomoc utečencom... Toto výnimočné spojenectvo USA a Izraela pretrváva až do dnešných dní. Z pohľadu Izraela sa veci asi nemohli vyvíjať lepšie - majú za sebou jedinú svetovú veľmoc. Nech by sa Spojené štáty v tejto otázke rozhodli akokoľvek, sú to ich finančné prostriedky, ich renomé, ich pomoc (no pri pohľade na ostatné štáty v regióne si asi vybrali najlepšie.) Spojenectvo Izrael – USA sa jednoducho vyvinulo z podmienok, ktoré na Blízkom východe panovali a panujú. Spojené štáty tam okrem Izraela nemajú žiadneho spoľahlivého spojenca.

V očiach verejnosti sú Spojené štáty v súvislosti s Izraelom najviac vnímané ako sprostredkovateľ jednaní a mierový iniciátor v izraelsko-palestínskom konflikte. Henry Kissinger a mnohí iní sa domnievajú, že nie je v silách niekoho iného okrem sporných strán, aby vyriešil tento konflikt (a už vôbec nie rok pred voľbami ako napr. Bill Clinton).[138] Napriek tomu by USA mali pokračovať vo svojich snahách, pretože trvajúci mier je v záujme všetkých zúčastnených strán.

Na otázku či podpora Izraela stojí Američanom za ich povesť vo svete (hlavne arabskom) nám odpoveď dávajú samé dejiny: keby to Spojeným štátom neprinášalo úžitok (strategický, mocenský vplyv alebo v podobe hlasov voličov), pravdepodobne by tak nekonali. Izrael si vďaka americkej podpore tiež nemôže sťažovať, a preto môžeme predpokladať, že sa toto výnimočné partnerstvo bude ďalej vyvíjať.

Poznámky

[137] ALBRIGHTOVÁ, M. Doporučení budoucímu prezidentovi: Jak navrátit Americe dobrou pověst a vůdčí roli ve světě. s. 235.

[138] KISSINGER, H. Potřebuje Amerika zahraniční politiku? Cesta k diplomacii pro 21. století. s. 134.

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více