Mexická revolúcia II - Konšticuionalisti

Autor: Wlasto Klucar / wlasto 🕔︎︎ 👁︎ 18.962

Konšticiunalistická revolúcia

Plan Guadalupe

Hneď v nasledovný deň ako sa Huerta ujíma moci, Venustiano Carranza, vyhlasuje v kongrese štátu Coahuila, že nesúhlasí s novou vládou a neuznáva Huertu ako prezidenta. 26.3.1913 na haciende Guadalupe, Saltillo, Coahuila, Carranza vyhlasuje Plan Guadalupe v ktorom odmieta uznať federánu moc a že pozdvihne zbrane spolu s ďalšími, aby nastolil právny a ústavný poriadok. Taktiež sa Carranza menuje veliteľom Konšticiunalistickej armády (Ejército Constitucionalista) a udeľuje si právomoc byť dočasným prezidentom, aby zvolal predčasné voľby. Ihneď sa mu dostáva podpory generálov Álvaro Obregóna a Plutarco Elías Callesa, oboch zo Sonory.

V máji Severozápadná divízia pod velením Álvaro Obregóna, obsadzuje dediny Santa Rosa a Santa María a postupne kontroluje celú Sonoru, a postupuje k pacifickému pobrežiu a začína mať pod kontrolou centrum Jalisca.

Reklama

V Chihuahue a v časti okresu Lagunera operovala Severná divízia pod velením gen. F. Villu. Severovýchodnej divízii velí Pablo González a Centrálnej Pánfilo Natera.

Na juhu krajiny bojuje Zapata ktorý tatiež neuznáva režim prezidenta Huertu, ale jeho hnutie je nezávislé.

Incident v Tampico

9.4.1914, 6 lodí námorníctva USA kotvilo blízko prístavu Tampico a keď sa jedna z nich priblížila k prístavu, aby požiadala posádka o palivo, námorníci boli zadržaní prostredníctvom federálnej armády. Aj keď títo boli počase prepustení, americký kontraadmirál požadoval potrestanie vinníkov tohto incidentu a taktiež požadoval vztýčenie vlajky USA a vypálenie 21 sálv z kanónov.

Huerta sa pokúšal o vyriešenie situácie, ale prezident Wilson už mal pripravený plán na obsadenie prístavu Veracruz, aby sa zabránilo dodávkam zbraní a iného materiálu z Nemecka. 21.4.1914 námorná pechota obsadzuje budovu colnice a zakrátko celý prístav.

Huerta ihneď prerušuje diplomatické styky s USA a do Veracruzu vysiela veľkú časť armády. Argentína, Brazilia a Chile sa ponúkli ako sprostredkovatelia mierových rozhovorov a 20.5.1914 sa uskutočňuje konferencia v Niagara Falls, Kanada. 24.7.1914 je podpísaný dokument, kde sa hovorí, že vlada USA uzná ktorú koľvek vládu ktorá vzíde z konfliktu v Mexicu a taktiež odškodní svojich občanov postihnutých revolúciou alebo konflitom a taktiež nebude požadovať odškodnenie za incident v Tampico.

Zacatecas

Mesto Zacatecas malo veľkú dôležitosť pre obe strany, nakoľko sa jednalo o veľmi dôležitý železničný uzol a revolucionári si toto uvedomovali a rozhodli sa ho obsadiť ešte predtým, ako obsadia hlavné mesto. Mesto sa nachádza obkolesené kopcami, ktoré predstavovavli prekážku pre útočiace jednotky a gen. Medina Barrón, ktorý bol poverený obranov mesta sa rozhodol rozmiestniť delostrelectvo na kopcoch la Bufa a del Grillo.

19.6.1914 prichádza gen. Felipe Ángeles do mesta Calera v blízkosti mesta a 22.6.1914 do blízkosti prichádzajú jednotky Francisco Villu a rozhoduje sa že bitva sa začne o 10,00 nasledujúceho dňa.

Reklama

O 10,00 23.6.1914 Villove jednotky útočia na postavenie federálnej armády na kopcoch la Bufa, del Grillo, la Sierpe, Loreto a La Tierra Negra, zatiaľ čo 40 kanónov podporovalo útok pechoty na mesto.


Vlaky boli počas revulúcie veĺmi dôležitým prepravným prostriedkom pre všetky strany

Okolo 17:40 federálne jednotky začínajú ustupovať zo svojich pozícii a dávajú sa na útek, aby revolučné sily obsadili kopce la Bufa a del Grillo a následne postupovali do mesta. Na federálnej strane bolo 5.000 mrtvych a 3.000 revolucionárov.

Villa mohol byť prvý kto obsadí hlavné mesto, avšak sa tomu tak nestalo, nakoľko Carranza pozastavil dodávku uhlia pre jeho divíziu, ktoré bolo nevyhnutné k presunu jednotiek po železnici.

Výťazstvo revolúcie

14.7.1914 Huerta uteká z hlavného mesta a nasledovného dňa, 15.7.1914, zasiela kongresu svoju abdikáciu. Následne uteká na Kubu a odtiaľ do USA, kde roku 1916 umiera.

Francisco Carvajal, Minister zahraničných vzťahov sa stavia do čela vlády, aby vydal mesto revolučným silám a vyjednal prímerie a kapituláciu federálnych síl. Carvajal požiadal aby USA boli prostredníkom pri vyjednávaní, avšak Carranza toto odmietol. Po rozhovoroch medzi carranzistami a federálnou vládou je 14.8.1914 podpísaná Dohoda z Teoloyucan (Tratados de Teoloyucan), kde sa hovorí o bezpodmienečnej kapitulácii federálnej armády a o tom, že jednotky federálnej armády opustia hlavné mesto, rozmiestnia sa pozdĺž železnice MexicoPuebla, kde po príchode konštitucionalistickej armády odovzdajú zbrane a federálna armáda v ďaľších mestách a základniach zloží zbrane a rozpúšťa sa.

Severná divízia

Po Huertovej abdikácii je hlavné mesto rýchlo v rukách konšticionalistov. Jednotky vstupujú do mesta Mexico 15.7.1914. V. Carranza vstupuje do mest spolu s Á. Obregónom a preberá politickú a vojenskú moc.

V tom čase narastá napätie medzi F. Villom a Carranzom za to, že Villa nebol prizvaný k podpisu dohody z Teoloyucánu a nebolo mu umožnené ako prvému obsadiť hlavné mesto. Toto napätie sa snažili zmierniť niektorí z generálov a chceli aby došlo k mierovému urovnaniu sporu. Bola sprostredkovaná dohoda z Torreónu, kde sa dohodlo, že Villa bude naďalej veliteľom Severnej divízie, Carranza bude hlavným revolučným vodcom a Felipe Ángeles veliteľom Konšticiunalistickej armády.

Reklama

Následne Carranza zvoláva guvernérov a generálov na zasadnutie, na ktorom by sa mal prejednať revolučný program.


Ťaženie konšticiunalistických síl 1913 - 1914

Konvencia v Aguascalientes

Otvorenie zasadnutia (Convención de Aguascalientes) sa uskutočnilo 1.10.1914 v meste México a predsedal mu Luis Cabrera. Počas tretieho dňa zasadnutia, bez prítomnosti zapatistov a villistov V. Carranza ponúkol svoju rezignáciu, avšak táto nebol delegátmi prijatá. Zasadnutie prijalo rozhodnutie, že bude prerušené a presunie sa do Aguascalientes, kam sú ochotní prísť aj zástupcovia zapatistov a villistov a taktiež že zo zasadnutia budú vylúčení civili.

Schôdze začali pokračovať 10.10.1914 v meste Aguascalientes a začali im predsedať Antonio I. Villareal, José Isabel Robles, Pánfilo Nátera, Mateo Almanza, Marciano González, Samuel Santos a Vito Alessio Robles. Po premiestnení zasadnutia vysielajú svojich delegátov aj Villa a Zapata. Carranza sa rozhodol na zasadnutí nezúčastniť, nakoľko sa domnieval, že mesto je v ohrození jednotkami F. Villu a tak sa rozhodol odísť do Veracruzu.

Zasadnutie sa predĺžilo až do 13.11 a zapatisti požadovali, aby Carranza abdikoval ako vodca revolúcie a aby zasadnutie akceptovalo Plan Ayala. Plan Ayala hovoril o prerozdelení pôdy medzi bezzemkov a o potrebe uskutočniť agrárnu reformu. Carranza mal názor, že majitelia haciend majú svoje práva a podľa zákonu nie je možné vyvlastniť im zeme a rozdať medzi bezzemkov a rolníkov. V skutočnosti ani nemal veľký záujem o vyvlastnenie pôd, nakoľko mnohí jeho revoluční spolubojovníci v čase bojov jednoducho zabrali majiteľom haciendy a stali sa revolučnými majiteľmi haciend a v prípade vyvlastenenia by o toto všetko vlastne prišli. Na zasadnutí A. Obregón prečítal list od V. Carranzu, kde sa vydral, že je ochotný abdikovať ak to isté urobia aj Zapata a Villa a ako aj ak sa vzdajú velenia svojich armád. Následne delegáti zvolili ako dočasného prezidenta krajiny Eulalio Gutiérreza.

Keď sa 10.11. toto dozvedel Carranza, vyhlásil prijaté rozhodnutie za neplatné, pričom si osoboval právo menovať prezidenta a že z tohto dôvodu nepovažuje Guttiéreza za legitímneho prezidenta.

Carranzistické sily odchádzajú z hlavného mesta v tom istom momente ako doň vstupujú zapatisti. Nasledovného dňa do mesta prichádzajú villisti a obaja lídri týchto zložiek podpisujú Pakt z Xochimilco, na základe ktorého uzatvárajú obaja alianciu proti Carranzovi.

Pod tlakom vojenských zložiek Zapatu a Villu, Gutiérrez nemohol v skutočnosti spravovať krajinu a tak 16.1.1915 odchádza z mesta a ustanovuje svoju vládu v San Luis Potosí a zakrátko na to, rezignuje.

Následne na to je menovaný dočasným prezidentom Roque González Garza a úrad zastáva od 17.1 do 9.6.1915.

Avšak V. Carranza mal veľký vplyv na dienaie v krajine a v skutočnosti ju aj riadil z Veracruzu a 12.12.1914 reformoval Plan de Guadalupe a vydal niekoľko právnych noriem.

Po abdikácii prezidenta, 10.6.1915 konštitučné zasadnutie menovalo Francisco Lagosa Cházara prezidentom, pred tým ako carranzistické sily dorazili znovu do hlavného mesta. Konštitučné zasadnutie sa následne presunulo do Tolucy, potom do Cuernavacy a to už bez villistickej prítomnosti.

Carranzove výťazstvo

Od počiatku roku 1915 pokračoval boj o moc medzi carranzistami, villistami a zapatistami. Avšak tohto roku začal sláviť úspechy A. Obregón v bojoch proti jednotkám F. Villu.

6.4.1915 jednotky F. Villu sa pokúšali o obsadenie mesta Celaya, ktoré kontroloval Obregón. Obregón mesto nielenže ubránil, ale spôsobil významné straty na strane útočníkov, 2.000 mužov. Týždeň na to, sa história opakovala, pričom Villa stráca 4.000 mužov.

Po týchto porážkach sa Villa rozhodol pre ústup do Leónu, aby tu obnovil stavy svojej armády. Je však Obregónom prenasledovaný a odohrajú sa štyri bitvy a vo všetkých je Villa porazený. V bitve Santa Ana del Conde, je Obregón zranený a musí mu byť amputovaná pravá ruka. Roku 1916 Carranza znovu získava kontrolu nad hlavným mestom.

Columbus a expedícia USA

V októbri 1915 je uznaný Carranza vládou USA, za výmenu, že prezident Mexica, bude správať slušne vo vzťahu k záujmom suseda, a od tohto momentu sa vzťahy medzi Carranzom a USA značne zlepšujú. Villa sa cíti byť oklamaný postojom USA a vyhlasuje že Carranza obetoval národné záujmy, politiku a ekonomiku Mexica.

11.1.1916 skupina villistických vojakov zastavuje vlak v Santa Isabel, Chihuahua a zastrelí 17 občanov USA, banských inžinierov, ktorí boli v Mexicu na Carranzove pozvanie.

10.5.1916 Villa na čele 400 mužov zaútočil na mesto Columbus a na kasárne 13 pluku kavalérie. Pri bitve zahynulo 7 vojakov armády USA, 7 civilov a okolo 75 villistov.

Po útoku na Columbus kongres USA vydáva súhlas s dopadnutím a potrestaním zodpovedných za tento čin. Na základe tohto je vyslaná expedícia o sile 5.000 mužov pod velením gen. Johna J. Pershinga s dobou trvania 11 mesiacov. Počas tohto obdobia sa jednotky potýkali s odporom miestneho obyvateľstva a v januári 1917 opúšťajú krajinu bez toho aby bol Villa dopadnutý.

Nová ústava 1917

V decembri 1916 Carranza, zvoláva konštitučný kongres na ktorý sú pozvaní výlučne jeho prívrženci do Querétaro. Tento kongres zasadá až do 31.1.1917 a príjma novú ústavu (Constitución Política de los Estados Unidos Mexicanos), ktorá je vyhlásená 5.2.1917. V novej ústave boli rešpektované princípy predchádzajúcej ústav z roku 1857 a doniektorých článkov sa aplikovali nové reformy, hlavne týkajúce sa agrárnej reformy, ktorá začala postupný prechod od post feudálneho agrárneho systému a prerozdelenia zeme.

Rovnakým spôsobom boli do ústavy zapracované články chrániace robotnícku triedu, zlepšenie školského systému, zavedenie laickej výuky na štátnych a súkromných školách.

Pôvodný text ústavy bol spísaný poslancami Josém Natividad Macíasom, Félixom F. Palavicinim, Luisom Manuel Rojasom, Alfonsom Craviotom, Manuelom Andradem a Juanom N. Fríasom.

Medzi najdôležitejśie články schválenej ústavy patrilo, zákaz otrockej vykorisťovacej práce, zavedenie laickej výučby, slobody výberu a vykonávania práce, ako aj výberu miesta jej vykonávania, oddeleila sa cirkev od štátnej moci a zakázalo sa jej voliť,a byť volení (týkajúce sa cirkevných činiteľov) sloboda kultu a zákaz vykonávať obrady cirkvý a pod. mimo miest k tomu určených. Je zaviedené národné vlastníctvo pôdy a zakázali sa konventy, cirkevné kláštory, rády atď., zaviedol sa princí národnej suverenity a zvrchovanosti, prijali sa zásady na ochranu pracujúcich.

Taktiež je v tejto ústave ukotvené že Mexico je krajina demokratická, federálna, ústava rozdeluje moc výkonnú, legislatívnu a súdnu, legislatívna moc je vykonávaná za pomoci dvoch komôr, senátu a poslaneckou snemovňou, prićom moc je rozdelená na legislatívnu, výkonnú a súdnu, pričom všetky tri spolupracujú na spravovavní štátu a sú si rovnocenné.

Táto ústava je ústavou, ktorou sa krajina riadi do dnešných dní.

Deň na to, 6.2.1917 sú vyhlásené voľby na mesiac marec toho istého roku. Vo voľbách Carranza získava 98% hlasov na obdobie 1917-1920 a úradu sa ujíma 1.5.1917.

Zapatova a Carranzova smrť

Carranza vládol od roku 1917 do 1920, ale aj tak sa mu nepodarilo spacifikovať krajinu v ktorej neustále prebiehali roztržky medzi federálnou vládou a silami a zapatistami a villistami. Aby skončil so zapatistickým hnutím, poveril gen. Pablo González aby uskutočnil vojenskú kampaň v oblasti zapatistov. Avšak González nebol úspešný, nakoľko Zapata mohol počítať s veľkou podporou miestneho obyvateľstva a naopak González s odporom.

Z tohto dôvodu prišiel González s plánom. Jeho pobočník, plk. Jesús María Guajardo, simuloval stav opilosti v ktorom sa začal vyjadrovať proti Carranzovi a Gonzálezovi, s cieľom, aby ho mohli počuť zajatci. Následne umožnil útek jednému z nich a keď sa toto dozvedel Zapata, navrhol Guajardovi aby sa k nemu pridal. Následne spolu dojednávajú, že Guajrdo dá zlikvidovať niektorých bývalých zapatistov, ktorí sa pridali k carranzistom, na znak svojich úmyslov a svoju alianciu mali spečatiť na haciende Chinameca 10.4.1919.

Keď Zapata prekročil bránu haciendy 10 vojakov, ktorý mali vystreliť salvy na počesť jeho príchodu, vystrelili ale do Zapatu. Guajardo bol následne povýšený na generála a dostal od Carranzu odmenu 50.000 MXN.

V čase, keď sa blížil koniec prezidentovania Carranzu, tento vybral ako svojho nástupcu Ignacio Bonillasa. Aby mu uľahčil cestu do prezidentského kresla, rozhodol sa obviniť A. Obregóna zo spiknutia, čo nahnevalo aj iných jeho bývalých spolubojovníkov Plutarco Elías Callesa, Alvaro Obregóna a Adolfo de la Huertu, ktorý spolu vyhlásili Plán Agua Prieta (Plan de Agua Prieta), dokument v ktorom sa hovorí, že neuznávajú konšticiunalistickú vládu a vyhlasujú suverenitu štátu Sonora.

Carranza si bol vedomý že nomôže ubrániť hlavné mesto ak sa Obregón a spol pokúsia o jeho prevzatie a rozhodol sa odísť do Veracruzu, spolu so všetkým nábytkom z Národného paláca, respektíve so všektým hnuteľným majetkom.

Počas tohto presunu upadá do pasce a je zavraždený 21.5.1920 v Tlaxcalantongo, Puebla.

Adolfo de la Huerta a smrť F. Villu

Po Carranzovej smrti sa schádza kongres únie, aby menoval dočasného prezidenta a týmto sa stáva 1.6.1920 Adolfo de la Huerta. Počas svoho pôsobenia, dosiahol dohodu s Franciscom Villom na základe dohodoy zo Sabinas a tento dostáva hodnosť generála a sťahuje sa do súkromného života na hacienda v Canutillo, Chihuahua. Mesiac neskôr zvoláva voľby v ktorých výťazí A. Obregón a ujíma sa úradu 1.12.1920.

20.7.1923 Francisco Villa, spolu s plk. Miguel Trillo, Rafael Medrano, Claro Hurtado a jeho asistent Daniel Tamayo, upadajú do pasce a sú prepadnutí Jesúsom Salas Barrazom pri vstupe do Parral, pričom Villa umiera na mieste o 8:15 Hod. Jediný kto prežije je Ramón Contreras, z osobnej stráže F. Villu. Dodnes vražda nie je objasnená a špekuluje sa, že vraždu naraiadili Obregón a Calles, aby sa zbavili veľmi silnej osobnosti s veľkou prestížou a podporou u obyvateľstva.

Prezidentské obdobia Álvaro Obregóna a Plutarco Elías Callesa

Obregón zastáva prezidentský úrad od roku 1920 do 1924. Počas svohjho pôsobenia Obregón začal veľké ťaženie proti cirkvy. Okrem iného nariadil okupovať cirkevné chrámy, vypovedal z krajiny zahraničných kňazov a domácim znepríjemňoval život. Začína sa s prenasledovaním cirkevných predstaviteľov. Vo všeobecnosti carranzisti vystupovali značne proticirkevne. Mali za úmysel, aby cirkev pripievala finančne štátu a podelila sa o svoje majetky. Videli v nej zdroj príjmov pre štát. Napríklad v Durangu, Obregón zobral biskupovi prsteň jeho hodnosti a nariadil mu, čistiť ulice mesta. Všteky tieto proticirkevné akcie boli začaté Venustianom Carranzom, ale ich ideovým vodcom bol Alvaro Obregón, ktorého nasledoval Plutarco Elías Calles. Na strane Zapatistickej armády nedochádzalo k prenasledovaniam cirkvy alebo jej predstaviteľov.

De la Huerta chcel byť znovu zvolený ako prezident, ale keď videl, že Obregón preferuje Plutarco Elías Callesa, vyhlásil, že neuznáva federálnu vládu a spustil novú rebéliu, ktorá sa označuje ako delahuertistická (rebelión delahuertista) a rebéliu podporovali 2/3 armádnych zložiek. Toto hnutie stroskotalo v momente, keď 1.3.1924 De la Huerta odchádza do exilu v Los Angeles, California.

Plutarco Elías Calles je menovaný prezidentom na obdobie od roku 1924 do 1928, pričom úradu sa ujíma 1.12.1924. Jeho vláda bola problematická, hlavne v posledných rokoch, pre jeho negatívny postoj ku katolíckej cirkvy, ktorú sa rozhodol prenasledovať. Toto vyústilo k ozbrojenému konfliktu, vojne kresťanov (Guerra Cristera). Krátoko pred koncom mandátu sa upravili články 13 a 82 ústavy, čo vytvorilo podmienky, aby mohol byť znovu zvolený ako prezident A. Obregón.

Táto situácia nastáva, keď vo voľbách, konaných 1.7.928 Obregón výťazí s veľkou prevahou, ale úradu sa neujme, nakoľko je ešte pred tým zavraždený v hlavnom meste katolíckym fanatikom José de León Toralom.

Maximát a koniec revolúcie

Po jeho smrti Calles v preslove vyhlasuje, že je čas na inšticiunalizáciu krajiny a že doba ozbrojených veliteľov pominula. V roku 1929 zakladá Stranu národnej revolúcie (Partido Nacional Revolucionario), neskôr premenovynú na Stranu Mexickej recolúcie (Partido de la Revolución Mexicana) a nakoniec na Revolučnú inšticiunalistickú stranu (Partido Revolucionario Institucional - PRI), ktorá vládla krajine viac ako 70 rokov.

Vo voľbách zvíťazil kandidát PNR, Pascual Ortiz Rubio; proti nezávislému kandidátovi José Vasconcelos, ale skutočnú moc v krajine mal Plutarco Elías Calles, ktorý sa vyhlásil za Maximálneho šéfa revolúcie (Jefe Máximo de la revolución).

V rokoch od 1928 až 1934 zastávali prezidentský úrad traja prezidenti, pričom žiaden z nich nezastával tento úrad po celú dobu ako to zákon umožňoval. Po celú túto dobu moc bola koncentrovaná v rukách Maximálneho šéfa revolúcie. Callesov vplyv sa končí nástupom gen. Lázaro Cárdenasa, ktorý ho vypovedal z krajiny. Cárdenasom sa tiež končí obdobie Mexickej revolúcie, sú implementované zmeny, myšlienky a reformy revolúcie.

Záver

Mexická revolúcia teda v skutočnosti trvala 7 rokov ozbrojených konfliktov, ale ani potom nebol pokoj v krajine. Neustály boj o moc, boj prezidentský úrad a vedenie krajiny pretrvával.

Revolúcia začala aby odstavila od moci jedného diktátora, ktorý zakrátko bol nahradený ďalšími, ktorí si chceli ponechať moc. Pozitívom revolúcie bolo, že na konci revolúcie, bola transformácia krajiny a jej inštitúcii z post feudálneho systému na ranno kapitalistický. Boli zreformované inštitúcie, právny systém.

V prvej fáze bolo odstavenie P. Díaza od moci, následné krátke upokojenie, prevzatie moci prevratom gen. Huertom a jeho armádnymi prívržencami. Znovu boj o zvrhnutie prezidenta, výťazstvo carranzistov, nová ústava a znovu boj o moc o to, kto bude vodcom revolúcie a vodcom krajiny. Tak by sa da dalo v krátkosti popísať obdobie revolučných pohybov v Mexicu.

Revolúcia nebola sússtavným bojom, ale sa diala po častiach, taktiež konflikt nebol kompaktný, ale sa dial po častiach, jednotliví vojenskí velitelia sa pokúšali presadiť svoje myšlienky a svoje predstavy a tieto sa snažli uplatňovať na nimi ovládaných územiach. Na konci revlúcie prišlo k implementácii mnohých z týchto myšlienok do inšticiunálneho a právneho systému krajiny a k jej modernizácii v spoločneskom slova zmysle.

Na záver sa dá povedať, že revolúciou krajina uskutočnila sociálno ekonomické zmeny, ktoré boli nevyhnutné k napredovaniu v počiatku 20 storočia. Myšlienky revolúcie sú zavedené do života, schválená nová, na svoju dobu moderná ústava.

Zdroj
http://es.wikipedia.org/wiki/Revoluci%C3%B3n_mexicana
Instituto Nacional de Estudios Historicos de las Revoluciones de Mexico - INEHRM
Alvear (2004). Historia de México. Editorial Limusa
Garcíadiego, Javier (2005) La revolución mexicana: crónicas, documentos, planes y testimonios. UNAM
Garfias, Luis (1997). La Revolución Mexicana: compendio histórico político militar. Panorama Editoria
lPaz, Fernando (2006). La política económica de la Revolución Mexicana, 1911-1924. UNAM
voyagesphotosmanu.com
Torre Villar, Ernesto de la, Historia de México II México: McGRAW-HILL
elfeco.blogspot.com
www.monografias.com/trabajos10/remex/remex.shtml

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více