Globálny terorizmus - Záver

Autor: Ing. Viera Kočišíková 🕔︎︎ 👁︎ 19.366

Islám, monoteistické náboženstvo, ktoré vyrástlo na tých istých základoch ako kresťanstvo a judaizmus, sa pokladá za novú, reformovanú podobu jediného správneho náboženstva. Islám nepopiera autoritu kresťanstva. Tvrdí len, že ľudia postupne toto učenie pozmenili, zdeformovali a skorumpovali, preto boh zoslal ľuďom ešte jednu, poslednú svätú knihu, Korán.

Pochopenie základných hodnôt islámu vytvára základ pre pochopenie fenoménu samovražedných atentátnikov. Hlavná idea islámu spočíva vo viere, že skutočný, večný život začína až po smrti. A ten závisí od toho, aký bol pozemský život.

Reklama

Kresťanstvo a jeho mladšieho súrodenca, islám, spája mnoho paralel. Obe náboženstvá sú monoteistické a štylizujú sa do úlohy jedinej pravej viery, z čoho vyplýva, že forma šírenia sa oboch náboženstiev bola v histórii spojená s mnohými krvavými výbojmi. Podľa toho, že islám je od kresťanstva o 600 rokov mladší, nachádza sa zhruba v období svätých vojen. Z toho vyplýva dnešná krvavá forma boja v islámskom ideologicom ťažení proti Západu.

Konflikt medzi islámom a západom podnecuje aj koniec studenej vojny, kde islám a Západ stratili spoločného nepriateľa. Po konci studenej vojny, v ktorej proti sebe stáli dve ideológie v rámci západnej kultúry, boli nastolené nové pravidlá. Do popredia sa dostávajú hodnoty ako národnostná príslušnosť, náboženstvo. Ide o konflikt kultúrny a hodnotový. Západ sa po víťazstve liberálnej demokracie v studenej vojne tvrdohlavo snaží pretlačiť svoju ideológiu do ostatných krajín. Islámska kultúra sa proti tomu prirodzene bráni, nesúhlasí s materialistickou a individualistickou kultúrou Západu. Protestuje proti politike vmiešavania sa, ktorú Západ zahájil. Jedna z hlavných foriem boja je samovražedný terorizmus. Spočiatku regionálna záležitosť postupne graduje do podoby medzinárodnej hrozby.

Tvrdenie, že samovražedný terorizmus je doménou islámu a novoveku je mylné. Historici prišli na to, že táto forma boja bola v minulosti (a aj v súčastnosti) používaná či už vo vojenských alebo teroristických útokoch vždy vtedy, keď sa proti sebe ocitli dve strany, z ktorých jedna bola oveľa menej technicky a finančne menej vyspelá. V 20. storočí bol samovražedný terorizmus prvý krát použitý za 2. svetovej vojny v podobe pilotov kamikadze. Z novodobých štúdií vyplýva, že najviac samovražedných atentátov v sledovanom období 1980- 2001 je páchaných tamilským hnutím LTTE na Srí Lanke. Nie islámskymi radikálnymi skupinami.

V rámci islámu môžme taktiku samovražedných útokov odvodiť od Assasínov, bojovných mníchov. Taktika ich výcviku by sa dala prirovnať k dnešnému brainwashingu a nápadne pripomína zasväcovanie dnešných martýrov.

Úspech samovražedných atentátov v dosahovaní politických cieľov spočíva v ich vysokej smrtonostnosti, strachu z opakovania sa útokov a obáv z výšky škôd spôsobených útokmi. Za úspešnosť môže aj súčasť taktiky, podľa ktorej sa útoky vykonávajú hlavne voči liberálnym demokraciám. Dôvodom je fakt, že v liberárnych demokracách má verejnosť obrovskú moc. Teda keď atentátnici ohrozujú civilistov, verejnosť sa vzbúri a zatlačí na svoju vládu a tá spraví ústupky. Pri samovrtažednom terorizme sú zásadné viera v posmrtný život a oddanosť Aláhovi.

Taktiež predstavu o samovražedných atentátnikoch, že sú to iracionálne chovajúci sa pološialenci, sa nepodarilo podložiť. Odborníci zistili, že tomu nie je tak. Až na malé výnimky sú atentátnici organizovaní do teroristických skupín, ich chovanie má svoju stratégiu a logiku. K samovražedným útokom pristupujú len keď taktika vyjednávania nemá úspech a predpokladá sa, že pomocou teroristického nátlaku sa ústupkov podarí dosiahnuť.

Skúsenosti teroristov, ktoré s dosahovaním ústupkov majú, ich presviedčajú o tom, že samovražedný terorizmus je efektívny a je možné pomocou neho dosiahnuť požadovaných cieľov. Ciele teroristických skupín sú väčšinou nacionalistické, bojujú za autonómiu, samostatnosť, či odsun cudzích vojsk z okupovaných území. Ide o ciele všeobecne podporované verejnosťou v spoločnosti, z ktorej teroristická organizácia vzišla. Ďalší argument vyvracajúci domienku o iracionalite je fakt, že teroristická skupina si svoj cieľ a termín útoku starotlivo vyberá. Nemôže si dovoliť stratiť popularitu výberom nevhodného cieľa. Veď cena za dosiahnutie cieľa je príliš vysoká, navyše skupina by riskovala, že nebude úspešná pri nábore ďaľších dobrovoľníkov.

Dôvodom posmeľujúcim teroristov je aj skutočnosť, že samovražední atentátnici svojimi akciami úspešne dosahujú ústupky. To ich ďalej posmeľuje k používaniu tejto formy politického nátlaku. Postupne si dávajú odvážnejšie a odvážnejšie ciele. „Úspech“ samovražedných atentátov spôsobil nárast ich popularity najmä u vzdelanej vrstvy populácie a tá ich dokonca uprednostňuje pred vyjednávaním, pretože považujú samovražedné atentáty za efektívnejšie.

Reklama

Je však treba podotknúť, že úspech samovražedného terorizmu sa prejavuje hlavne pri dosahovaní umiernenejších cieľov a pri použití miernejšej formy nátlaku. Neplatí tvrdenie: čím odvážnejší cieľ, tým väčší nátlak treba použiť. Práve naopak, pri odvážnejších cieľoch a väčšom nátlaku sa teroristom nedarí dosahovať ciele. Demokratické štáty sú ochotné robiť ústupky do takej miery, kým požiadavky nezasahujú do kľúčovej bezpečnostnej politiky, ekonomických, alebo ideologických záujmov štátu, ale týkajú sa len okrajových záujmov, alebo politiky štátu.

Čo sa týka psychologického a sociologického profilu samovražedného atentátnika, teória o deviantnom iracionálne chovajúcom sa, nevzdelanom a chudobnom moslimskom zúfalcovi sa psychologickými a sociologickými výskumami nepotvrdila. Väčšina samovražedných atentátov v sledovanom období bolo spáchaných, ako som už spomenula, hnutím Tamil Tigers na Srí Lanke a teda nie moslimami. Až na niektoré výnimky sú atentátnici členmi organizácie správajúcej sa vysoko racionálne za účelom: stupňujúcim nátlakom dosiahnuť politického cieľa.

Samotní predstavitelia islámskej kultúry sa v pohľade na samovražedný terorizmus líšia. Niektorí zastávajú názor, že samovražda je smrteľný hriech, iní ospravedlňujú toto správanie tým, že v prípade samovražedných atentátov ide o akt martýrstva, keď sa mučeník obetuje za ciele spoločnosti a islámu.

Je vidieť, že otázka samovražedných útokov, ich vzniku a súnálžitosti k islámskej kultúre, nemá jednoznačnú odpoveď dokonca ani medzi predstaviteľmi islámskej kultúry samotnej. Je nesporné, že vývoj Islámu, jeho história a učenie prispeli k dnešnej podobe samovražedných atentátnikov. Ide hlavne o učenie o posmrtnom živote, povinnosti nasledovať Aláha a príklad Mohameda. Dali však len špecifickú podobu a motiváciu forme boja, ktorá sa v histórii vyskytuje pomerne často. Hlavne v prípadoch aké vidíme dnes, keď proti sebe stoja nepriatelia a jeden je omnoho finančne aj technicky menej vyspelý. Dalo by sa povedať, že radikáli si zvolili taktiku, ktorá im je najdostupnejšia a javí sa najefektívnejšie. Ba čo viac, darí sa ňou vzbudzovať všeobecný strach a hrôzu z nečakaného úderu ktorý môže prísť odkiaľkoľvek.

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více