Globálny terorizmus - 2. Konflikt kultúr, Západ verzus Islám

Autor: Ing. Viera Kočišíková 🕔︎︎ 👁︎ 27.532

Pokiaľ ostane islám islámom (čo je isté) a Západ (čo je menej isté) Západom, bude vzťahy medzi týmito dvoma civilizáciami určovať tento zásadný spor, rovnako, ako ich určoval štrnásť storočí. Tento vývoj má čiastočnú spojitosť s protikladom medzi sakrálnymi a sekulárnymi hodnotami, čiastočne s historickou rivalitou medzi kresťanstvom a islámom, čiastočne s žiarlivou povahou západnej moci, čiastočne s nepriateľstvom, ktoré vyvoláva dominancia Západu v postkoloniálnom politickom usporiadaní Blízkeho východu a čiastočne s horkosťou a ponížením, ktoré vyvoláva nepriaznivé porovnanie jednotlivých úspechov islámskej a západnej civilizácie v posledných dvoch storočiach. [14]

Podľa Samuela Huntingtona, harvardského univerzitného profesora, nastala po konci studenej vojny nová epocha. Studená vojna bola vo svojej podstate konfliktom ideológií- liberálnej demokracie a socializmu. Po nej sa do popredia dostávajú hodnoty ako civilizačná príslušnosť, náboženstvo, národnosť a tie sa stávajú príčinami novodobých konfliktov. Ako hovorí Huntington, konflikty politických ideológií v rámci jednej civilizácie vystriedal stret kultúr a náboženstiev medzi jednotlivými civilizáciami. Pozrime sa bližšie na argumenty, ktoré Samuel Huntington na obhajobu svojej teórie používa.

Reklama

Huntington predovšetkým nesúhlasí s tvrdením niektorých odborníkov (neokonzervatívny prúd), že po porážke socializmu je liberálna demokracia so svojimi hodnotami a inštitúciami automaticky to pravé a jediné riešenie aplikovateľné kdekoľvek na svete. Domienka, že po páde sovietskeho komunizmu nastáva konečné a celosvetové víťazstvo Západu je mylná, keďže rozdelenie sveta z čias studenej vojny už neplatí. Nemôžeme očakávať, že celý svet prijme a je schopný prijať liberálnu demokraciu ako najlepšie a jediné riešenie. [15]

Teória, ktorá sa v medzinárdnej politike objavuje a oponuje Huntingtonovej teórii o strete civilizácií sa nazýva hegelovský „koniec dejin“ revidovaný a aplikovaný na novú situáciu Francisom Fukuyamom.[16] Táto teória nevyzdvihuje víťazstvo USA v studenej vojne len z technologickej a vojenskej prevahy Washingtonu nad Moskvou, ale tvrdí, že je to úspech a konečné potvrdenie morálnych základov Západu. [17]

Medzi zástancov tejto teórie „konca dejín“ patria hlavne neokonzervatívci. A sú to väčšinou práve vyznávači neokonzervativizmu, ktorí zastávajú myšlienku o univerzalite liberálnej demokracie, jej hodnôt a inštitúcií a potrebu šíriť tieto hodnoty liberálnej demokracie do celého sveta.

Huntington argumentuje proti tvrdeniam tejto teórie tým, že jej argumenty sú založené na mylnom predpoklade, podľa ktorých koniec sovietskeho komunizmu znamenal koniec histórie a celosvetové víťazstvo liberálnej demokracie. Nedostatkom tejto argumentácie, ktorá vychádza z usporiadania sveta počas studenej vojny je, že ako jedinú alternatívu komunizmu vidí liberálnu demokraciu.

Z tohto pohľadu potom podľa neho zo zániku prvého logicky vyplýva univerzalita druhého. V dnešnom svete však svoju renesanciu zažívajú náboženstvo a náboženská príslušnosť, stávajú sa hybnou silou, motivujúcim faktorom, stmelujúcim kultúrnym pojivom. [18]

Základom konfliktu Západu a islámu je teda, podľa teórie stretu civilizácií, kultúrna a náboženská odlišnosť, je to jednak odlišnosť v hodnotovej orientácii a na druhej strane konflikt islámu a kresťanstva. Západ je kultúra kresťanská a stojí proti nej kultúra islámska. Proti individualisticky orientovanej Západnej kultúre stojí islámsky deocentrický kolektivizmus. moslimovia veria v bohom stanovený nezvratný osud, ich každodenný život sa točí okolo náboženstva a náboženstvo zasahuje do každej oblasti ich života.

Reklama

Aj napriek konfliktu a zdanlivej protipolarite islámu a kresťanstva, nájdeme medzi oboma náboženstvami mnoho spoločného. Predovšetkým treba podotknúť a zopakovať, že obe náboženstvá majú rovnaký základ, rovnakú vieru v jediného boha a spoločných prorokov. Moslimovia chápu islám ako „očistenie“, „zmoderniovanie“ alebo vylepšenie nedokonalého a skorumpovaného kresťanstva.

V samotnom vývoji islámu, ako náboženstva môžeme nájsť určitú paralelu s kresťanstvom a jeho vývojom, určitý opakujúci sa cyklus vo vývoji náboženstva. Keď bolo kresťanstvo vo vývojovom štádiu, v ktorom je dnes islám, náboženstvo tiež tvorilo alfu a omegu života človeka. Stačí si spomenúť na stredovekú cirkev a moc, či už ekonomickú, intelektuálnu, alebo politickú, ktorou disponovala. Na ideologickú moc, ktorú mala v rukách a na túžbu expandovať, ktorou sa vyznačovala. Tak ako dnes moslimovia vedú svoje protestné akcie pod heslom „Allah Akbar“, tak kresťanstvo kedysi dobíjalo nové územia v znamení kríža.

Huntington zdôrazňuje ďalšiu paralelu. Tvrdí, že keďže sú obidve náboženstvá monoteistické nemôžu, na rozdiel od náboženstiev polyteistických, ľahko asimilovať ďalšie božstvá a na svet pozerajú dualistickou optikou, vnímajú ho rozdelený na „my“ a „oni“. Obidve sú tiež náboženstvá univerzalistické, ktoré si robia nárok na to byť jedinou pravou vierou, ku ktorej sa môže primknúť celé ľudstvo. Ďalej sú to náboženstvá misionárske, zdieľajúce presvedčenie, že povinnosť veriacich je obracať na jedinú pravú vieru neveriacich. Islám sa od svojich počiatkov šíril predovšetkým územnými výbojmi, a tam, kde k tomu boli príležitosti sa rovnakým spôsobom šírilo aj kresťanstvo.

Paralelné pojmy „džihád“ a „križiacka výprava“ sú nielen podobné- zároveň tieto dve náboženstvá odlišujú od ostatných veľkých svetových náboženstiev. Rovnako sa islám aj kresťanstvo (spolu s judaizmom) vyznačujú teologickým pohľadom na dejiny[19], ktorý stojí v kontraste k pohľadu cyklickému, alebo statickému prevládajúcich v ostatných civilizáciách.[20]

V posledných rokoch stále rastú kontakty a premiešanosť moslimov s obyvateľmi Západu. To vytvára v oboch skupinách nový zmysel pre identitu a pre jej odlišnosť od identity toho druhého. Interakcia a premiešanosť tiež vyvolávajú spory týkajúce sa práv členov jednej civilizácie v zemi ovládanej členmi civilizácie druhej. Podľa Huntigtona ako v kresťanských, tak v moslimských spoločnostiach došlo v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch k rapídnemu poklesu tolerancie pre toho druhého.

Hlavným zdrojom odporu a nepriateľstva nezápadných národov voči Západu je miera západnej nadvlády vo sfére globálnej komunikácie. Západné snahy univerzalizovať vlastné hodnoty a inštitúcie, udržať si hospodársku a vojenskú nadradenosť, rovnako ako pokusy o intervencie v konfliktoch moslimského sveta vyvolali u moslimov veľký odpor. Navyše s pádom komunizmu zmizol spoločný nepriateľ islámu a Západu, v dôsledku čoho sa tak jeden stal hrozbou pre toho druhého.

Ďalší dôvod nepriateľstva je moc bohatstva. Tak ako Západ kedysi ohromoval východné kultúry a svoje kolónie mocou, ktorá vyplývala z jeho bohatstva, dnes majú Arabské krajiny svoje vlastné bohatstvo, ktorým ohúrili Západ- svoje ropné bohatstvo. To im umožnilo zbaviť sa fascinácie Západom a uvedomiť si hodnotu vlastnej kultúry, čím stúplo ich národné sebavedomie a túžba presádzať islámske hodnoty aj mimo islámskych krajín. Tak, ako kedysi hrali prím koloniálne veľmoci so svojím bohatstvom, dnes sú to moslimské krajiny so svojimy zásobami ropy, ktoré si môžu diktovať podmienky.

Napriek všetkým vymenovaným konfliktom medzi Západom a islámom zásadným problémom Západu nie je islámsky fundalizmus, je to Islám ako taký a to, čo ho robí odlišným od západnej civilizácie. Problémom Islámu nie je CIA ani Americké ministerstvo obrany- je ním Západ, odlišná civilizácia, ktorej príslušníci sú presvedčení o univerzalite svojej kultúry a domnievajú sa, že ich nadradená, aj keď upadajúca moc im nariaďuje túto kultúru šíriť po celom svete. Toto sú zásadné ingrediencie, ktoré živia konflikt medzi islámom a Západom. Takto vidí hlavné príčiny konfliktu islámu a Západu harvardský profesor Samuel Huntington vo svojem diele Stret civilizácií.[21]

Dôkazom vzájomnej nevraživosti je aj fakt, že USA podnikli na Blízkom východe toľko vojenských akcií namierených proti Arabom, koľko doposiaľ nepodlikli voči žiadnemu inému národu. [22]

Podľa francúzskeho islamistu a odborníka na arabskú problematiku Gillesa Kepela je však Huntingtonov konflik medzi Západom a islámom[23] len zámena východného bloku (z konfliktu počas studenej vojny) za Orient. Nepriateľ sa teda len posunul viac na východ. Táto zámena je však podľa Kepela klamná, pretože budí dojem, že nový nepriateľ je rovnako centralizovaný, ako bol sovietský blok. Islámsky svet však ani zďaleka nie je taký homogénny. Pre politiku Spojených štátov je však výhodné preorientovať sa jednoducho na nového nepriateľa, ktorým sa stane islám. [24]

To je samozrejme chyba, a Spojené štáty zahájili chybnú stratégiu hlavne čo sa týka formy boja proti tomuto neinštitucionalizovanému nepriateľovi. Jeho vojenské ciele nemožno zbombardovať, nemá základne a hlavných predstaviteľov, ako tomu bolo v prípade sovietskeho bloku. Zavádzajúci je aj názov hlavného nepriateľa USA v tomto boji, al-Káida, čo v preklade znamená základňa alebo báza. To vzbudzuje predstavu o nejakej teroristickej základni, o sídle niekde v afgánskej jaskyni. Dnes už sú známe úvahy o možnom význame slova al-Káida, ktorý sa dá preložiť ako databáza. To zodpovedá internetovej databáze, prostredníctom ktorej džihádisti verbujú nových bojovníkov.[25]

Reklama

Počas studenej vojny si spojenci USA a Saudská arábia boli ochotní tolerovať vzájomné vrtochy, saudský wahábizmus[26] a americkú proizraelskú orientáciu. Ale keď v októbrovej vojne v roku 1973 USA zriadili letecký most na zásobovanie Izraela zbraňami, odstavila Saudská Arábia prísun ropy na Západ. Po prvý krát použila silu zbrane vo svojich rukách, silu ropy.[27] Po zániku spoločného nepriateľa USA a jeho spojenca Saudskej Arábie sa ústrednou politikou na Blízkom východe stáva bezpečnosť Izraela, nie spojenectvo so saudskou petromonarchiou. Dve hlavné špecifiká politiky USA v regióne Blizky východ sú práve Izrael a ropa.[28]

Poznámky

[14] HUNTINGTON, Střet civilizací: boj kultur a proměna světového řádu, s. 251

[15] HUNTINGTON, Střet civilizací: boj kultur a proměna světového řádu

[16] Francis Fukuyama, ázijsko-americký filozof a ekonóm, viď: http://www.sais-jhu.edu/faculty/fukuyama/index.html

[17] KEPEL, Válka v srdci islámu

[18] HUNTINGTON, Střet civilizací: boj kultur a proměna světového řádu

[19] Podľa teologického pohľadu dejiny majú svoj zrod, trvanie a čaká ich aj zánik.

[20] HUNTINGTON, Střet civilizací: boj kultur a proměna světového řádu

[21] HUNTINGTON, Střet civilizací: boj kultur a proměna světového řádu

[22] HUNTINGTON, Střet civilizací: boj kultur a proměna světového řádu

[23] Alebo presnejšie Západ versus islám a konfuciánstvo, viď. Príloha 7- Globálna politika civilizácií: vznikajúce spojenectvá

[24] KEPEL, Válka v srdci islámu

[25] KEPEL, Válka v srdci islámu

[26] Sekta, ktorú založil Muhammad ibn-Abd-al-Wahab v 18. storočí, vyznačuje sa prísnym nasledovaním Prorokových skutkov, považuje ostatné vetvy islámu za heretické. Oni sami sa nazývajú saláfisti, pretože v isláme nie je dovolené vyznávať idoly. Takže pomenovanie podľa Wahaba nie je vhodné.

[27] Iváziou do Iráku chcela USA získaním prístupu k iráckej rope dokázať Saudskej Arábii, že sa dokáže zaobísť aj bez jej dodávok ropy.

[28] KEPEL, Válka v srdci islámu

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více