Prvá Francúzska intervencia - zákusková vojna

Autor: Wlasto Klucar / wlasto 🕔︎︎ 👁︎ 20.702

Úvod

Prvá Francúzska intervencia v Mexicu, je známa taktiež ako vojna zákusková alebo tortová, je problém pomenovať nakoľko v orginále sa prezýva ako Guerra de los pasteles.

Tento konflikt sa odohral v čase od 16.4.1838 do 9.3.1839 a bol prvým ozbrojeným konfliktom medzi týmito dvoma krajinami.

Príčiny

Reklama

V roku 1827, obe krajiny podpísali Provizionálne vyhlásenia (Declaraciones Provisionales), pričom tento dokument mal ustanoviť základ pre budúce vzťahy a oficálne dokumenty medzi oboma krajinami.

V prvé roky nezávislosti krajiny, kedy krajina prešla od kolónie cez vlastné impérium bola táto zmietaná nepokojmi, občianskou vojnou a viac menej anarchiou. V tomto neporiadku trpeli bežní občania, cudzincov nevynímajúc rôznym bezprávím a nájazdmi rabujúcich polovojenských bánd. Vláda v hlavnom meste s týmto nevedela urobiť poriadok a to aj kôli vojne s Texasom, ktorá jej odćerpávala vojenskú silu ako aj ekonomické zdroje, ktoré bz mohli slúžiť na reparácie škôd a platby jednotkám.

Zakrátko na to prostredníctvom baróna Deffaudisa, ktorý bol velvyslancom Francúzska v Mexicu, francúzski obchodníci usadený v krajine začali posielať do rodnej krajiny rôzne sťažnosti, ktoré boli prijaté vo Fracúzsku s obavami. Sťažovatelia písali vo svojich listoch o poškodení svojich majetkov počas nepokojov v krajine ktoré sa stali hlavne v mestách Motín del Parian, Tehuantepec, Oaxaca a Orizaba. Taktiež informovali o tom, že v krajine žijú v podmienkach ktoré sú v rozpore s právami ľudí na pokojný život, o degenrácii spravodlivosti, bezprávnych rozhodnutiach súdov a o ilegálnych aktivitách mexickej adminsitratívy, súdnej a vojenskej moci.

Medzi sťažovateľmi sa nachádzala aj sťažnosť istého pána Remontel, ktorý bol vlastníkom reštauračného zariadenia v Tacubaya. Tento vo svojej sťažnosti sa ponosoval, že dôstojníci prezidenta Santa Annu v roku 1832 skonzumovali množstvo cukrovinkárskych výrobkov, toriet, zákuskov a to bez toho aby títo uhradili svoju konzumáciu a z tohto dôvodu dotknutý majiteľ žiadal odškodnenie vo výške 60.000 MXN. Práve táto predmetná sťažnosť bola príčinou pre pomenovanie tohto konfliktu.

Toho istého roku bol ďalší občan Francie zastrelený v Tampico, nakoľko tento bol podzrivý a usvedčený z pirátstva.

Rast napätia

México v roku 1836 ukončilo vojnu s Texasom a roku 1838 ešte nemalo pripravenú konečnú odpoveď veľvyslancovi Francúzska barónovi Deffaudisovi, ktorá bz ho mohla uspokojiť týkajúcu sa sťažností Francúzskych občanov.

Ako následok vzrastajúceho napetia medzi oboma krajinami a neuspokojúcim riešením mexickou vládou barón Daffaudis opúšťa svoju diplomatickú misiu v Mexicu a vracia sa do Francie, aby sa v marci vrátil, ale tento krát v spoločnosti 10 vojnových lodí a aby týmto spôsobom podporil argumenty a sťažnosti Francúzov žijúcich v Mexicu.

Lode zakotvili oproti ostrovu Isla Sacrificios, Veracruz, pričom pohrozili, že napadnú Mexické teritórium v prípade ak sa nesplnia všetky podmienky ktoré vyjednával Deffaudis a taktiež bolo stanovené ultimátum, ktoré malo vypršať 15.4.1838.

Reklama

Toto ultimátum odoslal Deaffaudis z paluby jednej z lodí, kde boli popísané všteky sťažnosti, ako aj skutočnosti o zlom zobchádzaní s občanmi Francúzska, ktorému boli títo vystavení v Mexicu a taktiež boli popísané škody na ich majetku ktoré utrpeli počas revolučných pohybov v krajine.

Vláda Mexica pod vedením Anastasio Bustamanteho odmietla vyjednávať s Deffaudisom, pokiaľ budú Francúzska vojnové lode kotviť pred Veracruz. Následne veliteľ Francúzskych lodí admirál Bazoche, vyhlásil a začal blokádu všetkých prístavov zálivu, začal spolu so svojim loďstvom zabavovať mexické obchodné lode, prićom táto blokáda trvala od 16.4.1838 až do konca roka, pričom v prvý deň obe krajiny spolu prerušili všetky styky.


Francúzska blokáda

Keď však po čase sa začalo ukazovať, že Mexico aj keď má blokované dva so svojich základných zdrojov príjmov, nepodlieha vážnejšie tomuto tlaku, Francúzsko vyslalo do oblasti v októbri ďalších 20 lodí pod velením kontraadmirála Charles Baudina, veterána napoleónskych vojen, ktorý navyše mal zvláštne poverenie od Francúzskej vlády ako splnomocnený minister. Baudin sa zišiel po svojom príchode v Jalapa s Mexickým ministrom zahraničných vecí Luis G. Cuevasom, aby uskutočnili vyjednávania ohľadne situácie.

Baudin navrhoval vyriešenie problému uzatvorením obojstrannej dohody o priateľstve, obchode a lodnej plavbe, pričom v danom dokumene by sa preferovali práva a nároky Francúzska.

Taktiež sa malo v danom dokumente hovoriť o tom, že Mexico zaplatí Francúzskej vláde v horizonte 30 dní 800.000 MXN, ktoré budú rozdeléné nasledovne: 600.000 ako všeobecné odškodnenie ktoré utrpeli Francúzsky občania a 200.000 ako platbu za náklady spjené s vyslaním Francúzskej flotily k Mexickým brehom.

Boje vo Veracruz

Tieto podmienky však neboli mexickou vládou prijaté. Mexická vláda odmietala zodpovednosť za škody spôsobené občianskou vojnou a mala za úmysel povolať k sporu ako arbitra tretiu stranu. Pre Francúzov boli tieto podmienky neprijateľné a z tohto dôvodu Francúzska flotila 27.11.1838 začala paľbu na pevnosť San Juan de Ulúa ako aj na mesto Veracruz a nasledovného dňa mesto aj pevnosť boli pripravené kapitulovať.

Reklama

Mexická vláda však ihneď odmietla kapitulácie a vydala dekrét z 30.11.1838, ktorým vyhlásila vojnu kráľovi Francie a ihneď požiadala gen. Santa Annu aby sa postavil do čela Mexických jednotiek a viedol tieto do boja proti agresorovi.

Santa Anna prichádza do Veracruz, aby mesto bránil a posiela Baudinovi posolstvo kde sa hovorí o nesúhlase vlády s kapituláciou. Ako odpoveď na toto posolstvo kontraadmirál nariadil vylodenie 1.000 delostrelcov, aby sa títo postavili Santa Annovi. Títo sa vyloďujú 5.12.1838 za hmly vo Veracruze. Keď sa Santa Anna dozvedel o vylodení ihneď sa dal do boja s invazormi, avšak boj sa skončil bezvýsledne pre obe strany.

Následne po takomto vývoji situácie sa Baudin rozhodol pre znovu nalodenie svojich vojakov, ktorí už v tom čase boli prenasledovaní Mexickou armádou ažna prístavné móla. Pri tomto prenasledovaní bol zranený do nohy výstrelom z kanóna aj sám gen. Santa Anna.

Baudín následne nariaďuje ostreľovanie mesta lodným delostrelectvom a Santa Anna evakuuje obyvateľstvo a prístav až do časti mesta Pocitos.

Koniec konfliktu

Francúzsko blokovalo dlhé mesiace jeden z najdôležitejších amerických trhov a dokonca sa pokúšalo o pozemné boje v tejto oblasti. Tieto skutočnosti neradi videli obchodní partneri Mexica, pre ktorých bol tento trh dôležitým kôli príjmom. Z tohto dôvodu Anglia začala zhromažďovať svoje vojenské loďstvo v Západnej Indii, čo prinútilo Francúzsko ukončiť svoju agresiu v americkom regióne.

Vyjednávačom o ukončení agresie sa stal minister Richard Pakenham, ktorému sa podarilo aby sa stretli reprezentanti Mexickej vlády Eduardo Gorostiza a Guadalupe Victoria s kontraadmirálom Baudinom. Toto stretnutie sa uskutočnilo na palube anglickej freganty Madagascar.

9.3.1839 sa podpísala dohoda o odškodnení, pričom Mexico sa zaviazalo zaplatiť prehnané odškodné 600.000 MXN, ale nesľúbilo nijaké zvláśtne výsady alebo garancie cudzincom. Následne 21.3.1839 bola podpísaná mierová dohoda dočasným prezidentom Santa Annom a 6.7. toho istého roku aj kráľom Francie.

Francia následne stiahla svoje invázne vojsko a flotilu, vzdala sa nároku na odškodné za vyslanie loďstva a taktiež vyhlásila že znovu platia Provizionálne deklarácie z roku 1827 a taktiež ihneď vrátila zabavené Mexické obchodné lode.

Koniec konfliktu

Takže na záver sa dá skonštatovať, že Francúzsko v tejto vojne vojensky zvíťazilo na, aj keď bolo v skutočnosti prinútené konflikt ukončiť a zľaviť z podmienok. Porazilo s 10 násobnou prevahou vojsko ktoré bolo vyčerpané občinaskou vojnou a vojnou v Texase. V skutočnosti však tento konflikt nebol poslednou Francúzskou výpravou v týchto vodách a v Mexicu.

Sily zúčastnené na konflikte

México Francúzsko
3.239 30.000
Zdroj:
http://es.wikipedia.org/wiki/Primera_Intervenci%C3%B3n_Francesa_en_M%C3%A9xico
Muñoz, Rafael Felipe (1981) La guerra de los pasteles. SEP
Alvear Acevedo, Carlos (2004) Historia de México, Editorial Limusa
http://www.elporvenir.com.mx/notas.asp?nota_id=200104
http://www.semar.gob.mx/historia/sinopsis2.htm
Secretaria de Marina SEMAR

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více