Andrej Hadik

Autor: Ján Kovačič 🕔︎︎ 👁︎ 28.970

Andrej Hadik, gróf z Futaku

(16. október 1710 Žitný ostrov – 12. marec 1790 Viedeň)

Pochádzal z pôvodne turčianskeho zemianskeho rodu a narodil sa v rodine cisárskeho dôstojníka. Spočiatku študoval na jezuitských školách. V roku 1730 vstúpil do husárskeho pluku Ghilányi, v roku 1732 prešiel do husárskeho pluku Imrich Dessewfy ako kornet a zúčastnil sa niekoľkých vojnových ťažení, v ktorých preukázal svoju veľkú odvahu a taktické nadanie. Potom prešiel do pluku Štefan Dessewfy, kde v roku 1734 dostal hodnosť rotmajstra a v roku 1740 hodnosť majora. V roku 1744 bol preložený k husárskemu pluku Ján Beleznay, už ako plukovník a veliteľ pluku. V ťaženiach nasledujúcich 3 rokov sa so svojím plukom niekoľkokrát vyznamenal. V roku 1747 bol už generálmajorom a ako majiteľ dostal husársky pluk Ján Ghilányi (založený v roku 1734). Keď bol tento pluk v roku 1768 rozpustený, stal sa majiteľom husárskeho pluku Rudolf Pálffy (neskorší pluk č. 6), ktorý vlastnil až do smrti. Roku 1756 bol povýšený na podmaršala.

Reklama

Známym sa stal vďaka svojmu dobrodružnému ťaženiu počas sedemročnej vojny, keď začiatkom októbra 1757 sústredil vybranú jednotku, ktorá pozostávala z 900 pešiakov, 2 100 hraničiarov, 1 000 kyrysníkov a dragúnov a 1 100 husárov a pohol sa s ňou na Berlín. Niesli so sebou aj 6 diel. V noci 16. októbra sa stiahol z hlavnej cesty a okolitými lesmi sa dostal pred Sliezsku bránu berlínskej pevnosti a žiadal výpalné. Berlín spočiatku vzdoroval, ale keď mesto opustila pruská kráľovná, magistrát bez meškania zaplatil 210 000 toliarov výpalného a 25 000 toliarov odstupného za to, že vojaci mesto podľa dobových zvyklostí nevydrancovali. Hadik so svojimi jednotkami opustil Berlín v noci zo 17. na 18. októbra. Počas tejto výpravy prišiel o 10 vojakov a 18 bolo zranených. Časť výpalného dal rozdeliť svojim vojakom a väčšiu časť odovzdal do štátnej pokladnice. Tento čin ho preslávil v celej Európe a zapísal sa do dejín pod názvom „husársky kúsok“.

Hneď na to mu bol udelený Veľkokríž Radu Márie Terézie (bol v poradí jeho 2. nositeľom). V roku 1758 sa stal generálom jazdectva a v tejto hodnosti bojoval v zbore ríšskej armády, ktorej velenie prevzal. Po skončení vojny bol povýšený do grófskeho stavu a zároveň sa stal veliteľom pevnosti Buda. Roku 1772 velil vojskám, obsadzujúcim severný Spiš a ďalšie časti rozdeleného Poľska. Neskôr pôsobil ako guvernér časti Poľska, ktorá pripadla monarchii. V roku 1774 bol povýšený na poľného maršala a zároveň prezidenta Dvorskej vojnovej rady. V tejto funkcii ostal až do smrti, s prerušením v rokoch 1778 – 1789, kedy prevzal vrchné velenie armády. Hadik bol jediným uhorským šľachticom v dlhoročnom pôsobení (1556 – 1849) Dvorskej vojnovej rady, ktorý dosiahol vysokú funkciu. Pochovaný je na svojom panstve Futak.

Literatura:
DANGL, Vojtech: Bitky a bojiská v našich dejinách 2. Bratislava : Perfekt, 2007.
DVOŘÁK, Pavel a kol.: Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov VIII: Nový pohľad na svet. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2007.
SKALA, Harald: Slávne časy cisárskej jazdy v 17. – 19. storočí. Prešov : Universum, 2005.

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více