127 mm L/54 lafeta Mark 42

Mark 42 je štandartné jednohlavňové delo Mark 18 vo vežovom postavení na plavidlách budovaných po skončení 2. svetovej vojny do 70-tych rokov 20. storočia v USA. Bolo vyvinuté ako náhrada dvojhlavňového dela 5"/38 Mark 12, pri vývoji sa vychádzalo z konštrukcie 5"/38 Mark 12 a 5"/54 Mark 16. S týmito konštrukciami zdieľa Mark 42 niektoré konštrukčné prvky, ako vertikálne posuvný záver a bajonetové uzamknutie hlavne. Zbraň má možnosť obojstranného podávania munície. Vizuálne sa staršie systémy Mark 42 vyznačujú dvojicou výstupkov na pravej a ľavej strane veže, kde sú umiestnené autonómne systémy riadenia paľby - na pravej strane je systém riadenia paľby PVO, na ľavej strane systém riadenia paľby na hladinové ciele. V 60-tych a 70-tych rokoch bol z častí veží odstránený systém riadenia paľby PVO a riadenie paľby prevzal palubný systém plavidla.


Počas nasadenia vo Vietnamskej vojne sa prejavili poruchy mechanizmu dela spôsobené vysokou rýchlosťou streľby, z toho dôvodu bola rýchlosť streľby umelo znížená, čo poruchy odstránilo. Postupne sa rýchlosť streľby mierne zvýšila, ale už nie na pôvodnú úroveň.


Ďalšou nevýhodou, ktorá sa prejavila počas použitia bola náročnosť veže na obsluhu. Prvé verzie požadovali až 20 člennú obsluhu, táto sa podaril apostupne znížiť na 12 osôb.


Životnosť hlavne dosahuje 3070 výstrelov, zlyhaná munícia je odstraňovaná poloautomaticky. V zásobníkoch veže je umiestnených 500 nábojov (v japonských torpédoborcoch triedy Akizuki 330), je používaná delená munícia.


Mark 42 sa postupne vyrábal a modernizoval v 10 modifikáciách, označovaných ako Mod 0 až Mod 10. Mod 0 až Mod 6 sa pôvodne používal krížniku USS Northampton (CLC-1, neskôr CC-1) a fregatách DL-2 až DL-5, Mod 7 a Mod 8 sa prvýkrát použl na torpédoborci USS Forest Sherman (DD-931). Verzia Mod 8 sa vyznačovala integrovaným rádiolokátorom, ktorý sa neosvedčil a následne bol radar odstránený a veže Mod 8 boli rekonštruované na štandart Mod 7. Verzia Mod 9 bola prvýkrát použitá na fregatách tredy Knox (FF-1052), pričom u tejtpo verzie bola použitá elektronika na polovodičovej báze. Ďalšou zemnou bol počet obsluhy priamo vo veži - u Mod 9 postačovala vo veži dvojčlenná obsluha, oproti štvorčlennej u Mod 7. Mod 9 mal naopak znížené uhlové zrýchlenie otáčania veže zo 60°/s2 u Mod 7 na 40°/s2 u Mod 9. Verzia Mod 10 vunikla v priebehu 70-tych rokov modrnizáciou verzie Mod 7.


Konštrukčne sa veža skladá z dvoch častí - podpalubnou a nadpalubnou. Podpalubná časť obsahuje obojstranný podávací systém, nadpalubná časť v pancierovej otočnej nástavbe obsahuje nabíjací mechanizmus, ovládanie dela v odmere a námere, odpaľovací mechanizmus a vyhadzovací mechanizmus.
Podpalubnú časť vyrába US Navy Naval Ordnance Station, Louisville, Kentucky. Dvojitý (obojstraný) podávací systém umožňuje alternatívne nabíjať dva druhy streliva. Každý podávací systém obsahuje v samostatných zásobníkoch projektily a prachové náplne v počte 20 ks. Zásobníky sú rotačné, pričom zásobníky s projektilmi a prachovými náplňami sú navzájom nezávislé. Vlastný presun zásobníkov do veže je zabezpečený automaticky výťahom, manuálne je nutné dopĺňať iba muníciu a prachové náplne do použitých zásobníkov.



Zdroj: http://www.navweaps.com/Weapons/WNUS_5-54_mk42.htm
en.wikipedia.org