Civilizácia v tieni pyramíd I.

Autor: Radoslav Turik 🕔︎︎ 👁︎ 31.056

V severovýchodnej časti afrického kontinentu vznikla v staroveku jedna z najúžasnejších civilizácii ľudskej histórie. Táto civilizácia bola bytostne odkázaná na rieku Níl a bohatstvo, ktoré jej rieka každoročne prinášala v podobe nánosov úrodného bahna. Pôvodné územie, na ktorom vznikla egyptská civilizácia, tvorilo povodie Nílu od mesta Jeb (Asuán) až po Mennofer (Memfis) v delte rieky Níl.

Samotný názov Egypt pochádza z gréckeho názvu Aigyptos. Obyvatelia Egypta nazývali svoju krajinu Kéme, čo znamenalo Čierna zem. Po oboch stranách riekou zúrodňovaného územia sa nachádzajú púšte.

Reklama

Egypt neoplýval nerastným bohatstvom. Meď potrebná na výrobu bronzu sa ťažila na Sinajskom polostrove a v oblasti Východnej púšte. Ložiská zlata sa nachádzali v Núbii. Železo poznali Egypťania až v období Novej ríše a dovážali ho. Na celom území bolo dostatok kameňa ako základného stavebného materiálu, najmä vápenca, ale aj ružovej a bielej žuly, bazaltu, alabastru a dioritu. Pri stavebných prácach sa tiež používali tehly z nílskeho blata pálené na slnku.

Vznik egyptského štátu bol výsledkom zložitých hospodárskych a sociálnych premien. Vývoj na tomto území postupoval od rodovej organizácie až po vznik najjednoduchších foriem štátnosti. Postupná centralizácia jednotlivých oblastí viedla k vzniku dvoch štátov. V oblasti delty vznikol Dolný Egypt, nazývaný tiež „červený dom“ a v povodí Nílu vznikol Horný Egypt nazývaný „biely dom“. Obe časti sa istý čas vyvíjali samostatne, kým došlo k prvým zjednocovacím pokusom. Zjednocovací proces nebol jednorazovou záležitosťou, ale dlhodobým procesom realizovaným v niekoľkých fázach. Výskumy egyptológov sa zhodli, že k zjednoteniu došlo okolo roku 3100 p. n. l. Vládca hornoegyptského štátu legendárny faraón Meni, alebo Narmer, si v krvavom konflikte podrobil južné územia a zjednotil Egypt. Podrobené oblasti sa nevzdávali svojej samostatnosti ľahko a definitívne podrobenie sa uskutočňovalo v priebehu života niekoľkých generácii.

Ranné obdobie egyptského štátu
(približne 3150 – 2700 p. n. l. ).

Počiatky egyptského štátu nazývame obdobie Cinevského kráľovstva. Toto pomenovanie je odvodené od rodného mesta panovníkov prvých dvoch dynastii, mesta Cinev (This). Zoznam panovníkov Egypta do prvej dynastie začleňuje okrem zjednotiteľa Narmera aj faraónov Aha, Džera, Vedžoa, Vedimeva, Andžjeba a Kaa. Každý z týchto panovníkov mal postavené dve hrobky, jednu v Sakkare a druhú v Ebozeve (Abydos), teda jednu hrobku ako králi Dolného Egypta a jednu ako králi Horného Egypta. V ktorej z nich boli skutočne pochovávaní sa už asi nedozvieme, pretože všetky hrobky boli už dávno vylúpené. Panovníci tejto dynastie vytrvalo upevňovali svoju moc v severnej časti krajiny. Svoj vplyv posilňovali politickými sobášmi s miestnymi šľachtičnými. Museli tiež brániť krajinu pred nájazdmi susedných kmeňov Lýbijcov, Núbijcov a kočovníkov z Ázie. O panovníkoch druhej dynastie sa nevie takmer nič.

Už v rannom období egyptských dejín sa ujal zvyk pochovávať panovníkov honosným spôsobom. Prví panovníci boli pochovaní v tzv. mastabách. Tento termín pochádza z arabčiny a v preklade to znamená hlinená lavica pred domom. Toto pomenovanie dali hrobkám arabskí robotníci, ktorí pracovali na vykopávkach, a časom sa ustálilo ako odborný termín. Mastaby sa spočiatku stavali z nepálených tehál, neskôr sa objavuje kameň.

Celá spoločnosť prechádzala prudkým vývojom. Ustálilo sa rozvrstvenie sociálnych tried, rozvíjali sa remeslá a umenie. Dokazujú to vynikajúce druhy keramiky či nádherné sochy z tohto obdobia. Začal sa tiež rozvíjať zahraničný obchod, najmä smerom do Sýrie.

Reklama

Najväčším kultúrnym prínosom bolo používanie písma. S tohto obdobia pochádzajú prvé ucelené hieroglyfické nápisy a texty. Používanie hieroglyfického písma siaha zrejme až do preddynastických čias, ale pod vplyvom štátu vznikol skutočne prepracovaný systém pre potreby štátnej administratívy.

Stará ríša (približne 2640-2270 p. n. l. )

Obdobie Cinevského kráľovstva sa končí nástupom tretej dynastie asi 2640 p. n. l. Egypt sa po prvýkrát dostáva na výslnie a stal sa skutočnou mocnosťou. Obdobiu Starej ríše zodpovedá vláda 3.-6. dynastie egyptských panovníkov. Obdobie vlády 3. až 5. dynastie predstavuje postupný rast štátu, avšak vláda 6. dynastie znamená postupný úpadok, rozvrat.

Prvým významným panovníkom Starej ríše bol jej zakladateľ faraón Džosér. Bol to prvý panovník, ktorý po sebe zanechal rozsiahly stavebný komplex. Výraznú zásluhu na tom mal jeho prvý minister Imhotep, ktorý bol pokladaný za veľkého učenca v mnohých odboroch. V niektorých písomných prameňoch je Imhotep uvádzaný ako zakladateľ egyptskej architektúry. Postavil svojmu panovníkovi prvú pyramídu, tzv. stupňovitú pyramídu v Sakkare. Je bohato zdobená plastikami a môžeme ju pokladať za prvú monumentálnu stavbu ľudstva. Vo vnútri pyramídy boli objavené predmety pripomínajúce Džosérovu vládu. Aj ďalší panovníci z tejto dynastie si stavali stupňovité pyramídy.

Najvýznamnejšou dynastiou Starej ríše bola 4. dynastia. Preslávili ju slávne činy jej členov, ale najmä stavby obrovských pyramíd. Zakladateľom tejto dynastie bol panovník Snofrev. Tento faraón bol úspešným vojvodcom, ktorý vytvoril egyptské panstvo na Sinajskom polostrove. O jeho výprave do Núbie sa veľkolepo vyjadrujú nápisy na egyptských stavbách. Po víťazstve vraj nechal doviezť do Egypta na 7 tisíc zajatcov a 200 tisíc kusov dobytka. Snofrevove víťazstvá priniesli Egyptu zaslúžený rešpekt a obdobie pokojného a nerušeného rozvoja. Pri Dášure si nechal postaviť dve pyramídy, tzv. Lomenú a Rúžovú, pričom druhá menovaná je prvou skutočnou pyramídou postavenou v tvare štvorbokého ihlanu a tretia najväčšia. Dodnes sa nevie prečo si Snofrev dal postaviť dve pyramídy na jednom mieste. Neďaleko nich sa našla skalná hrobka jeho manželky, mimochodom jediná nevylúpená hrobka člena kráľovskej rodiny v období Starej ríše.

Jeho nástupcom sa stal panovník Chufev, známy skôr gréckou verziou jeho mena Cheops. Je známy ako krutý a bezohľadný panovník. Viedol niekoľko dobyvateľských výprav na Sinaj, do Núbie a Lýbie. Takéto výpravy represívneho charakteru vykonávalo mnoho faraónov s cieľom uštedriť lekcie okolitým národom, aby si to rozmysleli s nepriateľstvom voči Egyptu a zároveň uznali dominanciu egyptského štátu. Preslávil sa stavbou najväčšej pyramídy v Gíze. O tejto gigantickej stavbe píše Herodotos vo svojom diele Dejiny. Vraj na nej pracovalo až 100 000 ľudí, striedajúcich sa v trojmesačných pracovných turnusoch. Pyramídu postavili slobodní ľudia, nie otroci. Každá egyptská územnosprávna jednotka, teda nóm, musela vysielať určený počet pracovných síl na stavbu faraónovej pyramídy. Môžeme len obdivovať stavebné schopnosti egyptských remeselníkov a ich technickú zručnosť, s akou tvrdošijne riešili všetky problémy, ktoré sa vyskytli pri tejto stavbe. Na druhej strane takáto zbytočná gigantická stavebná činnosť odoberala značné prostriedky a množstvo pracovných síl, čo vyčerpávalo celý štát.

Vedľa najväčšej pyramídy stojí len o trochu menšia pyramída faraóna Rachefa (Chefréna) a tiež pyramída faraóna Menkaureho (Mykerina).

Faraóni nasledujúcej dynastie už od takýchto gigantických stavieb upustili. Zakladateľom tejto dynastie bol panovník Veserkaf. On a jeho následníci postavili svoje pyramídy v Sakkare alebo Abusíre. Panovníci 5. dynastie zanechali po sebe tiež tzv. slnečné chrámy, zasvätené bohu slnka. Niektorí panovníci museli opäť siahnuť k zbraniam a preventívnymi výpravami proti Lýbijcom a iným kočovným kmeňom. Tieto výpravy chránili krajinu pred koristníckymi vpádmi.

Vláda poslednej 6. dynastie znamenala postupný úpadok egyptského štátu. Zo siedmych vládcov tejto dynastie stojí za zmienku len vláda Pjopeja II., ktorý vládol 94 rokov. Slabá centrálna vláda nedokázala zastaviť postupný rozklad.

Egyptskí panovníci museli svoje záujmy chrániť nielen obratnou diplomaciou, ale aj vojenskou silou. Egyptská armáda, najmä jej vedúce kádre, boli stabilným pilierom faraónovej moci. Vďaka pomerne slušnej izolácii Egypt bol mimo mnohých etnických presunov a s tým súvisiacich konfliktov na Blízkom Východe. To dodávalo egyptským vládcom pocit bezpečia. Stabilnými nepriateľmi, ktorým bolo treba dať z času na čas lekciu, boli Núbijci a Lýbijci. Mnoho faraónov muselo po svojom nástupe na trón uskutočniť vojenské výpravy do susedných oblastí, aby ukázali, že Egypt nestratil nič zo svojej sily. V každom prípade treba zdôrazniť, že v tomto období bola armáda tvorená odvedencami z radov roľníkov, ktorých do boja viedli profesionálni dôstojníci. Napriek tomu bola obávanou silou a v čase pevnej organizácie a stability egyptského štátu mu poskytovala dostatočnú ochranu.

Zdroj:
Hrych, E.: Velká kniha vládců starověku, Praha 2002
Löwe, G.: ABC Antiky, Praha 2005
Pečírka, J.: Dejiny pravěku a starověku, Praha 1988
O'Connel, R.: Duše meče, Praha 2002
Glassner, J.J.: Mezopotámia, Praha 2004
http://nefertiti.blog.cz/0604/armada

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více