Pevnosť Nové Zámky

zaniknutá renesančná pevnosť
     
Název:
Name:
Pevnosť Nové Zámky Fort Nové Zámky
Další názvy:
Other Names:
Nuehäufel (1621), Neuhousel (1663)
Typ:
Style:
ostatní other
Stav:
Condition:
nepatrné zbytky small relics
Přístupnost:
Accessibility:
zaniklý defunct
Obec:
Municipality:
Nové Zámky Nové Zámky
GPS souřadnice:
GPS Coordinates:
47°59'15.44"N 18°09'44.85"E
První písemná zmínka:
First Written Reference :
DD.MM.1573
Památky a muzea v okolí:
Places of Interest and Museums in the Vicinity:
- -
Poznámka:
Note:
- -
Zdroje:
Sources:
Matunák Michal: Život a boje na Slovensko-Tureckom pohraničí, Tatran Bratislava 1983
Štefan Pisoň: Hrady, zámky a kaštiela na Slovensku, Osveta 1973
Kolektív autorov: Súpis pamiatok na Slovensku II.zv., Obzor Bratislava 1968
Ľudovít Janota: Slovenské hrady II.zv., Slovenská liga Bratislava 1937
URL : https://www.valka.cz/Pevnost-Nove-Zamky-t64333#551740 Verze : 0
Pevnosť Nové Zámky


Typ: renesančná bastiónová pevnosť
Vznik: 1573 – 1581
Starší názov: Nuehäufel (1621), Neuhousel (1663)
Dnešný stav: v roku 1725 cisár Karol III. vydal rozkaz, aby pevnosť zrútili. Jediné čo z pevnosti zostalo, sú zvyšky Forgáchovej bašty – dnešnej kalvárie


Po obsadení Ostrihomu Turkmi v roku 1543, vznikla nutnosť postavenia pevnosti, z ktorej by bolo možné brániť nitrianske údolie proti stále ďalej postupujúcim tureckým vojskám. Preto ostrihomský arcibiskup Pavol Várday dal na ľavom brehu rieky Nitry, na mieste zničenej dediny Ňárhíd (Leku), postaviť provizórnu pevnosť, opevnenú hlinenými valmi a drevenými palisádami. Stavba tejto prvej pevnosti spadá do obdobia rokov 1545 – 1546. Prvý krát sa spomína v roku 1556 ako „Arx Nova Domini Stigoniensis“ a roku 1558 ako „Olahwywar“. Túto pevnosť však Turci značne poškodili a ukázala sa ako nedostatočná, preto cisár Maximilián prikázal nahradiť ju novou, kamennou pevnosťou.
Preto dochádza v rokoch 1573 – 1581 ku stavbe úplne novej pevnosti, situovanej na pravom brehu rieky Nitry, s uplatnením moderných talianskych zásad. Keďže išlo o pevnosť úplne novú, stavitelia mohli rozvinúť ideálny pôdorys šesťcípej hviezdy sa šiestimi mohutnými bastiónmi, chránenými okolitým barinatým terénom. Bastióny (uvádzajú sa aj ako bašty) dostali mená: Forgáchova, Žerotínova, Fridrichova, Cisárska, Ernestova a Česká. Uprostred mohutného opevnenia vybudovali stavitelia nové mesto s ústredným štvorcovým námestím a pravidelnou sieťou ulíc, ktoré ho obklopovali. Do mesta sa vstupovalo dvomi bránami, ku ktorým viedli padacie mosty ponad veľkú priekopu, napájanú vodami rieky Nitra. Pevnosť obsadilo cisárske vojsko, ktorého úlohou bolo strážiť celé údolie rieky Nitry.
V roku 1605 zaútočilo na pevnosť povstalecké vojsko Štefana Bockayho, pod velením Františka Redeyho. S pomocou budínskeho pašu Sinana a Valenta Drugetha z Humenného sa mu nakoniec podarilo pevnosť dobyť. Po krátkom čase od tejto udalosti však uzavrel cisár z Bockayim mier, podľa podmienok ktorého musel Bockay pevnosť vydať.
Roku 1607 dala Nitrianska župa pevnosť opraviť a neskôr pravidelne prispievala na jej údržbu a dodával aj drevené koly na palisády.
Rokom 1581 sa však stavba pevnosti neskončila. Jej opevnenie sa neustále zdokonaľovalo. Roku 1618 začali používať na stavbe tehly, ktorými nahrádzali pôvodné kamenné múry tak aby steny bastiónov boli z tehál a ich rohy z kamenných kvádrov.
Napriek týmto opevňovacím prácam už roku 1619 dobylo pevnosť vojsko Gabriela Bethlena. Po potlačení povstania obsadilo Nové Zámky opäť cisárske vojsko, ktoré ju držalo až do roku 1663. Veliteľmi pevnosti boli gróf Adam Forgách a Marchese Pio.
Dňa 15.augusta (srpna) – iná literatúra uvádza 17.augusta – pritiahol pod pevnosť veľkovezír Mehmed Köprüli a vyzval ju aby sa vzdala – čo cisárske vojsko odmietlo, preto začal pevnosť obliehať. Matunák uvádza uvádza, že v tom čase neboli Forgáchova, Žerotínova a Fridrichova bašta úplne dokončené. Napriek tomu však pevnosť odolávala až do 24. septembra (září), keď sa vzbúrila časť nemeckých vojsk, čo malo za následok kapituláciu pevnosti.
Turci pevnosť opravili a držali ju vo svojej moci presne 22 rokov. V tomto období podnikali z pevnosti lúpežné prepady nielen v jej okolí, ale dokonca až na Považí. Existuje celá rada historických dokumentov z tohto obdobia, ktorými sa vyhrážajú okolitým mestám a hradom vypálením, ak sa nepoddajú Tureckej moci, napísaných priamo v Nových Zámkoch.
Po viacerých neúspešných pokusoch získať pevnosť späť a Turkov vyhnať, pritiahlo v roku 1683 pod pevnosť vojsko Karola Lotrinského. Ten na cisársky rozkaz prestal obliehať Ostrihom a dostal za úlohu dobyť Novozámockú pevnosť, ktorú začal systematicky obliehať. Napriek tomu, že obliehanie úspešne postupovalo, už čoskoro ho musel na cisárov rozkaz ukončiť a odtiahnuť.
O dva roky neskôr sa však viedenská vojenská rada rozhodla Nové Zámky definitívne vyrvať z Tureckých rúk a 7. júla (července) 1685 pritiahol Karol Lotrinský so svojím vojskom opäť. Podľa dobových prameňov mal k dispozícii vojsko o sile 43 000 mužov, 50 diel a 25 mažiarov. Napriek zúfalej obrane, počas ktorej padla väčšina tureckej posádky, sa 19. augusta (srpna) podarilo pevnosť dobyť. Do ich rúk sa podľa záznamov dostalo 99 diel, 1000 funtov pušného prachu, 20 centov olova a 300 centov knôtu. Veliteľom pevnosti sa stal Aspremont Rekkheim.
Potom ako roku 1704 dokázalo vojsko Františka II. Rákocziho dobyť Nitru, pritiahlo aj k Novým Zámkom. Vojsku velili Mikuláš Berczényi a Ján Botryán. Posádke pevnosti velil v tom čase plukovník barón Henrich Axmann. Posádku pevnosti tvorilo 500 nemeckých pešiakov a 300 uhorských hajdúchov, ktorí však boli nespoľahlivý, lebo nadŕžali povstalcom. Z ich pomocou sa podarilo v noci 16. augusta časti povstaleckých jednotiek vniknúť do pevnosti. Keď sa o tom dozvedel veliteľ pevnosti barón Axmann, rozhodol sa vyhnúť ďalšiemu krviprelievaniu a pevnosť povstalcom vydal. Novým veliteľom pevnosti sa stal Imrich Ebecký a jej posádku tvorilo 300 hajdúchov, 200 pešiakov a 4 stotiny jazdy. Povstalci nechali pevnosť opraviť z obrovským nákladom 3 000 000 zlatých. Bola to zároveň posledná oprava pevnosti. Po potlačení Rákocziho povstania obsadili pevnosť opäť cisárske vojská, ale už v roku 1725 cisár Karol III. Vydal rozkaz, aby pevnosť zrútili.
Jediné čo z tejto úctyhodnej pevnosti zostalo, sú zvyšky Forgáchovej bašty – dnešnej kalvárie a pravidelná sieť ulíc starého mesta. Inak už iba množstvo starých rytín nám pripomína jej niekdajšiu vojenskú slávu.....


Zdroj:


Matunák Michal: Život a boje na Slovensko-Tureckom pohraničí, Tatran Bratislava 1983
Štefan Pisoň: Hrady, zámky a kaštiela na Slovensku, Osveta 1973
Kolektív autorov: Súpis pamiatok na Slovensku II.zv., Obzor Bratislava 1968
Ľudovít Janota: Slovenské hrady II.zv., Slovenská liga Bratislava 1937
URL : https://www.valka.cz/Pevnost-Nove-Zamky-t64333#229387 Verze : 0
Diskusní příspěvek Faktografický příspěvek
Přílohy

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více