Suľkevič, Matvej Aleksandrovič (Mahomet Sulejmanovič)

Sul'kevich, Matvey Aleksandrovich
Матвей Александрович Сулькевич
Generálporučík Matvej Aleksandrovič Suľkevič (Mahomet Sulejmanovič Suľkevič)
генерал-лейтенант Матвей Александрович Сулькевич (Магомет Сулейманович Сулькевич)



Matvej Aleksandrovič Suľkevič sa narodil 20.7.1865 vo Vilniuskej gubernii v rodine litovských Tatárov. Táto národnostná menšina muslimského vierovyznania sa v stredoveku usídlila na území vtedajšej Veľkej Litvy so súhlasom tamojších kniežat. Jej predstavitelia si zachovali národnostnú a náboženskú identitu aj po pripojení väčšiny poľsko-litovského kráľovstva k cárskemu Rusku. (Podľa úradných záznamov oficiálna verzia jeho mena bola Matvej Aleksandrovič Suľkevič, ale podľa rodinnej tradície sa neoficiálne volal Mahomet Sulejmanovič Suľkevič). Rozhodol sa pre kariéru profesionálneho dôstojníka a získal úplné vojenské vzdelanie. V období august až december 1900 sa zúčastnil vojenského zásahu v Číne proti tzv. Boxerskému povstaniu. Pôsobil ako dôstojník pre špeciálne úlohy pri veliteľstve ruského expedičného zboru, ktorý bol súčasťou medzinárodnej koalície. V októbri 1903 sa stal náčelníkom štábu 15. pešej divízie v Odesse a v decembri 1903 bol povýšený do hodnosti plukovníka. V tomto období sa oženil a za manželku si vzal šľachtičnú Jekaterinu Zacharovnu, rozvedenú Zekalinskú, rozvedenú Holm, dievčenským priezviskom Barsukovú. V rokoch 1904-1905 sa zúčastnil rusko-japonskej vojny a vo februári 1905 bojoval v bitke pri Mukdene. Následne od júna 1905 velil 57. Modlinskému pešiemu pluku. V októbri 1910 bol povýšený do hodnosti generálmajora a stal sa štábnym ubytovateľom veliteľstva Irkutského vojenského okruhu. V júni 1912 začal pôsobiť ako náčelník štábu VII. armádneho zboru a v máji 1914 sa stal náčelníkom štábu XI. armádneho zboru.


Po vypuknutí Prvej svetovej vojny bol XI. armádny zbor nasadený v rámci 3. armády Juhozápadného frontu v Haliči proti Rakúsko-Uhorsku. Generálmajor M.A.Suľkevič bol v polovici marca 1915 odvelený z funkcie náčelníka štábu zboru a prevzal velenie 33. pešej divízie, ktorá sa nachádzala na slovenskom úseku karpatského frontu. Táto divízia podliehala XXI. armádnemu zboru a od začiatku februára do začiatku mája 1915 bola nasadená na úseku medzi obcami Krásny Brod a Sterkovce (okres Medzilaborce). V máji 1915 bol povýšený do hodnosti generálporučíka a ďalší rok a pol velil 33. pešej divízii.


Po februárovej revolúcii prevzal v marci 1917 velenie XXXVII. armádneho zboru. Pre podozrenie zo spojenia s generálom L.G.Kornilovom, ktorý sa pokúšal organizovať monarchistický prevrat proti dočasnej vláde A.F.Kerenského, bol generálporučík M.A.Suľkevič v septembri 1917 dočasne zbavený velenia a preradený do zálohy. Avšak už v októbri 1917 bol reaktivovaný a poverený sformovať I. muslimský armádny zbor Ruskej republiky. Realizáciu tejto úlohy narušil komunistický októbrový prevrat a M.A.Suľkevič na konci roku 1917 odišiel na Krym. Vďaka svojim kontaktom z mierového obdobia, keď v tejto oblasti slúžil a taktiež vďaka svojmu tatárskemu pôvodu sa zapojil do miestneho politického diania. Stal sa jedným z predstaviteľov krymských Tatárov, ktorí za podpori miestnych protikomunistických Rusov a nemeckej armády zvrhli vládu tzv. Tavrijskej sovietskej socialistickej republiky. V júni 1918 bola s nemeckým súhlasom sformovaná tzv. Krymská regionálna vláda, v ktorej M.A.Suľkevič naraz zastával funkcie premiéra, ministra obrany a ministra vnútra. Orientoval sa na spoluprácu s Nemeckom a Tureckom a snažil sa o vytvorenie štátneho útvaru nezávislého od ukrajinskej vlády (Centrálnej rady). V júli 1918 vyslal do Berlína delegáciu, ktorá mala za cieľ presvedčiť nemecké politické a vojenské vedenie, aby súhlasili s oddelením Krymu od Ukrajiny a s vyhlásením jeho samostatnosti pod nemeckým a tureckým protektorátom. Toto opatrenie spôsobilo roztržku vnútri vlády medzi predstaviteľmi viacerých politických smerov a oslabilo pozíciu M.S.Suľkeviča. (Práve v tomto období prestal používať svoje úradné meno Matvej Alexandrovič a začal používať rodinné meno Mahomet Sulejmanovič). Po porážke Nemecka v novembri 1918 M.S.Suľkevič rezignoval na všetky svoje funkcie a moc odovzdal tým predstaviteľom Krymskej regionálnej vlády, ktorí sa orientovali na spoluprácu s Dohodovými mocnosťami.


Počas prelomu rokov 1918/1919 sa osud M.S.Suľkeviča stráca v chaose ruskej občianskej vojny. Podľa niektorých historikov sa pripojil k tým politickým predstaviteľom krymských Tatárov, ktorí emigrovali do Turecka. Tam sa dostal do kontaktu s emisármi Azerbajdžanskej republiky a prijal ponuku vstúpiť do služieb tohto nového štátu. M.S.Suľkevič sa s najväčšou pravdepodobnosťou už v jeseni 1917 spoznal pri formovaní I. muslimského armádneho zboru Ruskej republiky s dôstojníkmi azerbajdžanského pôvodu, s ktorými mal potom neskôr v roku 1919 spolupracovať. Do hlavného mesta Baku pricestoval v marci 1919 a na základe svojich vojenských skúseností bol menovaný za náčelníka generálneho štábu ozbrojených síl Azerbajdžanskej republiky.


Pôvodne bola Azerbajdžanská republika vytvorená po komunistickom októbrovom prevrate (1917) pod protektorátom tureckých vojsk a nemeckých expedičných jednotiek v Zakaukazsku. Po porážke Centrálnych mocností sa azerbajdžanská vláda na prelome rokov 1918 a 1919 preorientovala na Dohodové mocnosti a spolupracovala s britskými vojskami, ktoré vstúpili do tejto oblasti. Situácia azerbajdžanskej vlády bola v roku 1919 veľmi komplikovaná, pretože s nezávislosťou Azerbajdžanu a s jeho oddelením od Ruska nesúhlasil ani Leninov režim a ani Denikinovi bielogvardejci. Okrem týchto dvoch vonkajších hrozieb prebiehal v Azerbajdžane vnútorný konflikt s arménskym obyvateľstvom v Náhornom Karabachu.


M.S.Suľkevič sa vo funkcii náčelníka azerbajdžanského Generálneho štábu pustil do posilňovania armády nového štátu a organizačne koordinoval jej rozvoj. Nemal však k dispozícii veľa materiálnych zdrojov a ani veľa času. V septembri 1919 britské vojská opustili Azerbajdžanskú republiku a prestali v regióne pôsobiť ako protektor. To zmenilo celkovú situáciu a umožnilo Leninovmu režimu preniknúť do Zakaukazska. Od začiatku roku 1920 sa úsilie azerbajdžanskej armády sústredilo na boj proti Arménsku o Náhorný Karabach a hranica so Sovietskym Ruskom ostala nekrytá. Na konci apríla 1920 začal v Baku komunistický prevrat, ktorému okamžite poskytla „internacionálnu pomoc“ Červená armáda. Jednotky sovietskej 11. armády prekročili hranice 27.4.1920 a následne obsadili celý Azerbajdžan. V krajine začala pôsobiť „Čeka“ (Výnimočná komisia pre boj s kontrarevolúciou) a jej obeťou sa stal aj M.S.Suľkevič, ktorý bol zatknutý a v mestskom väzení v Baku popravený.



Zdroje:
1. K.A.Zalesskij: "Kto byl kto v Pervoj mirovoj vojne" (Kto bol kto v Prvej svetovej vojne), AST Moskva, 2003
2. http://www.militera.lib.ru

URL : https://www.valka.cz/Sulkevic-Matvej-Aleksandrovic-Mahomet-Sulejmanovic-t63949#228310 Verze : 0
Diskusní příspěvek Faktografický příspěvek
Přílohy

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více