Černek, Ján

     
Příjmení:
Surname:
Černek Černek
Jméno:
Given Name:
Ján Ján
Jméno v originále:
Original Name:
Ján Černek
Fotografie či obrázek:
Photograph or Picture:
Hodnost:
Rank:
generálmajor in memoriam Major-General (Posthum.)
Akademický či vědecký titul:
Academic or Scientific Title:
- -
Šlechtický titul:
Hereditary Title:
- -
Datum, místo narození:
Date and Place of Birth:
21.02.1896 Turá Lúka (dnes Myjava) /
21.02.1896 Turá Lúka /
Datum, místo úmrtí:
Date and Place of Decease:
20.04.1977 Turá Lúka (dnes Myjava) /
20.04.1977 Turá Lúka /
Nejvýznamnější funkce:
(maximálně tři)
Most Important Appointments:
(up to three)
veliteľ Doplňovacieho okresného veliteľstva v Nitre (1943-1944)
veliteľ 6. taktickej skupiny "Zobor" (1944)
veliteľ 9. divízie (1945-1947)
-
Jiné významné skutečnosti:
(maximálně tři)
Other Notable Facts:
(up to three)
- -
Související články:
Related Articles:

Zdroje:
Sources:
www.muzeumsnp.sk
Martin Drobňák
URL : https://www.valka.cz/Cernek-Jan-t57612#467493 Verze : 0
     
Příjmení:
Surname:
Černek Černek
Jméno:
Given Name:
Ján Ján
Jméno v originále:
Original Name:
Ján Černek
Všeobecné vzdělání:
General Education:
DD.MM.1908-DD.MM.1911 meštianska škola, Myjava
DD.MM.1911-DD.MM.1914 Priemyselná škola pre stolárov, Viedeň
Vojenské vzdělání:
Military Education:
DD.MM.1918-DD.MM.1918 vojenský výcvik, Cognac
Důstojnické hodnosti:
Officer Ranks:
01.09.1919 podporučík
01.09.1920 poručík
DD.12.1923 kapitán
DD.07.1928 štábny kapitán
DD.05.1939 major
DD.07.1940 podplukovník
01.10.1944 plukovník
DD.06.1948 výslužba
DD.MM.1950 degradovaný
DD.MM.1969 rehabilitovaný v hodnosti plukovníka
26.10.1990 generálmajor in memoriam
Průběh vojenské služby:
Military Career:
DD.09.1915-23.09.1916 15. poľný prápor, ruský front
23.09.1915-DD.MM.1917 v ruskom zajatí
DD.10.1917-DD.11.1917 Záložný prápor
DD.MM.1918-DD.MM.1919 21. československý strelecký pluk
DD.05.1920-DD.MM.1921 Hraničiarsky prápor 8
DD.10.1921-DD.MM.1929 Peší pluk 9
DD.04.1929-DD.MM.1937 Peší pluk 12
DD.09.1937-DD.03.1939 Peší pluk 39
15.03.1939-DD.05.1939 veliteľ Pešieho pluku 39
DD.05.1939-DD.09.1939 veliteľ Samostatného práporu 2
DD.11.1939-DD.10.1940 veliteľ Pešieho pluku 7
DD.10.1940-DD.09.1941 veliteľ Pešieho pluku 5 / Pešieho pluku 21 "David"
DD.09.1941-DD.04.1942 veliteľ Pešieho pluku 5
DD.04.1942-DD.09.1942 Veliteľstvo divíznej oblasti 1
01.01.1943-DD.MM.1944 veliteľ Doplňovacieho okresného veliteľstva v Nitre
06.09.1944-09.09.1944 veliteľ Vojenskej obrannej oblasti 2
10.09.1944-DD.MM.1944 veliteľ 6. taktickej skupiny "Zobor"
DD.06.1945-01.12.1947 veliteľ 9. divízie
Vyznamenání:
Awards:
Poznámka:
Note:
DD.02.1956-DD.04.1956 zatknutý a uväznený -
Zdroje:
Sources:
Ján Štaigl a kol. - Generáli - slovenská vojenská generalita 1918 - 2012, 2. vyd., Magnet Press, ISBN 978-8089169-25-2
https://www.prezident.sk/page/vyznamenania/
URL : https://www.valka.cz/Cernek-Jan-t57612#490276 Verze : 1
Generálmajor in memoriam Ján Černek



Nar.: 21.2.1896 Turá Lúka
Zomr.: 20.4.1977 Turá Lúka



- legionár, dôstojník Československej armády (1918-1939), veliteľ 21. motorizovaného pluku "Dávid" nasadeného na východnom fronte, veliteľ VI. taktickej skupiny počas SNP



Ján Černek pochádzal z myjavskej maloroľníckej rodiny. Jeho otec Pavol Černek a matka Kristína Černeková (rodená Podmajerská) v roku 1907 emigrovali do USA. Syna Jána Černeka zanechali u mlynára Vavru, pretože mali na jeho mlyne vlastnícky podiel. V roku 1911 ukončil Ján Černek ľudovú a meštiansku školu a následne odišiel do Viedne, kde sa vyučil za stolára.


Prvá svetová vojna ho zastihla ako čerstvého absolventa tretej triedy priemyslovky. Narukoval dňa 16. júla 1915 k 72. pešiemu pluku v Bratislave. Po ukončení dvojtýždňového výcviku bol poslaný do školy v Trnave. Po návrate zo školy bol zaradený k 15. poľnému práporu a následne už 15. septembra 1915 odišiel na východný front. Dňa 23. septembra 1916 padol pri Majove (oblasť Haliče) do ruského zajatia. Bol zajatý vo viacerých ruských táboroch a nakoniec v októbri 1917 vstúpil do formujúcich sa československých légií. Po krátkom výcviku v Žitomíre sa rozhodol, spoločne s ďalšími 336 vojakmi a 123 dôstojníkmi odísť k československým légiám vo Francúzsku.


Československý legionári opustili Žitomír 30. októbra 1917. Odtiaľ putovali cez Moskvu, Jaroslavľ a Vologdu až do Čerepovca. Odtiaľ po prestávke do Koly na Kolskom polostrove a následne dva mesiace strážili murmánsku železnicu. Územie Ruska opustili 20. februára 1918, keď odplávali z prístavu Murmansk. Po krátkej karanténe boli vojaci preplavení do francúzskeho prístavu Le Havre. V meste Cognack sa Jan Černek pridal k československým légiám na francúzskej pôde. Prešiel bojmi pri Terone, Vandy a Vousiers, aby po vyhlásení samostatnej Československej republiky sa 15. januára 1919 vrátil do vlasti. Za pôsobenie v československých légiách bol vyznamenaný Vojnovým krížom a Revolučnou medailou.


Po príchode do ČSR sa v podriadení 21. tzv. legionárskeho pluku zúčastnil bojov s poľským vojskom v oblasti Tešínska. Po skončení bojov nastúpil Ján Černek na dovolenku. Dňa 21. júna 1919 bol v hodnosti rotmajstra odoslaný do Ružomberka ako inštruktor pre formujúcu tzv. Jánošíkovskú družinu. Po jej premenovaní na 8. hraničiarský prápor bol prápor premiestený do Ipeľských Šiah (dnes Šahy), ktoré sa stali novým pôsobiskom Jána Černeka. V tomto období nebol Ján Černek pevne rozhodnutý, či ostane ako dôstojník v armáde. Aj preto si spravil notársky kurz v Martine, ako prípravu na budúce povolanie notára - ktoré zvažoval. Po ukončení kurzu znova nastúpil k útvaru v Šahách, ako veliteľ guľometnej roty. Nakoniec sa však na výzvu Ministerstva národnej obrany rozhodol podať žiadosť o aktivizovanie v československej armáde. So spätnou platnosťou bol do armády prijatý k dátumu 1.januára 1920, v hodnosti poručíka.


J. Černek vystriedal viacero služobných miest. Ako veliteľ 4. guľometnej roty Pešieho pluku 9, pôsobil v meste Most na severozápade Čiech až do apríla 1929. Po službe v Komárne bol na vlastnú žiadosť v septembri 1937 prevelený k Pešiemu pluku 39. Tam zastával funkciu prednostu Oblastného úradu Bratislava. Po všeobecnej mobilizácii bol určený ako mobilizačný dôstojník pri náhradnom prápore v Pezinku. V marci 1939, ešte pred vznikom Slovenskej republiky bol menovaný za veliteľa Pešieho pluku 39 v Bratislave. Už v máji 1939 bol premiestnený do Popradu. Tam reorganizoval pôvodný 32 peší pluk z Košíc na 2. hraničiarsky prápor. Po ukončení reorganizácie bol vyslaný aj s práporom k obrane slovensko-maďarských hraníc na úseku Revúca - Muráň. V Revúcej bol taktiež Ján Černek povýšený na majora.


V septembri 1939 sa s jednotkou zúčastnil poľského ťaženia, keď v oblasti Medzilaboriec prekročil Slovensko - poľskú hranicu. Jednotka sa však do bojového kontaktu nedostala a po necelom mesiaci sa mohol Ján Černek vrátiť do Žiliny. Po návrate z Poľska bola jeho jednotka reorganizovaná na 7. peší pluk, ktorý bol začlenený do 3. pešej divízie. Dňa 1. októbra 1940 bol mjr. J. Černek preložený k štábnej rote 1. pešieho pluku, ktorý bol premenovaný na 5. peší pluk , ktorého sa stal veliteľom. Zároveň bol povýšený do hodnosti podplukovníka.


Dňa 26. júna 1941 prekročil 5. peší pluk hraničnú čiaru severne od obce Palota (v dnešnom okrese Medzilaborce), ktorému velil pplk. Ján Černek. Peší pluk do polovice júla dorazil až do oblasti Ľvova, kde bol reorganizovaný na motorizovaný 21. pluk s krycím názvom "Dávid". Z oblasti Ľvova sa pluk presunul do oblasti Tarnopoľa a odtiaľ až na severný breh Azovského mora, kde pplk. J. Černek odovzdal velenie pplk. J. Husárovi. Stalo sa tak 1. decembra 1941. Po odovzdaní velenia odišiel J. Černek na mesačnú dovolenku na Slovensko. Na Slovensku absolvoval J. Černek dvojtýždňovú kúpeľnú liečbu v Piešťanoch po ktorej sa vrátil k posádke v Levoči, odkiaľ bol prevelený do Trenčína, ako posádkový veliteľ.


Začiatkom roka 1943 dostal J. Černek ponuku od gen. Jozefa Turanca, aby znova odišiel na front. Túto ponuku J. Černek odmietol vo svojich memoároch sa k tejto udalosti vyjadril takto: "V januári 1943 som bol vyzvaný, aby som išiel na front. Ja som odmietol s odvolaním, že Čatloš prehlásil, že slovenskí vojaci nebudú na fronte dlhšie ako 6 mesiacov a ja som si 6 mesiacov odslúžil. Preto som bol z trestu preložený od zbraní k doplňovacej službe a premiestnený dňom 15. februára 1943 k okresnej vojenskej správe do Nitry." V Nitre bol menovaný za náčelníka Doplňovacieho okresného veliteľstva.


Dôležitosť Nitrianskej posádky pre pripravované povstanie bola značná. Nitra mala dôležité miesto v obrane údolia riek Nitra, ale aj Považia a Pohronia. Veľký význam malo tiež množstvo dopravných prostriedkov a pohonných hmôt, ktorými Nitrianska posádka disponovala. Vzhľadom na to, že veliteľom tejto posádky bol mjr. J. Šmigovský u ktorého bol aj s prihliadnutím na jeho príbuzenský pomer so Š. Haššíkom (nitriansky župan a funkcionár HSĽS) veľký predpoklad, že po začatí povstania ostane lojálny režimu, rozhodlo sa Vojenské ústredie Slovenskej národnej rady určiť za posádkového veliteľa po vypuknutí povstania práve pplk. J. Černeka. V deň vypuknutia povstania, 29. augusta 1944 prevzali o 14,30 na posádkovom veliteľstve v Nitre rozkaz na vyhlásenie najprísnejšej bojovej pohotovosti a na aktivizáciu obrany posádok, ktorý podpísal veliteľ Vojenského ústredia SNR pplk. gšt. J. Golian. Mjr. J. Šmigovský tento rozkaz neuposlúchol, a ako sa predpokladalo ostal verný bratislavskej vláde. Dňa 1. septembra 1944 nechal mjr. J. Šmigovský pplk. J. Černeka zatknúť. Na druhý deň v zmätku ktorý nastal po príchode okupačných jednotiek do posádky a za výraznej pomoci niekoľkých vojakov sa podarilo J. Černekovi utiecť.


Po úteku z Nitry putoval J. Černek cez Zobor a Tribečské hory až do Zlatých Moraviec. Zo Zlatých Moraviec sa ráno nasledujúceho dňa presunul do Banskej Bystrice, kde sa hlásil plk. J. Golianovi. Už 4. septembra 1944 dostal pplk. J. Černek nové funkčné zadelenie. Jeho úlohou bol vystriedať J. Noščáka vo velení 4. pešieho pluku Veliteľstva Obrannej oblasti 2. Pri presune za jednotkou, ktorej mal veliť, však došlo k zmene trasy z dôvodu obsadenia Kraľovej Lehoty. Keď na druhy deň dorazil do Liptovskej osady našiel tam pplk. Noščáka a tiež veliteľa Veliteľstva Obrannej oblasti 2 plk. Bodického. Obaja sa zmohli len na informáciu, že ustupujú, a že situácia je ťažká. Na druhy deň narazil pplk. J. Černek pri Bielom Potoku na mjr. Miloša Veselého, veliteľa Ružomberskej posádky. Od toho dostal informáciu, že nemecké jednotky mu zničili delostreleckú batériu a jeho jednotky chaoticky ustupujú. Pplk. J. Černekovi sa podarilo z demoralizovaných vojakov, ktorí ustupovali vybudovať pri Bielom Potoku provizórnu obranu. Následne z Liptovskej Osady priviedol skupinu 235 vojakov a tiež dve delostrelecké batérie. V priebehu niekoľkých hodín sa tak podarilo zabezpečiť obranu v smere Biely Potok - Liptovská Osada. Ešte v ten deň, 6. septembra 1944 J. Golian zbavil Bodického velenia a na jeho miesto menoval pplk. J. Černeka.


Po reorganizácii 1. Československej armády sa pplk. J. Černek stal veliteľom VI. taktickej skupiny. Hlavnou úlohou, ktorú J. Černek aj splnil, bolo stabilizovať obranu na prístupovej ceste k Banskej Bystrici cez Ružomberok a Donovaly. Už 10. septembra pozostávala VI. taktická skupina zo štyroch peších práporov, dvoch delostreleckých batérií, protilietadlovej batérie, čaty ťažkých guľometov a mínometov a zo spojovacej a ženijnej roty. Prvé útoky na obranu zo smeru od Ružomberka začali už 12. septembra 1944. Bojové akcie oboch bojujúcich strán sa však sústredili najmä na dominantu regiónu kótu 1062 Ostrô. Kóta Ostrô počas krvavých bojov bola viackrát Nemcami obsadená, ale rozhodnými protiútokmi sa ju povstalcom podarilo dobyť. Boje o kótu Ostrô sa tak stali symbolom bojov v SNP a sú vynikajúcou ukážkou húževnatej a pružnej obrany. K 1. októbru 1944 bol J. Černek povýšený do hodnosti plukovníka.


Plk. J. Černekovi sa darilo brániť prístup cez Donovaly až do ranných hodín 28. októbra 1944. Tým, že jeho jednotky dokázali pomerne dlho odolávať presile zabezpečilo, že prúd povstalcov mohol ustúpiť do hôr. Následne do hôr ustúpili aj jednotky VI. taktickej skupiny. Plk. J. Černek si na to spomína takto: "Ja som ešte volal na veliteľstvo 1. Československej armády, tam sa mi ohlásil len poručík a hlásil mi, že veliteľstvo sa už rozišlo do hôr a on tiež už ruší linku. Po tejto správe som sa poďakoval svojim veliteľom práporov a delostrelectva za ich hrdinské činy a ich vojakov a oznámil som im, že VI. taktickú skupinu rozpúšťam, aby sa pridali k partizánom a vydržali boje až do úplnej porážky nepriateľa."


V horách spolu s bývalými príslušníkmi 1. Československej armády zorganizovali partizánsky oddiel, ktorý spolupracoval s partizánskym oddielom Vpred veliteľa plk. M.P. Osipov-Morskoja. V polovici novembra sa presunul na Pohronie a odtiaľ do obce Rudlova, kde vyčkal na príchod frontu.


Dňa 4. apríla 1945 sa hlásil plk. J. Černek v oslobodených Košiciach u gen. L. Svobodu. Dostal úlohu postupovať s Červenou armádou a menovať veliteľov posádok. Následne sa stal veliteľom 9. divízie v Nitre.


V roku 1946 sa proti J. Černekovi v armáde štvavá kampaň ktorú viedol vtedajší náčelník Obranného spravodajstva MNO gen. B. Reicin. Po roku 1948 udalosti dostali rýchly spád. Dňa 1. júla 1948 bol plk. J. Černek prepustený do výslužby. O dva roky mu bola odňatá vojenská hodnosť a vo februári 1956 bol zatknutý a väznený v Trenčíne. Ľudový súd na Myjave mu vymeral 2 roky väzenia a 5 rokov vyhnanstva z bratislavského kraja. Po odvolaní, Krajský súd v Bratislave rozsudok zrušil a 24. apríla 1956 bol J. Černek prepustený z výkonu trestu.


V roku 1968 sa plk. J. Černek dočkal čiastočnej rehabilitácie. Bola mu vrátená hodnosť a patrične mu bol upravený dôchodok. Ján Černek žil na dôchodku vo svojej rodnej obci Turá Lúka a na sklonku života napísal na podnet viacerých historikov svoje pamäti. Zomrel 20. apríla 1977 vo veku 81 rokov. Na sklonku života napísal: "Od detstva som bol chudobný a nikdy som po bohatstve netúžil, ale málokto bojoval za slobodu nášho národa a za spravodlivosť toľko ako ja. Nielen ústami, ale i nasadením vlastného života."


V roku 1990 bol na návrh vlády ČSFR povýšený prezidentom do hodnosti generálmajora in memoriam.


Vyznamenania:
Rád SNP I. triedy
Československý vojnový kríž 1939
Revolučná medaila
Za zásluhy I. stupňa
Za chrabrosť
a ďalšie...



Zdroje:
Šimunič, P.:Ján Černek. In: Zabudnutí velitelia, Pramene Bratislava pre Múzeum SNP v Banskej Bystrici 1991, s. 62-71. ISBN 80-85193-06-X
Galik, J.: Ľudia a fakty: Jan Černek. www.kopaniciarexpres.sk (28.12.2006)
Galik, J.: Ľudia a fakty: Jan Černek. www.kopaniciarexpres.sk (28.12.2006)
Hlavinka, J.: plk. Ján Černek. http://www.muzeumsnp.sk/osobnost/cernek.htm (10.12.2006)
URL : https://www.valka.cz/Cernek-Jan-t57612#208202 Verze : 0
Diskusní příspěvek Faktografický příspěvek
Přílohy

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více