Gýmeš alebo aj Jelenec (ruina hradu)

SVK - Hrad Gýmeš alebo aj Hrad Jelenec (ruina hradu)
The Gýmeš Castle
Burg Gýmeš


Nachádza sa na Slovensku v okrese Nitra v Nitrianskom kraji a v bývalej Nitrianskej Stolici okolo 5 km na sever od obce Jelenec (predtým obec Gýmeš) na strmom kremencovom kopci Dúň na južnom svahu pohoria Tribeč vo výške okolo 514 metrov nad morom (48°24'42"N 18°13'20"E).


Jeho ďalšie názvy, ktoré sa vyskytujú v kronikách a dobových spisoch sú Jelenec, v roku 1318 Gymes, v roku 1322 Ghimus, Gymus, Gymesh, Ghymes.

Hrad dal postaviť na mieste starodávného hradiska Ondrej syn Ivánku z rodu Hunt-Poznanovcov, ktorý zachránil život uhorskému kráľovi Bélovi IV. v boji proti Tatárom a bol účastníkom bitky pri Slanej dňa 11. apríla roku 1241, kde boli porazené uhorské vojska Tatármi. Za záchranu života Ondrej od kráľa Bélu IV. dostal veľké majetky medzi ktoré patrila aj oblasť Gymeša. Ondrej bol zakladateľom rodu Forgáčovcov a hrad dal postaviť okolo roku 1253 až roku 1270 na vrchu Dúň. Podľa legendy hrad dostal svoje meno podľa slova „gím – jeleň“ pretože v jeho okolí sa nachádzalo veľké množstvo lovnej zvery. Kamenný hrad v najstaršej dobe tvorila jedná neskororománska veža a neskôr bola v priebehu konca 13. storočia pristávaná veža druhá. Neskôr medzi veže postavili paláce. Ondrejov syn Tomáš si po r. 1295 na skale východne od hradu postavil vlastný malý hrad. Ten sa skladal z paláca a samostatného opevnenia. Odvtedy bol hrad Gýmeš jedeným z rodových hradov šľachtického rodu Forgáčovcov spolu s Haličským hradom.


Od roku 1302 po násilnom dobití hradu Matúšom Čákom Trenčianským ho spravoval Detre jeho povereník, ktorého v roku 1312 ho odtiaľ vyhnali vojska kráľa. Napriek tomu hrad však nebol vrátený Forgáčovcom, ale ponechal si ho uhorský kráľ. Podľa iných zdrojov sa jeho pán Štefan vnuk Ondreja pridal na stranu Matúša Čáka Trenčianskeho a zato mu hrad zabral panovník Karol I. Róbert z Anjou. V tomto období boli zasa na hrade mohutné prestavby a hrad sa zväčšil o východné predhradie, spájajúce dovtedy dva samostatne oddelené hrady. Nad vchodovou bránou do predhradia stála veža ku ktorej neskôr pribudol obytný palác. V roku 1356 kráľ Ľudovít I. Veľký daroval hrad svojej dcére kráľovnej Márií. O návrat do správy hradu Forgačovcom sa postaral Blažej Forgáč, ktorý na podnet kráľovnej Alžbety a jej dcéry Márie zavraždil Karola II. Malého z rodu Anjou, ktorý si robil nároky na uhorský trón a za odmenu dostal v roku 1386 hrad aj s príslušnými majetkami. Koncom 15. storočia vznikol ďalší mohutný vežový neskorogotický palác v severovýchodnom ukončení predhradia.


Hrad sa zapísal aj do histórie protitureckých bojov keď prvý turecký nájazd na hrad bol v roku 1530 vedený tureckými pašami Usreffom a Muratom. Hrad bol dobytý, spustošený a vypálený až v roku 1576. Rekonštrukciu hradu vykonal Žigmund Forgáč až v roku 1613. Rozšíril hrad smerom na juh a bol doplnený o bastionové opevnenie. Zvýšené roboty, poplatky a dane vyústili v roku 1610 do roľníckej vzbury, ktorú však majitelia hradu kruto potlačili. V roku 1618 hrad obliehal Gabriel Bethlen, ktorý ho aj podpálil. V roku 1663 po páde Nových Zámkov ho znovu obliehali a skoro bez boja dobili a vypálili Turci. Pri jeho obnove na jeseň 1663, postavili na južnej, najviac ohrozenej strane nové opevnenie s delovými baštami. Počas povstania Františka Rákocziho II. hrad vlastnil Šimon Forgáč, jeho stúpenec. Po porážke Františka Rákocziho II. hrad sa znovu stal kráľovským majetkom potom čo kráľ Šimonovi Forgáčovi skonfiškovali celý majetok za podporu povstania.
URL : https://www.valka.cz/Gymes-alebo-aj-Jelenec-ruina-hradu-t49697#192248 Verze : 0
Cisár Jozef I. hrad Gýmeš odpredal českému kancelárovi Jánovi Vratislavovi od ktorého ho v roku 1712 /alebo roku 1711/ odkúpil biskup Pavol IV. Forgáč za 130 tisíc zlatých. Biskup Pavol IV. Forgáč urobil na poškodenom hrade znovu rozsiahlu opravu. Dal postaviť 4 kaplnky, z ktorých najdlhšie sa zachovala kaplnka sv. Ignáca z Loyoly, na počesť ktorého tu bývali hody až do roku 1846. Pod touto kaplnkou bola umiestnená rodinná hrobka Forgáčovcov s veľkým krížom z alabastru. V roku 1814 bola vykradnutá a zdevastovaná. Ešte na začiatku 19. storočia bol hrad obývaný a v jeho palácoch sa nachádzali aj portréty mnohých Forgáčovcov. Postupne ho panstvo opustilo a presťahovalo sa do pohodlného zámku v dedine. Hradu postupne upadal a ešte v 19. storočí obývaný hrad, ktorý nevyhorel, ani nebol násilne poškodený, veľmi rýchlo spustol. Od Forgáčovcov bol vyvlastnený až roku 1950 štátom.


K hradu sa viaže aj povesť z doby Tatarských dobyvačných vojen, keď bol hrad počas Tatarkého útoku zázrakom uchránený pred dobytím aj keď jeho ľahostajný pán Štefan Forgáč svoj boj vzdal a radšej sa išiel najesť počas veľkého útoku Tatárov. Od tej doby rod Forgáčovcov sa stal príkladným rodom Uhorskej šľachty.


Zdroje: :
(Kamenní strážcovia, Miroslav Slámka, Slovenský skauting, Bratislava 2004, vydanie druhé)
kamvyrazit.szm.sk.
http://www.hrady.sk/gymes.php
http://sk.wikipedia.org/wiki/G%C3%BDme%C5%A1
www.pamiatky.net
URL : https://www.valka.cz/Gymes-alebo-aj-Jelenec-ruina-hradu-t49697#192250 Verze : 0
Diskusní příspěvek Faktografický příspěvek
Přílohy

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více