Prvé štátne útvary západných Slovanov

Autor: Martin Drobňák 🕔︎︎ 👁︎ 43.410

Samová ríša

Samová ríša je prvý západoslovanský štátny útvar s pravdepodobným jadrom na Morave a v priľahlých oblastiach. V čele tohto hospodársko – politického útvaru stal franský kupec Samo. O vzniku a vývoji tohto útvaru informuje najmä jediný zachovaný písomný prameň a to Fredegarová kronika.

Na začiatku 7. storočia sa Avarské kmene, ktoré sú v tomto období silne vojenský organizované, snažia dovŕšiť svoju expanzívnu politiku na Balkáne a v Karpatskej kotline. Dovŕšenie spočívalo najmä v ukončení dlhotrvajúcich bojov s Byzantskou ríšou. Dochádza však k zlomovému momentu, kedy sú Avari pod hradbami Konštantinopolu porazení. Pravdepodobne, najmä tento fakt prispel k tomu, že u Slovanského obyvateľstva, ktoré bolo sužované nadvládou a najmä častými lúpežnými nájazdmi Avarov, dochádza k ozbrojenému povstaniu. Tento boj prepukol v rokoch 623 – 624.

Reklama

V tomto období je možné zaznamenať aj príchod franského kupca Sama so svojou družinou do oblasti Moravy. Samo sa pridal na stranu povstalcov a najmä svojimi vojvodcovskými schopnosťami dopomohol k víťazstvu Slovanov. Jedným z výsledkov víťazstva Slovanov nad Avarmi bolo aj zvolenie Sama za kráľa.

Lokalizovať Samov kmeňový zväz môžeme na území dnešnej Moravy, Dolného Rakúska a Slovenska. O presnej polohe sa vedú polemiky. Spočiatku Frankom Samov kmeňový zväz vyhovoval, z dôvodu akéhosi nárazníkového pásma pred Avarmi. Postupne ako dochádzalo k posiľňovaniu kmeňového zväzu, dochádza ku konfliktom s Franskou ríšou. Zámienkou pre konflikt sa stalo údajne olúpenie kupcov na území Samovej ríše v rokoch 631 – 632. Kráľ Dagobert sa rozhodol zasiahnuť proti Samovi. Rozhodujúca bitka sa odohrala v roku 631 pri Wogastiburgu. Po trojdňovom boji boli Frankovia porazení.

Po smrti Sama dochádza k rozpadu jeho ríše a to najmä z dôvodu nedostatočnej spoločenskej organizácie, ktorá ľahko podľahla tlaku Frankov a Avarov.

Veľkomoravská ríša

Veľká Morava je považovaná za najstarší ranno – stredoveký západoslovanský štátny útvar. Jej vznik je spojený najmä s Nitrianskym a Moravským kniežatstvom a ich vzájomným konfliktom. Okolo roku 833 došlo k násilnému pripojeniu Nitrianskeho kniežatstva k Moravskému kniežatstvu, a to za vlády Mojmíra I. Panovník Nitrianskeho kniežatstva Pribina sa usídlil v Blatnohrade.

V roku 846 bol Mojmír zosadený, následne na Veľkú Moravu pritiahol Ľudovít Nemec so svojím vojskom. Namiesto Mojmíra bol dosadený Rastislav.

Rastislav sa spočiatku snažil rešpektovať vazalský vzťah k Franskej ríši. Neskôr však došlo k upevňovaniu vlastnej moci zo strany Rastislava a postupnému znižovaniu vplyvu Franskej ríše. Za jeho vlády následne došlo k niekoľkým konfliktom s Franskou ríšou. Uskutočnilo sa viacero neúspešných výprav voči Veľkej Morave, čo posilnilo politickú nezávislosť Veľkej Moravy.

Reklama

V snahe získať čo najväčšiu samostatnosť od Franskej ríše pozval Rastislav na Veľkú Moravu byzanskú cirkevnú misiu (požiadal Michala III.). V roku 863 prišli na Veľkú Moravu vierozvästci Metod a Konštantín. S ich príchodom je spojene začatie šírenia liturgie v staroslovenskom jazyku.

V roku 867 došlo k deleniu politickej moci na Veľkej Morave. Svätopluk dostal pod správu východnú časť ríše. Svätopluk následne bez vedomia Rastislava uznal franskú zvrchovanosť a neskôr odovzdal Rastislava Frankom. Tí Rastislava uväznili v Regensburgu a dali ho oslepiť. Veľká Morava, najmä jej západná časť sa dostáva pod správu Franskej ríše. To vyvolalo odpor zo strany miestneho obyvateľstva a vypuklo v roku 871 ľudové povstanie pod vedením Slavomíra. Svätopluk ako veliteľ bavorského vojska sa pridáva na stranu povstalcov. V roku 873 bol uzavretý mier s Franskou ríšou (Fordeinsky mier), čo Svätoplukovi umožnilo uskutočňovať expanzívnu politiku voči ostatným susedným oblastiam.

Zámienku pre uskutočňovanie expanzívnej politiky sa stalo šírenie kresťanstva. V období od roku 874 bolo pričlenené Vislansko, Sliezsko ale aj celé Čechy. V roku 883 sa dostal Svätopluk do konfliktu s Arnulftom. Po smrti Svätopluka v roku 893 dochádza k postupnému rozpadu ríše, najmä z dôvodu vnútornej nestability, ale aj útokom Maďarov.

Česky štát

Po rozpade Veľkej Moravy dochádza k posunu hospodárskeho, politického, ale aj kultúrneho centra smerom na západ, do oblasti Čiech. Najväčší význam v tejto oblasti mal kmeň čechov, ktorí mali centrum v pražskej kotline (významné hrady Budeč, Tetin, Levy Hradec). Okrem Čechov v tejto oblasti mali významný vplyv tiež Lučania (oblasť Žatecka), Charváti (východne Čechy), Lemuzi (povodie Biliny), Přovania (oblasť Mělnicka) a iné.

Zakladateľom vládnucej dynastie sa stal Přemysl. Za jeho vlády došlo k boju medzi Čechmi a Lučanmi. Tento konflikt je možno považovať za pomerne významný a je jednou z najdôležitejších etáp zjednocovania.

Prvým historickým vládcom sa stal Bořivoj. V dobe svojej vlády vládol územiu dnešných stredných a severozápadných Čiech. Bořivoj spolu s manželkou sa nechal pokrstiť a tým prijal kresťanstvo. Po páde Veľkej Moravy ako už bolo spomenuté, sa moc presunula do Čiech a moc Přemyslovcov siahala ďaleko na východ.

Za vlády Bořivojových synov Spytihněva a Vratislava dochádza opäť k príklonu na západnému – latinskému kresťanstvu. Od roku 931 pri moci Vratislavov syn Václav. S jeho vládou je spojené najmä ubránenie českej štátnosti pred útokmi Nemcov (stal sa symbolom Českej štátnosti). Dostal sa však do sporu s bratom Boleslavom a v roku 935 bol zavraždený.

Na trón nastupuje Boleslav I. Ukrutný (935 – 972), s ktorého vládou je spojený konflikt s nemeckým cisárom Otom I. Neskôr však v bitke pri rieke Lech už vystupovali ako spojenci. Za vlády Boleslava I. došlo k územnej expanzii (oblasť Sliezska, Krakowska, Moravy a Považia). Taktiež bola v období jeho vlády zavedená povinnosť odvádzať dane.

Počas vlády Boleslav II. Pobožný (972 – 999) došlo k dokončeniu zjednotenia zeme. Významné bolo založenie biskupstva v Prahe (r. 973). Za jeho vlády tiež došlo k vyvraždeniu rodu Slávnikovcov (r. 995), čim si Přemyslovci upevnil svoje nadradené postavenie v Čechách.

Po smrti Boleslava II. dochádza k 1. kríze českého štátu. Na viac ako 30 rokov je česky štát poznačený zložitými vnútornými aj vonkajšími bojmi o trón. Až v roku 1034 sa na trón dostáva syn Boleslavovho syn Oldřicha, Břetislav I. Za jeho vlády došlo k stabilizácii vnútorných pomerov v štáte. Uskutočnil tiež v roku 1039 výpravu do Poľska. Po jeho smrti dochádza zase k bojom o trón, na viac ako 150 rokov.

Poľský štát

Centrom Poľského štátu v druhej polovici 10. st. bola severozápadná časť dnešného Poľska, neskoršie Veľkopoľsko. V 9. storočí prebieha v tejto oblasti proces zjednocovania, ktorého jadrom sa stal kmeň Polanov. V povodí rieky Visla sa v druhej polovici 9. st. utváral štát Vislanov. Hlavným centrom Vislanov sa stalo mesto Krakow. Pre vývoj poľskej štátnosti však mala zásadný význam stredná časť tzv. Veľkopoľsko, zem Polanov. Významným centrom tomto období bolo Hnězdno. V Hnězdne vládol Mešek – prvý historický poľský knieža. Objavuje sa okolo roku 863. Svoje panstvo rozšíril na sever a taktiež na juh, do pôvodného územia Vislanov.

Reklama

Za jeho vlády bolo v roku 968 založené v Poznani biskupstvo, podriadené Rímu. V tomto období je pre Poľský štát veľkým problémom tiež expanzia Nemeckej ríše, ktorú úspešne práve Mešek I. odráža. Mešek I. sa stal zakladateľom silného slovanského štátu.

Jeho nástupca Boleslav Chrabrý (992 – 1025) za svojej vlády upevňuje politickú aj cirkevnú organizáciu v krajine. S jeho vládou je spojená výrazná expanzia. Ovládol Pomoransko, Lužice, Moravu, západné Slovensko a Halič. V období 1003 – 1004 sa dočasne stal aj panovníkom v Čechách. Za hlavne mesto určil Hnězdno.

Kresťanstvo sa v Poľsku rozšírilo prostredníctvom Čechov (vplyv Dobravy). Prvým hnězdským arcibiskupom sa stal Radim. Hnězdno sa postupom času stalo typickým stredovekým mestom. Medzi ďalšie významné mesta tohto obdobia v Poľku patrili mestá Kruzsnica a Poznaň (Poznaň sa v určitom období stala aj centrom za vlády Meška I.).

Po smrti Boleslava Chrabrého dochádza k sporom o nástupníctvo. Následne nasleduje roztrieštenie Poľského štátu na jednotlivé kniežatstva. Oblasť Slezka bola pripojená k českému kniežatstvu. Od prvej polovice 12. st. ostáva celistvé iba Krakowsko.

Zoznam použitej literatúry:
Špiesz, A.: Dejiny Slovenska na ceste k sebauvedomeniu. Bratislava: Perfekt 1992. ISBN 80–85261–44–8
Kováč, D.: Dejiny Slovenska. Praha: Nakladatelství Lidové noviny 2002. ISBN 80-7106-635-4
Teichova, A. a kol.: Dejiny středověku. Praha: Státní pedagogické nakladatelství 1968.
Beranova, M.: Slované. Praha: Panorama 1988.
Čornej, P. a kol.: Evropa králu a cisářu. Praha: Nakladateství Ivo Železný 2005. ISBN 80-237-3941-7
Škvarna, D. a kol.: Lexikón Slovenských dejín. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo. ISBN 80-08-02977-3
Dangl, V.: Bitky a bojiská v našich dejinách. Bratislava: Perfekt 2005. ISBN 80-80-46310-7

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více