Pozemné bojové operácie v oblasti Brestu v júni 1941 V.

Autor: Viktor 🕔︎︎ 👁︎ 28.612

Nemecký BLitzkrieg

Útok sa bleskovo rozvíja

Na úseku sovietskej 4. armády a nemeckej 2. tankovej skupiny sa najdôležitejšie bojové akcie viedli severne a južne od Brest-Litovska.  Severne od mesta prekročil pohraničnú rieku XLVII. motorizovaný zbor a južne XXIV. motorizovaný zbor. Priamo oproti Brest-Litovsku a v jeho blízkom susedstve útočili jednotky XII. armádneho zboru. Skúsení nemeckí dôstojníci a vojaci - veteráni bojov v západnej Európe - mali profesionálny výcvik, dokonale ovládali svoje zbrane a ich spolupráca v bojových podmienkach v rámci rôznych útvarov a zložiek bola dôkladne koordinovaná. Tieto faktory robili z Wehrmachtu dobre vyladený vojnový stroj a kompenzovali tak nízky počet jeho tankov, lietadiel a delostreleckých systémov. Vo všetkých týchto ukazovateľoch mala výraznú kvantitatívnu prevahu Červená armáda a v prípade tankov a delostrelectva mala aj prevahu kvalitatívnu. (Podrobnejšie v článku https://www.valka.cz/newdesign/v900/clanek.php?id=11701 )

V nedeľu 22.6.1941 bol nemecký vojnový stroj opäť spustený do chodu.  Na sever od Brest-Litovska v prvej útočnej vlne XLVII. motorizovaného zboru nastupovali útvary 17. a 18. pancierovej divízie, ktoré prekročili Západný Bug medzi mestečkami Legi a Pratulin.  Na úseku tohto zboru útok viedli špeciálne verzie tankov Pz-III spôsobilé prekonávať vodné prekážky jazdou po dne rieky.  Išlo o 80 tankov I. práporu 18. pancierového pluku (18. pancierová divízia), ktoré ako prvé prenikli na sovietske územie. Nemecké útvary  vytvorili niekoľko predmostí a stretli sa len s lokálnym odporom pohraničných oddielov vojsk NKVD.  Generálmajor Walther Nehring, veliteľ 18. pancierovej divízie vo svojich spomienkach uviedol, že  nemecká delostrelecká príprava bola „veľkolepým ale zároveň dosť nezmyselným divadlom“. Podľa jeho názoru, ktorý bol ovplyvnený situáciou v úzkom úseku nasadenia jeho divízie, sovietske jednotky sa stiahli z pohraničných opevnení a nemecký palebný úder zasiahol prázdny priestor.  Skutočnosť však bola taká, že v úseku 18. pancierovej divízie žiadne jednotky Červenej armády neboli rozmiestnené a na hraniciach prebiehala len výstavba objektov 62. opevneného rajónu.  Na druhom brehu Západného Bugu sa nachádzali iba pohraničníci NKVD, ktorí sa podľa Nehringovho svedectva statočne postavili na odpor útočiacim útvarom jeho pancierovej divízie. 

Reklama


Nemecká pechota prekračuje rieku. Začiatočná fáza operácie Barbarossa, leto 1941.
http://trackers.su/viewgallery.html?id=6

Jednotky XLVII. motorizovaného zboru rozvíjali svoj útok v smere Započki – Mokrany a následne v oblasti Lyščice a Motykaly prekročili rieku Lesna a  postupovali ďalej na východ.  Stretávali sa len s minimálnym odporom a až v popoludňajších hodinách, keď prenikli do hĺbky 20-25 kilometrov, tak narazili na prvé organizované sovietske útvary.  Ľahké a rýchle prekonanie pohraničného pásma bolo umožnené tým, že väčšina jednotiek sovietskeho 28. streleckého zboru bola sústredená vnútri Brest-Litovskej pevnosti a v blízkom okolí samotného mesta.   Pozdĺž štátnych hraníc na 40 kilometrovom úseku severne od Brest-Litovska sa nenachádzali žiadne väčšie útvary sovietskej 4.armády. (Výnimku predstavovali 2 strelecké prápory vyčlenené z divízií 28. streleckého zboru, ktoré však nedržali obranné postavenia, ale boli využívané ako pracovná sila na výstavbe  objektov 62. opevneného rajónu).  Ďalej na sever, mimo útočného pásma jednotiek nemeckej 2. tankovej skupiny, boli dislokované útvary 49. streleckej divízie. Avšak ani tie sa nenachádzali v obranných postaveniach a zákopoch, ale boli dislokované v poľných táboroch v okolí mestečiek Čeremcha a Volčin. Nepripravenosť sovietskych jednotiek na obranu umožnila  útvarom 17. a 18. pancierovej divízie bleskové  rozvinutie útoku ďalej do hĺbky sovietskeho územia v severovýchodnom smere na Vidomlu – Pružany – Slonim.  Ich ľavé krídlo kryl útok 167. pešej divízie, ktorá postupovala od mesta Pratulin na sever. Útvary 29. motorizovanej divízie XLVII. motorizovaného zboru sa nachádzali v zálohe a do bojov sa zapojili až neskôr. (MAPA č.5)

Tri pešie divízie XII. armádneho zboru prekonali na širokom fronte Západný Bug a ich prvým cieľom bolo obsadenie Brest-Litovska a jeho pevnosti.  Hlavnú záťaž týchto úvodných bojov niesla 45. pešia divízia útočiaca uprostred zostavy XII. armádneho zboru. Útvary 31. a 34. pešej divízie rozvíjali svoj útok popri severnom a južnom okraji Brest-Litovska do hĺbky sovietskeho územia v smere  Pilišče – Pružany a v smere  Žabinka - Kobrin. Tieto  pešie divízie mali za úlohu zaistiť a vyčistiť priestor medzi útočiacimi kolónami XLVII. motorizovaného zboru na severe a kolónami  XXIV. motorizovaného zboru na juhu a podporovať ich ďalší útok ničením tých sovietskych ohnísk odporu, ktoré obišli tankové jednotky pri svojom rýchlom postupe.


Nemecká motorizovaná kolóna postupuje územím Sovietskeho zväzu. Leto 1941.
http://trackers.su/viewgallery.html?id=6

Na juh od Brest-Litovska v prvej útočnej vlne  XXIV. motorizovaného zboru nastupovala 3. a 4. pancierová divízia. Útvary 3. pancierovej divízie prekročili Západný Bug severne od mestečka Kodeň a jednotky 4.pancierovej divízie južne od Kodene a vytvorili predmostia v blízkosti dedín Medna a Čersk. Odtiaľ viedli útok na severovýchod smerom k ceste spájajúcej Brest-Litovsk a Žabinku.  Ich pravé krídlo kryl útok 255. pešej divízie od mesta Vlodava smerom na Malorytu a útok 1. jazdeckej divízie od mesta Slavatiče taktiež smerom na Malorytu. (Útvary 10. motorizovanej divízie tohto zboru sa nachádzali v zálohe a do bojov sa zapojili až neskôr). Rovnako ako v prípade  LXVII. motorizovaného zboru sa aj 3. a 4. pancierová divízia stretli len s miestnym odporom, pretože ani na juh od Brest-Litovska nebola sovietska štátna hranica bránená.  Väčšina jednotiek sovietskeho 28. streleckého zboru bola sústredená v Brest-Litovsku  a výnimku predstavovala 75.strelecká divízia.  Jej útvary boli rozmiestnené 50 kilometrov južne od Brest-Litovska v širokom priestore okolo Rogozna,  avšak taktiež neboli pripravené na obranu a nedisponovali vopred pripravenými a ženijne zabezpečenými poľnými postaveniami a zákopmi.


Nemecké mínomety  na bojovej pozícii. Začiatočná fáza operácie Barbarossa, leto 1941.
http://trackers.su/viewgallery.html?id=6

Nemecký útok v úseku XXIV. motorizovaného zboru však skomplikovali terénne podmienky, takže smer postupu jeho jednotiek sa odklonil na sever k Brest-Litovsku a až po jeho dosiahnutí sa nemecké kolóny opäť obrátil na východ na Žabinku.  Na pôvodnom úseku ďalší útok rozvíjali už len útvary 1. jazdeckej divízie a 255. pešej divízie, ktoré mali zaisťovať ľavé krídlo postupujúcich síl svojho zboru. Po prieniku do hĺbky sovietskeho územia sa zrazili s útvarmi sovietskej 75. streleckej divízie, ktoré pod tlakom týchto dvoch nemeckých divízií začali v obranných bojoch ustupovať k mestu Maloryta.  (MAPA č.5)

Reklama

Vývoj bojovej situácie po začatí sovietsko-nemeckej vojny bol pre velenie nemeckej 2. tankovej skupiny  plne uspokojujúci.  V skorých predpoludňajších hodinách 22.6.1941 o 08:00 štáb Skupiny armád „Stred“ prijal z frontového úseku  okolo Brest-Litovska nasledujúce hlásenie: „Útok prebieha úspešne. Vo všeobecnosti sa zaznamenáva len slabý odpor protivníka.  Ukazuje sa, že protivník bol na všetkých smeroch útoku prekvapený. Boli obsadené mosty cez Západný Bug. V úseku všetkých našich zborov prebieha aj výstavba ženijných mostov.  Za prvé tri hodiny útoku naše predsunuté jednotky postúpili do hĺbky 4 – 5 kilometrov za rieku na východ od hraníc. Protivník kladie odpor najmä v Brest-litovskej pevnosti“. V nadväznosti na to štáb Skupiny armád „Stred“ zaslal hlásenie Hlavnému veliteľstvu pozemných vojsk (OKH), v ktorom sa konštatovalo: „V okolí Brest-Litovska  prebieha výstavba ženijných mostov cez Západný Bug. Prekvapivosť útoku sa využíva na zvyšovanie tlaku na nepriateľa.  V pevnosti sa však už začína posilňovať protivníkov odpor“. 

Sovietsky odpor ožíva na celom fronte

V jednotkách sovietskej 4. armády, ktoré neboli rozmiestnené v blízkosti hraníc ale v hĺbke územia, bol vyhlásený bojový poplach v skorých ranných hodinách 22.6.1941.  Za svitania o 04:15 začal poplach v útvaroch 30. tankovej divízie v Pružanoch a o 06:00 sa do priestoru jej dislokácie vrátil tankový pluk, ktorý bol v sobotu 21.6.1941 na taktickom cvičení v teréne.  Presne o  07:00  vyrazili predsunuté oddiely divízie na 60 kilometrový presun smerom na juhozápad do Žabinky. Taktiež vybrané útvary 205. motorizovanej divízie z posádky v meste Bereza vyrazili na 50 kilometrový presun do Kobrinu. V dôsledku toho sa okolo poludnia začala vytvárať záchytná línia na čiare Žabinka – Radvaniči, ktorá sa nachádzala cca 25  kilometrov na východ od Brest-Litovska a od štátnych hraníc. Na túto líniu sa prisúvali nielen útvary 30. tankovej a 205. motorizovanej divízie ale zároveň na ňu od hraníc ustupovali zvyšky 6. a 42. streleckej a 22. tankovej divízie, ktorým sa podarilo uniknúť z Brest-litovskej pevnosti a okolitých vojenských mestečiek.


Nemecká pechota pod sovietskou paľbou. Leto 1941
http://trackers.su/viewgallery.html?id=6

Po prekonaní prvotného šoku začali veliteľstvá jednotiek Červenej armády organizovať  odpor proti útočiacemu nepriateľovi.  Štáb sovietskej 4. armády sa o 07:00 presunul na poľné veliteľské stanovište v Buchoviči, 7 kilometrov severovýchodne od Kobrinu.  Systém velenia a riadenia sa však obnovoval len pomaly, pretože popri zlyhávaní komunikačnej siete sa začali citeľne prejavovať aj účinky nemeckého leteckého bombardovania. Luftwaffe sa po úvodnom vzdušnom údere na vybrané letecké základne a poľné letiská sovietskych VVS orientovala na podporu nemeckých útočiacich pozemných oddielov. Medzi prioritné ciele, ktoré boli bombardované už v prvých hodinách vojny, patrili štáby a poľné veliteľské stanovištia jednotiek Červenej armády. Presnosť týchto vzdušných úderov bola zaistená informáciami miestnych protikomunistických odbojárov a už v nedeľu ráno medzi 05:00 a 06:00 bol zasiahnutý štáb 14. mechanizovaného zboru v Kobrine a poľné veliteľské stanovištia 28. streleckého zboru v blízkosti Žabinky.   Až v popoludňajších hodinách sa štábom týchto zborov podarilo aspoň čiastočne obnoviť spojenie s im podriadenými divíziami a s veliteľstvom 4. armády.

Prácu sovietskeho velenia popri zlyhávaní spojenia a nepriateľskom bombardovaní skomplikoval aj ďalší veľmi negatívny faktor.  Na reakciu štábu sovietskej 4. armády a na jeho rozhodovanie v prvých hodinách sovietsko-nemeckej vojny malo osudový vplyv  znenie  Direktívy Národného komisára obrany č.1, ktorá bola rozposlaná jednotkám Červenej armády v západných pohraničných oblastiach v noci z 21. na 22.6.1941. V tomto dokumente sa hovorilo, že v priebehu 22.–23.6.1941 je možné očakávať  prekvapivý útok Nemcov, ktorý sa môže začať provokačnými akciami.  Doslovne sa v ňom uvádzalo, že: „úlohou našich vojsk je nereagovať na žiadne provokačné akcie, ktoré by mohli vyvolať  veľké komplikácie“.   Po začatí nemeckého útoku si štáb  sovietskej 4. armády nedokázal vytvoriť správnu predstavu o situácii a vypuknutie sovietsko-nemeckej vojny spočiatku chápal len v intenciách Direktívy č.1. -  iba ako miestnu nemeckú provokáciu...

Náčelník štábu sovietskej 4. armády plukovník L.M.Sandalov vo svojich memoároch spomína: „Velitelia zborov a divízií nemali trvalé spojenie so svojimi podriadenými útvarmi, chýbali im informácie o ich stratách a preto predpokladali, že sa od hraníc sťahujú v dostatočne bojaschopnom stave. Zároveň si mysleli, že protivník nebude riskovať hlboký prienik veľkými silami na sovietske územie a vyšle len malé oddiely“.   Tieto spomienky dokladajú, do akej veľkej miery boli sovietski velitelia zmätení Direktívou č.1, ktorá hovorila o možnosti ozbrojených provokácií. Táto direktíva na operačno-taktickej úrovni zväzovala ruky sovietskym štábom, nakoľko každý z veliteľov mal len čiastočnú predstavu o situáciu vo svojom úseku ale už vôbec netušil, čo sa deje na ostatných úsekoch hraníc. Preto pre vyšších sovietskych dôstojníkov nebolo jednoduché prijať osobnú zodpovednosť a vydať patričné rozkazy.

Reklama


Nemecké protitankové delo a pechota v boji. Sovietsky zväz, 1941.
http://trackers.su/viewgallery.html?id=6

Až do poludňajších hodín 22.6.1941, kým sa zo štábu Západného frontu dostala ku generálplukovníkovi A.A.Korobkovovi Direktíva č.2,  štáb sovietskej 4. armády si nebol istý či vypukla vojna, alebo či sa jedná len o lokálnu nemeckú provokáciu práve na ich úseku hraníc...   Bola to až Direktíva Národného komisára obrany č.2, ktorá konštatovala vypuknutie sovietsko-nemeckej vojny. Táto direktíva prikazovala vojskám „všetkými silami a prostriedkami udrieť na nepriateľské jednotky a zničiť ich v oblastiach, v ktorých narušili sovietske hranice“.   Generálny štáb Červenej armády rozposlal túto direktívu podriadeným frontom v nedeľu ráno o 07:15 moskovského času, avšak jej doručenie po jednotlivých stupňoch velenia prebiehalo pomaly a k bojujúcim  armádam sa dostala až po vyše 4 hodinách.

Na základe Direktívy č.2  štáb sovietskej 4. armády rozhodol, že záchytná línia na čiare Žabinka – Radvaniči bude vytváraná ako východisko pre protiútok na nemecké jednoty ktoré prenikli cez hranice a obsadili mesto Brest-Litovsk.  Prísun 30. tankovej a 205. motorizovanej divízie na túto líniu ako aj ďalšie opatrenia vychádzali z nedostatočnej informovanosti  štábu 4. armády ktorý netušil, že divízie rozmiestnené v Brest-litovskej pevnosti a v okolí samotného mesta (6. a 42. strelecká divízia a 22. tanková divízia) boli rozbité už v prvých hodinách sovietsko-nemeckej vojny. Časť ich útvarov ostala v pasci, keď Nemci už skoro ráno o 07:00 miestneho času obsadili Brest-Litovsk a paralyzovali pevnosť.  Dezorganizované časti tých útvarov ktorým sa podarilo uniknúť, rýchlo ustupovali na východ len s malým množstvom ťažkej výzbroje a prakticky bez munície. Tieto útvary boli zastavované na čiare Žabinka – Radvaniči a improvizovane pripravované na protiútok.

Z hľadiska našej súčasnej znalosti toho, ako sa vyvíjali udalosti v prvej fáze sovietsko-nemeckej vojny sa môže zdať prekvapujúce, prečo sovietske najvyššie velenie okamžite vydalo rozkazy na protiútok a prečo ich frontoví velitelia bez zaváhania plnili. Vysvetlenie je však veľmi jednoduché a spočíva vo vojenskej doktríne Červenej armády, ktorá mala jednoznačne  ofenzívny charakter.  Podľa tejto doktríny prebiehala aj príprava dôstojníkov a vojakov a otázky obrany boli de facto vyradené z výcvikových programov, pretože nezodpovedali sovietskym strategickým  plánom.  Túto skutočnosť odrážal aj  koncepčný dokument „Poľný ústav Robotnícko-roľníckej Červenej armády 1941“. Jednalo sa o najaktuálnejšiu verziu operačnej doktríny sovietskych vojsk, ktorá bola schválená na začiatku roku 1941 a v ktorej sa okrem iného konštatovalo: „Vojnu budeme viesť útočne a prenesieme ju na územie protivníka“. V rovnakom duchu pôsobila aj sovietska predvojnová propaganda, ktorá opakovane citovala maršala Klimenta Jefremoviča Vorošilova: „Keď ju nepriateľ k tomu donúti, tak naša armáda bude najútočnejšou zo všetkých armád, ktoré kedy útočili“...

Sovietske strategické plánovanie a ofenzívny výcvik Červenej armády boli tými faktormi, ktoré spôsobili že  Direktíva Národného komisára obrany č.2 z ranných hodín 22.6.1941 vyslala sovietske vojská po celej dĺžke západných hraníc do hromadného masívneho protiútoku. Do protiútoku, ktorý nezohľadňoval vzniknutú situáciu a reálne podmienky na bojisku. Do protiútoku, ktorý predstavoval naplnenie predvojnových ofenzívnych plánov, pričom mal byť vykonaný za okolností s ktorými tieto plány nepočítali.  Dôsledky tohto fatálneho rozhodnutia sa prejavili veľmi rýchlo a pre Červenú armádu mali tragické vyústenie...


Prvá pomoc ťažko ranenému nemeckému vojakovi. Začiatočná fáza operácie Barbarossa, leto 1941.
http://pobeda.rambler.ru/photo.html

Situácia na sklonku prvého dňa vojny

Na základe Direktívy č.2 štáb sovietskej 4. armády vydal v skorých popoludňajších hodinách 22.6.1941 nové rozkazy týkajúce sa  ďalšieho vedenia bojovej činnosti. Streleckým jednotkám sa prikazovalo zastaviť postup protivníka smerom na Žabinku a 22. a 30. tankovej divízii sa vydal príkaz okamžite zaútočiť v smere na Brest-Litovsk a znovu získať postavenia na štátnej hranici.  Tieto rozkazy nereflektovali reálnu situáciu, pretože 30. tanková divízia sa ešte len sústreďovala v blízkosti Žabinky po presune z mesta Pružany, počas ktorého bola vystavená leteckým útokom Luftwaffe.  Sovietska 22. tanková divízia v tomto momente už nepredstavovala adekvátnu bojovú silu a jej zvyšky (vrátane cca 80 tankov)  sa ešte len sústreďovali v blízkosti Žabinky.  Podľa rozkazu armádneho štábu sa útvary 22. tankovej divízie mali obrátiť naspäť a uskutočniť protiútok, ktorého cieľom malo byť vytlačenie nemeckých jednotiek za Západný Bug.  V rovnakej situácii boli aj zvyšky 6. a 42. streleckej divízie, ktorým sa podarilo uniknúť z Brest-litovskej pevnosti a z poľných táborov okolo mesta.  Zlepšenie bojaschopnosti  zvyškov týchto divízií by si vyžadovalo doplnenie munície a pohonných hmôt, avšak sovietsky logistický systém nebol pripravený na situáciu aká vznikla v dôsledku nemeckého útoku.

Neschopnosť  materiálne zabezpečiť  svoje jednotky a efektívne koordinovať ich činnosť viedla štáb sovietskej 4. armády k rozhodnutiu presunúť protiútok na pondelkové ráno 23.6.1941. Získaný čas sa mal využiť na konsolidáciu pozícií a navedenie poriadku, na doplnenie zásob a na dôkladnú prípravu.  Sovietske velenie nutne potrebovalo „oddychovú pauzu“, ktorá mu však nebola dopriata.   Zatiaľ čo sa štáb 4. armády snažil získať kontrolu nad svojimi jednotkami a organizovať protiútok, tak prieskumné útvary a predsunuté tankové čelá nemeckých pancierových divízií bez prestávky prenikali do vnútra sovietskeho územia. V skorých popoludňajších hodinách sa prvé útvary 18. pancierovej divízie stretli s oddielmi 30. tankovej divízie v blízkosti dediny Pelišče severne od Žabinky.  Následné boje predstavovali prvý organizovaný odpor, s ktorým sa stretli nemecké jednotky v úseku XLVII. motorizovaného zboru. Na krátky čas sa sovietskym vojakom podarilo zastaviť postup predsunutých oddielov, avšak išlo len o lokálny úspech. Nemecké tankové a motorizované útvary obchádzali uzly odporu a pokračovali v prieniku do tylu sovietskych vojsk.  Neexistovala celistvá frontová línia a boje mali charakter  miestnych zrážok prebiehajúcich v celej hĺbke sovietskeho pohraničného pásma. 

Zatiaľ čo velenie sovietskej 4. armády sa ocitlo vo veľmi  nepriaznivých operačno-taktických podmienkach a čelilo zložitým problémom, situácia nemeckej 2. tankovej skupiny bola diametrálne odlišná.  Útok sa rozvíjal bleskovým tempom a nemecké jednotky v plnej miere aplikovali všetky progresívne aspekty svojej vojenskej doktríny.  Na tieto udalosti prvého dňa vojny spomínal  aj veliteľ 2. tankovej skupiny generálplukovník H.Guderian, ktorý sa v nedeľu 22.6.1941 pohyboval na frontovom úseku XLVII. motorizovaného zboru severovýchodne od Brest-Litovska. Vo svojich memoároch ich popisuje nasledovne: „O 06:50 (berlínskeho času) som v blízkosti Kolodno na útočnom člne prekročil Západný Bug.  Moja veliteľská kolóna bola tvorená dvoma obrnenými vozidlami vybavenými vysielačkami, niekoľkými terénnymi autami a motocyklistickým sprievodom. O 08:30 sme vyrazili v stopách 18. pancierovej divízie a onedlho sme prekročili most cez rieku Lesna, ktorého dobitie bolo dôležité pre postup celého XLVII. motorizovaného zboru.  Za mostom sme narazili na niekoľko ruských vojakov, ktorí sa pri pohľade na naše vozidlá obrátili hneď na ústup.  Dvaja starší dôstojníci z môjho doprovodu sa pustili do ich prenasledovania. Neskôr som sa dozvedel, že obaja pri tom prenasledovaní žiaľ padli“. (Generálplukovník H.Guderian sa pohyboval v zostavách 18. pancierovej  až do 16:30, následne sa vrátil k ženijným mostom pri Kolodne a o 18:30 bol späť na poľnom veliteľskom stanovišti 2. tankovej skupiny pri osade Bohukaly). 

Na rozdiel od XLVII. motorizovaného zboru, ktorého útok prebiehal ako vzorová ukážka  „blitzkriegu“, v úseku XXIV. motorizovaného zboru bol nemecký postup v prvý deň vojny skomplikovaný terénnymi podmienkami. Podľa pôvodných plánov mal útok 3. a 4. pancierovej divízie po prekročení Západného Bugu pokračovať  rýchlo na severovýchod smerom na Žabinku cez riedko osídlenú oblasť  južne a juhovýchodne od Brest-Litovska. Ukázalo sa však, že nemecké velenie  neodhadlo vlastnosti tamojšieho terénu a nesprávne ho vyhodnotilo ako vhodný pre nasadenie motorizovaných jednotiek. Známy vojenský historik Werner Haupt na základe spomienok nemeckých veteránov  tieto problémy opisuje takto: „Pred našimi vojakmi sa až po horizont rozprestierali  široké piesočné a blatisté priestory s porastom.  Pri prekonávaní tohto terénu začali motocyklisti viaznuť v piesku a blate poľných ciest a delostrelecké ťahače začali prešmykovať.  Do poľných a protitankových diel boli preto zapriahnuté kone, aby obnovili postup vpred. Na niektorých úsekoch sa však terén stával úplne močaristým a do problémov sa dostávali dokonca aj pešiaci pochodujúci na vlastných nohách.  Tieto problémy spôsobili dopravné zápachy a obzvlášť  v okolí prechodov cez Západný Bug sa po oboch strán hranice začali kopiť kolóny bojovej techniky a vozidiel“. 

Veliteľ 3. pancierovej divízie generálporučík W.Model vykonal osobnú rekognoskáciu terénu a po porade s veliteľom XXIV. motorizovaného zboru generálom jazdectva L. Geyrom von Schweppenburgom vydal svojim útvarom pokyn zmeniť smer postupu.   Nemecké kolóny sa obrátili na sever a po kvalitnej ceste vedúcej popri Západnom Bugu sa začali presúvať priamo k Brest-Litovsku.  Do skorých popoludňajších hodín sa podarilo naviesť poriadok v útočnom koridore celého zboru a po 15:00  postup nemeckých jednotiek plynulo pokračoval.  Nakoľko Brest-Litovsk bol už od rána obsadený a Brest-litovská pevnosť paralyzovaná, kolóny XXIV. motorizovaného zboru mohli nerušene obchádzať južný okraj mesta a po otočení sa na východ pokračovali smerom na Žabinku. V neskorších popoludňajších hodinách dohnali pešie jednotky XII. armádneho zboru, ktoré už postúpili 15-20 kilometrov na východ od Brest-Litovska a dostali sa do bojového kontaktu so sovietskymi útvarmi

Vo večernom hlásení štábu Skupiny armád „Stred“ z 20:30 sa konštatovalo: „Prvý deň vojny sa plne podarilo dosiahnuť moment prekvapenia pri prechode hraníc. Opevnenia na hranici boli prelomené v úseku všetkých útočiacich zborov. Až okolo 09:00 (berlínskeho času) začal odpor protivníka čiastočne silnieť. Boje pokračujú v Brest-Litovskej pevnosti. Celkový dojem je taký, že protivník neočakával náš útok, čo nám umožnilo uskutočniť prielom v pohraničnej oblasti“.  Potvrdzuje to aj generálplukovník H.Guderian vo svojich spomienkach keď píše: „Moment prekvapenia bol dosiahnutý na celom úseku frontu 2. tankovej skupiny.  Na juh od Brest-Litovska boli jednotkami XXIV. motorizovaného zboru ovládnuté všetky mosty cez Západný Bug v nepoškodenom stave.  Na severozápad od Brest-Litovska boli na viacerých miestach vybudované ženijné mosty.  Avšak skoro po začatí našej ofenzívy sa protivník spamätal z počiatočného šoku a začal klásť organizovaný odpor. Obzvlášť Brest-litovská pevnosť  tvrdo vzdorovala ešte niekoľko ďalších dní a znemožňovala plné využitie železničných a cestných mostov vedúcich okolo nej“. 

Zdroje k seriálu článkov
1) V. Anfilov: Zagadka 1941 goda (Záhada 1941 roku), vyd. Veče, Moskva 2005
2) V. Bešanov: Tankovyj pogrom 1941 goda (Tankový pogrom roku 1941), vyd. Charvest, Minsk 2004
3) P. Carell: Vostočnyj front – Gitler idet na vostok (Východný front – Hitler ide na východ), vyd.  Izografus, Moskva 2005
4) E. Drig: Mechanizirovanyje korpusa RKKA v boju (Mechanizované zbory Robotníckej a roľníckej Červenej armády v boji), vyd. AST, Moskva 2005
5) J. Fidler: Osvoboditel - život maršála Sovětského svazu I.S.Koněva, vyd. Jota Military, Brno 1999
6) H. Guderian: Panzer Leader (Tankový veliteľ), vyd. Macdonald Futura Publisher, London 1980
7) F. Halder: Vojennyj dnevnik 1941-1942 (Vojnový denník 1941-1942), vyd. AST, Moskva 2003
8) W. Haupt: Sraženija grupy armij Centr (Bitky skupiny armád Stred), vyd. Jauza-Eksmo, Moskva 2006
9) B. Musial: Rozstrzelac elementy kontrrewolucyjne – brutalizacja wojny niemiecko-spwieckiej latem 1941 roku (Popraviť kontrarevolučné elementy – brutalizácia sovietsko-nemeckej vojny v lete 1941), vyd. Fronda, Warszawa 2001
10) L.M. Sandalov: 1941 – Pervyje dni vojny, Na moskovskom napravlenji (1941 – Prvé dni vojny, Na moskovskom smere), vyd. Veče, Moskva 2006
11) I. Staťjuk: Oborona Belorusiji 1941 (Obrana Bieloruska 1941), vyd. Eksprint, Moskva 2005
12) A. Smirnov – A.Surkov: 1941 – boi v Belorusiji (1941 – boje v Bielorusku), Frontovaja ilustracija 2/2003, vyd. Strategija KM, Moskva 2003
13) M. Solonin:cBočka i obruči ili kogda načalas Velikaja otečestvennaja vojna (Sud a obruče alebo kedy sa začala Veľká vlastenecká vojna), vyd. Vidrodžennja, Drogobyč 2004
14) V. Suvorov: Beru svoji slova obratno (Beriem naspäť svoje slová), vyd. Stalker, Doneck 2005
15) V. Šerstnev: Tragedija sorok pervogo (Tragédia štyridsiateho prvého), vyd. Rusiš, Smolensk 2005

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více