Pomer síl Wehrmachtu a Červenej armády 1940–1941

Autor: Viktor 🕔︎︎ 👁︎ 62.821

Príprava na vojnu nie je len záležitosťou armády, ale celého štátu.  Za týmto účelom sa mobilizujú ľudské zdroje, hospodárstvo sa prevádza na vojnový režim a mení sa administratívno-organizačná štruktúra vládnych inštitúcií. Zatiaľ čo v prípade Nemecka sú jeho vojnové prípravy historikmi dôkladne preskúmané, v prípade Sovietskeho zväzu boli otázky súvisiace s jeho politickou, hospodárskou a vojenskou mobilizáciou cielene zahmlievané. Oficiálna sovietska historiografia zahalila obdobie rokov 1939-1941 do rúcha  mýtov a legiend s cieľom zamaskovať skutočný charakter sovietskych vojnových príprav. Až po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 získali ruskí aj zahraniční historici prístup k dovtedy utajovaným dokumentom a štatistickým údajom o rozvoji vojensko-priemyselného komplexu a o masívnom sovietskom zbrojení.

Nakoľko nie som ekonóm, tak som sa pri spracovaní tejto témy nevenoval takým otázkam ako napríklad produkcia ťažkého priemyslu, rast hrubého domáceho produktu, rozvojové investície do strojárskych technológií, presun pracovných síl medzi hospodárskymi odvetviami, rozpočtové položky a financie a podobne. Vo svojom článku som sa zameral už len na finálny produkt sovietskeho vojensko-priemyselného komplexu – na výzbroj Červenej armády pred vypuknutím sovietsko-nemeckej vojny. Avšak pohľad na faktografické údaje týkajúce sa len Červenej armády by nemal žiadnu výpovednú hodnotu, ak by sa neporovnal s relevantnými údajmi inej krajiny. Pochopiteľne som vybral Nemecko, pretože výzbroj Wehrmachtu a dynamika zvyšovania jej počtov v období pred júnom 1941 sa všeobecne považuje za „exemplárny príklad zbrojenia, ktoré je určené na dobytie Európy“.  Takže sa pozrime na výzbroj Wehrmachtu, potom na výzbroj Červenej armády a nakoniec ich vzájomne porovnajme.  Až na základe komparácie počtov a kvality výzbroje oboch armád v najdôležitejších kategóriách bude možné objektívne posúdiť, ako sa Sovietsky zväz a Nemecko pripravovali na vojnu. 

Reklama

(Poznámka: Údaje som čerpal z viacerých zdrojov, ktorých zoznam je uvedený na záver. Bojovú techniku som rozdelil do viacerých kategórií, ktoré bližšie vysvetľujem v texte. Rád by som  zdôraznil, že toto rozdelenie nie je založené len na dvoch či troch takticko-technických parametroch, ale je založené na celkovej bojovej hodnote konkrétneho zbraňového systému)

Tanková výzbroj Wehrmachtu k 1.4.1940

(bojaschopné aj v oprave)

Štandardné ľahké tanky – 2 148 kusov
(Pz-I, Pz-II, plameňometné verzie)

Pokročilé ľahké tanky – 143 kusov
(Pz-35(t))

Štandardné stredné tanky – 567 kusov
(Pz-III, Pz-38(t))

Reklama

Pokročilé stredné tanky – 280 kusov
(Pz IV)

Ťažké tanky – 0 kusov

Všetkých tankov vrátane veliteľských – 3 381 kusov


Samohybné útočné delá – 6 kusov
(StuG-III)
 

Tanková výzbroj Wehrmachtu k 1.6.1941

(bojaschopné aj v oprave)

Štandardné ľahké tanky – 2 326 kusov
(Pz-I, Pz-II, plameňometné verzie)

Pokročilé ľahké tanky – 198 kusov
(Pz-35(t))

Štandardné stredné tanky – 2 208 kusov
(Pz-III, Pz-38(t))

Pokročilé stredné tanky – 613 kusov
(Pz IV)

Reklama

Ťažké tanky – 0 kusov

Všetkých tankov vrátane veliteľských – 5 675 kusov
 

Samohybné útočné delá a stíhače tankov – 613 kusov
(StuG-III, PzJg-I)
 

Tanková výzbroj Červenej armády k 31.12.1940

(bojaschopné aj v oprave)

Štandardné ľahké tanky – 3 927 kusov
(T-37, T-38, BT-2, T-40, plameňometné verzie)

Pokročilé ľahké tanky – 10 241kusov
(T-26, plameňometné verzie)

Štandardné stredné tanky – 7 648 kusov
(BT-5, BT-7, T-28)

Pokročilé stredné tanky – 115 kusov
(T-34)

Ťažké tanky – 600 kusov
(T-35, KV-1, KV-2)

Všetkých tankov vrátane veliteľských – 22 531 kusov
 

Tanková výzbroj Červenej armády k 1.6.1941

(bojaschopné aj v oprave)

Štandardné ľahké tanky – 4 214 kusov
(T-37, T-38, BT-2, T-40, plameňometné verzie)

Pokročilé ľahké tanky – 10 057 kusov
(T-26, plameňometné verzie)

Štandardné stredné tanky – 7 437 kusov
(BT-5, BT-7, T-28)

Pokročilé stredné tanky – 892 kusov
(T-34)

Štandardné ťažké tanky – 59 kusov
(T-35)

Pokročilé ťažké tanky – 504 kusov
(KV-1, KV-2)

Všetkých tankov vrátane veliteľských – 23 163 kusov
 

Ľahké, stredné aj ťažké tanky sú rozdelené do dvoch kategórií – na štandardné a pokročilé. Toto rozdelenie najlepšie vystihuje ich bojovú hodnotu pri vzájomnom porovnaní nemeckej a sovietskej tankovej techniky. Cielene som sa vyhol pojmom „moderný a zastaraný“, pretože tieto pojmy sú veľmi relatívne. Napríklad sovietsky ľahký tank T-26 je vytrvalo označovaný za „zastaraný“, ale jeho výzbroj 45mm delom mu umožňovala viesť rovnocenný boj so všetkými nemeckými strednými tankami. Z tohto dôvodu som ho zaradil medzi pokročilé ľahké tanky, pretože v porovnaní so štandardnými ľahkými tankami T-37, T-38, T-40, Pz-I a Pz-II mal tank T-26 väčšiu bojovú hodnotu. (To platí aj o bývalom československom Pz-35(t), ktorý som z rovnakých dôvodov zaradil k pokročilým ľahkým tankom). Rovnaké rozdelenie na štandardné a pokročilé tanky som použil aj v kategórii stredných tankov, aby bolo možné objektívnejšie porovnávať ich bojovú hodnotu. Ide síce o rozdelenie rámcové, ktoré je však omnoho objektívnejšie ako rozdelenie tankov na moderné a zastarané len podľa roku spustenia ich sériovej výroby.

1.4.1940 (Wehrmacht) / 31.12.1940 (Červená armáda)

Kategória Wehrmacht Červená armáda
Štandardné ľahké tanky 2 148 3 927
Pokročilé ľahké tanky 143 10 241
Štandardné stredné tanky 567 7 648
Pokročilé stredné tanky 280 115
Všetky ťažké tanky 0 600
Všetkých tankov vrátane veliteľských 3 381  22 531
Samohybné útočné delá 6 0

1.6.1941 (Wehrmacht) / 1.6.1941 (Červená armáda)

Kategória Wehrmacht Červená armáda 
Štandardné ľahké tanky 2 326  4 214
Pokročilé ľahké tanky 198 10 057
Štandardné stredné tanky 2 208   7 437
Pokročilé stredné tanky 613 892
Štandardné ťažké tanky 0 59
Pokročilé ťažké tanky 0 504
Všetkých tankov vrátane veliteľských  5 675  23 163
Samohybné útočné delá a stíhače tankov 617 0

Na základe týchto údajov je možné porovnať nielen počet tankovej techniky vo Wehrmachte a v Červenej armáde, ale aj dynamiku rastu techniky  v oboch armádach (Wehrmacht apríl 1940 – jún 1941, Červená armáda december 1940 – jún 1941).  Celková výroba tankovej techniky v Nemecku a Sovietskom zväze bola vyššia ako uvedené počty tankov vo výzbroji oboch armád, avšak do roku 1941 bolo väčšie množstvo tankov v oboch krajinách vyradených ako opotrebované alebo zastarané. Ďalšie tanky boli zničené v bojových operáciách  (Wehrmacht – Poľsko 1939, západná Európa 1940, Červená armáda – Mongolsko 1939, Fínsko 1939/40).

Dalo by sa namietať, že Wehrmacht pred júnom 1941 stratil viac tankov ako Červená armáda a táto skutočnosť skresľuje celkovú štatistiku.  Aj  keď nemecké straty boli o niečo vyššie, neovplyvňuje to výpovednú hodnotu celkových údajov. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že dôležitú rolu zohráva politický faktor – bol to práve Stalin, kto „kryl“ chrbát Nemecku vo vojne proti Poľsku, Francúzski a Británii a profitoval z ich vzájomného boja. Každý nemecký tank zničený Poliakmi, Francúzmi alebo Britmi znižoval silu Wehrmachtu v porovnaní s Červenou armádou. A práve toto bolo jedným zo Stalinových cieľov, kvôli ktorým uzatváral pakt Molotov-Ribbentrop v auguste 1939.

Delostrelecká výzbroj Wehrmachtu k 1.4.1940

Poľné delostrelectvo – 12 327 kusov

Protitankové delostrelectvo – 12 832 kusov

Mínomety – 6 769 kusov

Protilietadlové delostrelectvo – 11 454 kusov
(údaj za rok 1940 bez určenia presného dátumu)


Delostrelecká výzbroj Wehrmachtu k 1.6.1941

Poľné delostrelectvo – 16 134 kusov

Protitankové delostrelectvo – 15 506 kusov

Mínomety – 11 767 kusov

Protilietadlové delostrelectvo – 12 868 kusov
(údaj za rok 1941 bez určenia presného dátumu)
 

Delostrelecká výzbroj Červenej armády k 31.12.1940

Poľné delostrelectvo – 32 470 kusov

Protitankové delostrelectvo – 14 621 kusov

Mínomety – 46 080 kusov

Protilietadlové delostrelectvo – 6 492 kusov
 

Delostrelecká výzbroj Červenej armády k 1.6.1941

Poľné delostrelectvo – 32 470 kusov (31.12.1940)

Protitankové delostrelectvo – 14 621 kusov (31.12.1940)

SPOLU 31.12.1940 – 47 091 kusov
SPOLU 1.6.1941 – 48 647 kusov

(nemám k dispozícií samostatné údaje pre poľné a protitankové  delostrelectvo k 1.6.1941)

Mínomety – 53 117 kusov

Protilietadlové delostrelectvo – 8 680 kusov
 

1.4.1940 (Wehrmacht) / 31.12.1940 (Červená armáda)

Kategória Wehrmacht Červená armáda 
Poľné delostrelectvo 12 327 32 470
Protitankové delostrelectvo 12 832 14 621
Mínomety 6 769 46 080
Protilietadlové delostrelectvo 11 454  6 492
Všetkých delostrel. systémov  43 382  99 663

1.6.1941 (Wehrmacht) / 1.6.1941 (Červená armáda)

Kategória Wehrmacht Červená armáda 
Poľné delostrelectvo 16 134 33 248
Protitankové delostrelectvo 15 506 15 399
Mínomety 11 767 53 117
Protilietadlové delostrelectvo 12 868   8 680
Všetkých delostrel. systémov  56 275  110 444

(Poznámka: Údaje k sovietskemu poľnému a protitankovému delostrelectvu k 1.6.1941 sú len orientačné. Rozdiel medzi počtom tejto výzbroje v decembri 1940 a júny 1941 bol 1.556 kusov. Túto položku som rozdelil na dve polovice a pripočítal ich k poľnému aj protitankovému delostrelectvu. Ide o orientačný údaj, pretože nedisponujem presnou informáciou, koľko z celkového počtu 1.556 nových diel bolo poľných a koľko protitankových).

Výzbroj Luftwaffe k 10.5.1940

(všetky vojenské lietadlá - bojaschopné aj v oprave)

Pokročilé stíhacie lietadlá – 1 289 kusov
(Bf-109)

Pokročilé stíhacie bombardéry / ťažké stíhačky  – 359 kusov
(Bf-110)

Zaostalé bitevníky – 49 kusov
(Hs-123)

Štandardné strmhlavútočiace bombardéry – 401 kusov
(JU-87)

Štandardné stredné bombardéry – 507 kusov
(Do-17)

Pokročilé stredné bombardéry – 1 372 kusov
(He-111, Ju-88)

Pokročilé ťažké bombardéry – 4 kusy
(Fw-200)

Prieskumné lietadlá – 619 kusov
(strategické, taktické a námorné prieskumné verzie viacerých typov lietadiel)

Transportné lietadlá – 552 kusov
(JU-52)

Nočné stíhacie lietadlá – 78 kusov
(špeciálne verzie viacerých typov lietadiel)

Všetkých vojenských lietadiel – 5.230 kusov


Výzbroj Luftwaffe k 24.6.1941

(všetky vojenské lietadlá - bojaschopné aj v oprave)

Pokročilé stíhacie lietadlá – 1 207 kusov
(Bf-109)

Pokročilé stíhacie bombardéry – 258 kusov
(Bf-110)

Zaostalé bitevníky – 13 kusov
(Hs-123)

Štandardné strmhlavútočiace bombardéry – 373 kusov
(JU-87)

Štandardné stredné bombardéry – 102 kusov
(Do-17)

Pokročilé stredné bombardéry – 1 253 kusov
(He-111, Ju-88)

Pokročilé ťažké bombardéry – 21 kusov
(Fw-200)

Prieskumné lietadlá – 746 kusov
(strategické, taktické a námorné prieskumné verzie viacerých typov lietadiel)

Transportné lietadlá – 390 kusov
(JU-52)
 
Nočné stíhacie lietadlá – 205 kusov
(špeciálne verzie viacerých typov lietadiel)

Všetkých vojenských lietadiel – 4 568 kusov

V prípade nemeckého letectva som sa stretol s problémom, že väčšina zdrojov uvádza len počty bojaschopných lietadiel a neukazuje počty všetkých lietadiel vrátane tých  nachádzajúcich sa v oprave. Počas bojového nasadenia Luftwaffe nebojaschopné lietadlá v  období rokov 1940-1941 predstavovali cca 30% celkových počtov. Do uvedených údajov, ktoré vychádzajú z viacerých zdrojov, som zahrnul nielen bojaschopné, ale aj opravované lietadlá, pretože takéto celkové počty poskytujú lepší prehľad nielen o sile Luftwaffe ale aj o produkcii nemeckého vojenského priemyslu. Rovnako som postupoval aj v prípade sovietskych Vojenských vzdušných síl.


Výzbroj  sovietských VVS k 31.12.1940

(všetky vojenské lietadlá - bojaschopné aj v oprave)
 
Zaostalé stíhacie lietadlá – cca 4 400 kusov
(I-15, I-153)

Štandardné stíhacie lietadlá – cca 4 800 kusov
(I-16)

SPOLU – 9 249 kusov
(nemám k dispozícií samostatné údaje pre jednotlivé typy týchto lietadiel k 31.12.1940)

Pokročilé stíhacie lietadlá – 163 kusov
(MiG-1, Jak-1)

Pokročilé bitevníky – 60 kusov
(Il-2

Štandardné ľahké bombardéry – 449 kusov
(Su-2)

Štandardné stredné bombardéry – 5.760 kusov
(SB-2, SB-3)

Pokročilé stredné bombardéry – 2 218 kusov
(DB-3/Il-4)

Zaostalé ťažké bombardéry – 555 kusov
(TB-3)

Pokročilé ťažké bombardéry – 11 kusov
(TB-7/Pe-8)

Prieskumné lietadlá – 1 261 kusov
(strategické, taktické a námorné prieskumné verzie viacerých typov lietadiel)

Transportné lietadlá – 82 kusov
(DC-3)

Nočné stíhacie lietadlá – 0 kusov

Všetkých vojenských lietadiel – 19 797 kusov
 

Výzbroj  sovietských VVS k 21.6.1941

(všetky vojenské lietadlá - bojaschopné aj v oprave)

Zaostalé stíhacie lietadlá – cca 4 300 kusov
(I-15, I-153)

Štandardné stíhacie lietadlá – cca 4 700 kusov
(I-16)

SPOLU – cca 9 000 kusov

(nemám k dispozícií samostatné údaje pre jednotlivé typy týchto lietadiel k 21.6.1941. Podľa dostupných ruských zdrojov klesol celkový počet týchto lietadiel o vyradené a opotrebované stroje a o stroje  zničené pri leteckých nehodách a haváriách v období január – jún 1941)

Pokročilé stíhacie lietadlá – 2 109 kusov
(MiG-1, MiG-3, Jak-1, Jak-7, LaGG-3)

Pokročilé bitevníky – 249 kusov
(Il-2)

Štandardné ľahké bombardéry – cca 450 kusov
(Su-2)

Štandardné stredné bombardéry – cca 5 700 kusov
(SB-2, SB-3)

Pokročilé stredné bombardéry – 2 616 kusov
(DB-3/Il-4, Er-2, Pe-2)

Zaostalé ťažké bombardéry – cca 550 kusov
(TB-3)

Pokročilé ťažké bombardéry – 18 kusov
(TB-7/Pe-8)

Prieskumné lietadlá – cca 1 250 kusov
(strategické, taktické a námorné prieskumné verzie viacerých typov lietadiel)

Transportné lietadlá – cca 100 kusov
(DC-3)

Nočné stíhacie lietadlá – 0 kusov

Všetkých vojenských lietadiel – cca 22 042 kusov

(Poznámka: V prípade niektorých kategórií lietadiel sú uvedené len orientačné čísla. Dostupné ruské zdroje uvádzajú v období január – jún 1941 len stavy najpokročilejších stíhacích, bitevných a bombardovacích lietadiel. Údaje týkajúce sa štandardných respektíve zaostalých stíhacích, bitevných, bombardovacích, prieskumných lietadiel sa uvádzajú iba orientačne)

Stíhacie, bitevné, bombardovacie, prieskumné a transportné lietadlá sú rozdelené do troch kategórií – na zaostalé, štandardné a pokročilé. Toto rozdelenie najlepšie vystihuje ich bojovú hodnotu pri vzájomnom porovnaní nemeckej a sovietskej leteckej techniky. Cielene som sa vyhol pojmom „moderný a zastaraný“, pretože tieto pojmy sú veľmi relatívne. Napríklad sovietske stíhacie lietadlo I-16 je vytrvalo označované za „zastarané“, ale jeho bojová hodnota je plne  porovnateľná s inými štandardnými stíhacími lietadlami obdobia rokov 1939-41 (napr. francúzsky MS-406 a MB-152, britský Hawker Hurricane, talianský MC-202, Fiat G-50). V porovnaní s týmito štandardnými stíhacími lietadlami boli stroje ako napríklad I-153, Gloster Gladiator alebo Fiat CR-42 zaostalé a zasa stroje ako napríklad Bf-109, MiG-3 alebo Supermarine Spitfire boli v porovnaní s nimi pokročilé.  Rovnako aj sovietske stredné bombardovacie lietadlá DB-3/Il-4 boli svojou bojovou hodnotou plne porovnateľné s nemeckými He-111 a Ju-88 a preto som ich zaradil do kategórie „pokročilé“.  Stredné bombardovacie lietadlá SB-2 a SB-3 som označil za štandardné, pretože v podmienkach roku 1941 mali plne uspokojujúcu bojovú hodnotu a nie je ich možné označiť za zaostalé. 

(Poznámka: Takéto rozdelenie na zaostalé, štandardné a pokročilé lietadlá sa mnohým nemusí pozdávať a budú argumentovať, že napríklad Hawker Huriccane mal o X kilometrov v hodine vyššiu rýchlosť vo výške X metrov než I-16. Avšak ja som lietadlá hodnotil ako komplexný zbraňový systém (a nie podľa dvoch či troch ukazovateľov) a preto som použil spomínané kategórie, aby bolo možné porovnávať ich bojovú hodnotu. Ide síce o rozdelenie rámcové, ktoré je však omnoho objektívnejšie ako rozdelenie lietadiel na moderné a zastarané len podľa roku spustenia ich sériovej výroby)

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více