Fritz Haber

Autor: koba 🕔︎︎ 👁︎ 28.724

Fritz Haber (9.12. 1868 – 29.1. 1934)

nemecký fyzikálny chemik, "otec chemických zbraní"
Nobelova cena za chémiu

Reklama

 

 

Fritz Haber sa narodil 9. decembra 1868 v meste Vroclav (česky Vratislav, teraz súčasť Poľska). Jeho otec Siegfried bol obchodníkom s chemikáliami, jeho matka Paula zomrela tri týždne po pôrode. Pôvodom bol žid, ale v roku 1892 konvertoval na kresťanstvo.

V rokoch 1886 - 1891 študoval chémiu na univerzitách v Heidelbergu a v Berlíne. Potom istý čas spolupracoval s otcom na jeho obchodoch. Svoju vedeckú kariéru začal ako spolupracovník Ludwiga Knorra v Jene (Durýnsko, Nemecko). V roku 1894 začal spolupracovať s Hansom Buntem na Technickej univerzite v Karlsruhe. Skúmal rozklad a horenie uhľovodíkov za čo získal v roku 1896 docentský titul. V roku 1901 sa oženil s priateľkou Clarou Immerwahrenovou. V ďalších rokoch sa venoval aj výskumu redoxných dejov a elektrolýze solí a v roku 1906 získal profesorský titul.

Reklama

V roku 1911 bol Haber dosadený na miesto riaditeľa novovybudovaného Kaiser-Wilhelm Ústavu chémie v Berlíne. Počas prvej svetovej vojny sa Ústav dostal pod vojenskú správu a začal pracovať na vojenských projektoch. Fritz Haber sa dal do služieb ministerstva vojny. Snažil sa napríklad vyriešiť problémy so zásobovaním, študoval prácu motorov, pričom bolo vyvinuté lepšie palivo. Pracoval tiež na výskume syntézy amoniaku, ktorý bol prvotne potrebný pri výrobe výbušnín. Výsledkom výskumu bol objav možnosti syntetizovať amoniak z plynného vodíka a dusíka za dvestokrát zvýšeného tlaku a teploty okolo 500 °C. Vďaka spolupráci s Carlom Boschom je táto syntéza dodnes známa ako Haber-Boschova reakcia. Tento objav navyše priviedol iných vedcov k ďalším dôležitým objavom.

Keďže Nemecko bolo vo vojne, Haber sa zaujímal i o vojenské použitie chemických látok a Ústav sa tak zmenil na centrum výskumu chemických zbraní a spôsobov ochrany pred nimi. Preto je Haber často označovaný za "otca chemických zbraní". K prvému použitiu chemických zbraní došlo 22. apríla 1915 ráno v druhej bitke pri Ypres. Nemci vypustili 168 ton chlóru, ktorý vo forme žltých obláčikov prekvapil spojencov. Jedovatý plyn zasiahol približne 10000 spojeneckých vojakov (iný zdroj uvádza 15000 vojakov), pričom zhruba polovica hneď zahynula zadusením. Ďalší dočasne oslepli, dusili sa a Nemci následne zajali asi 2000 z nich.

Fritz Haber bol po tomto úspechu povýšený na kapitána a zorganizoval oslavu. Celkom iného názoru bola jeho manželka Clara. Bola tiež významnou chemičkou, no na rozdiel od Fritza sa nemohla zmieriť s vojenským využitím chémie. Fritz ju počas jednej hádky dokonca nazval zradcom Nemecka. V deň oslavy Clara spáchala samovraždu, keď sa strelila do srdca jeho služobnou zbraňou. Fritz nechal prípravu pohrebu na ostatných a odcestoval na východný front, aby dohliadal na vypustenie plynu proti Rusom. Naďalej sa zapájal do výskumu a výroby chemických zbraní, hoci si uvedomoval, že ide najmä o psychologickú výhodu a účinný spôsob zastrašovania. 25. októbra 1917 sa druhý raz oženil s Charlotte Nathanovou. O rok neskôr sa im narodila dcéra Eva-Charlotte a v roku 1920 syn Ludwig-Fritz.

V roku 1918 Fritz Haber dostal Nobelovou cenou za chémiu za syntézu amoniaku (Haber-Boschova reakcia). Súčasne bol tiež spojencami označený za vojnového zločinca. Po vojne doľahla na Nemecko ekonomická kríza. Haber nejako chcel pomôcť Nemecku a dostal nápad získať zlato elektrochemickou redukciou z morskej vody a podnikol patričný výskum, ktorého súčasťou boli mnohé cesty po Atlantiku. Projekt sa však neujal, pretože cena za extrakciu zlata by presahovala zisk. Zameral sa preto na prebudovanie Ústavu, ktorý sa v medzivojnovom období stal strediskom výskumu v oblasti fyzikálnej chémie. Podporoval tiež medzinárodnú spoluprácu a prehlbovanie vzťahov so zahraničnými vedcami, vo väčšej miere tiež s Japonskom.

 

Fritz Haber spolu s Albertom Einsteinom

 

Fritz Haber sa tiež podieľal na výrobe prípravkov na hubenie škodcov, napríklad dopomohol k výrobe Cyklónu B - metóde, ktorú použili Nemci v koncentračných táboroch v 2. svetovej vojne, paradoxne aj proti samotným židovským príbuzným Fritza Habera. Zlom v jeho práci nastal v roku 1933, keď sa k moci dostal Adolf Hitler. Kvôli svojmu židovskému pôvodu nemohol pokračovať v práci a emigroval do Anglicka, kde dostal ponuku z Cambridgskej univerzity. Neskôr sa rozhodol navštíviť výskumný ústav Daniela Sieffa (dnešný Weizmannov vedecký ústav) v Rehovote (Izrael). Cestou však dostal infarkt a zomrel 29. januára 1934 v Bazileji (Švajčiarsko).

Fritz Haber na začiatku svojej kariéry povedal: "Nestačí len skúmať a pochopiť, musíme tiež vedieť uplatniť." Nebol len talentovaným vedcom-teoretikom, ale snažil sa uplatniť výskum v praxi - v priemysle, v čom mu pomáhal i jeho organizačný talent. Jeho výskum bol veľkým prínosom pre vedu a ovplyvnil smerovanie fyzikálnej chémie minimálne na najbližších 40 rokov. Fritz Haber bol tiež veľkým patriotom. Bez jeho výskumu by Nemecko nemohlo viesť 1. svetovú vojnu tak dlho. Po rokoch zanietenej práce pre Nemecko o to ťažšie znášal zmenu politickej situácie v Nemecku po roku 1933.

Na jeho počesť bol berlínsky Ústav fyzikálnej chémie a elektrochémie premenovaný na Ústav Fritza Habera.

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více