František Doležal

Autor: Norbert Mogyorósi / Elvis 🕔︎︎ 👁︎ 35.417

František Doležal sa narodil 14. 9. 1909 v České Třebové ako syn strojvodcu. Po maturite začal v roku 1928 študovať v Prahe na ČVUT strojné inžinierstvo. Napriek tomu, že vyštudoval technický smer, bol to veľmi všestranný človek, vynikal veľmi dobrými znalosťami histórie, filozofie a umenia, okrem toho pekne spieval a bol úspešný aj v športe. Po ukončení vysokej školy v roku 1932 vykonával prezenčnú vojenskú službu v Škole pre dôstojníkov delostrelectva v zálohe v Josefově, ktorú ukončil v roku 1934 v hodnosti podporučíka delostrelectva v zálohe. Po jej ukončení sa rozhodol zostať v armáde a pokračovať ako profesionálny vojak. Preto nastúpil v roku 1934 na Vojenskú akadémiu v Hranicích na Morave, ktorej letecké oddelenie ukončil v roku 1936 ako najlepší z ročníka v hodnosti poručíka letectva.

Po absolvovaní aplikačného kurzu v roku 1937 získal kvalifikáciu pozorovateľa a pilota a nastúpil do služby k 36. stíhacej letke leteckého pluku č. 2 „Dr. Eduarda Beneša v Olomouci, ktorá bola vyzbrojená stíhačkami Avia B-534. V tejto jednotke pôsobil až do okupácie, pričom koncom roka 1938 už vykonával funkciu prvého dôstojníka. Jeho priamy nadriadený, veliteľ letky kpt. Karel Leypold o ňom do služobného hodnotenia napísal:“Má bojový elán a veľmi dobrý vplyv na podriadených.“

Reklama

Po okupácii odišiel 20. 6. 1939 do Poľska, ktoré opustil 25. 7. 1939 na palube lode Castelholm, ktorá vyplávala z Gdyne do Francúzska. Po vypuknutí vojny bol 10. 10. 1939 prijatý do L`Armée de l`Air a podobne ako väčšina ostatných československých stíhacích pilotov, aj Lt František Doležal sa začal preškolovať na francúzsku techniku na základni Chartres, konkrétne na francúzske stíhacie lietadlá Morane Saulnier MS-406C.1.

K bojovej jednotke GC II/2 (Groupe de Chasse - stíhacia skupina) bol preložený 17. 10. 1940, onedlho po začatku nemeckého útoku. Svoj prvý zostrel získal 21. 5. 1940, keď sa podieľal na pravdepodobnom zostrele Messerschmittu Bf 110. Ďalší zostrel dosiahol 1. 6. 1940, keď sa skupine 6 moranov podarilo zostreliť nemecký bombardér Heinkel He 111. Posledné úspechy vo Francúzsku dosiahol 5. 6. 1940 (Henschel Hs 126) a 15. 6. 1940, keď v spolupráci s ďalšími 8 pilotmi zostrelil Dornier Do 17. Počas krátkej, ale intenzívnej francúzskej kampane získal spolu 4 víťazstvá – 3 isté a 1 pravdepodobný zostrel, za čo obdžal vyznamenanie Croix de Guerre s dvoma palmami a dvoma striebornými hviezdami.

Po tom, čo Francúzsko 17. 6. 1940 požiadalo o prímerie, odletel spolu s ostatnými českými pilotmi na juhofrancúzske letisko Perpignan-La Salanque, odkiaľ pokračovali autom do prístavu Port Vendres, ktorý opustili 24. 6. 1940 na palube lode General Chanza. Po príchode do severnej Afriky sa vlakom dostali do Casablanky, potom nasledovala plavba loďou Gib-el-Dersa do Gibraltáru a do Liverpoolu dorazili na palube parníku Neuralia.

Po krátkom povinnom pobyte v karanténe v tábore v Cholmondeley bol František Doležal prijatý do RAF v hodnosti Pilot Officer (P/O), pričom už predtým bol vo Francúzsku povýšený na nadporučíka. Po krátkom pobyte v Československom leteckom depe v Cosforde bol 6. 8. 1940 pridelený na základňu Duxford, kde sa práve formovala prvá československá letecká jednotka, 310. peruť. Keďže jednotka mala nadbytok pilotov, P/O František Doležal bol spolu s 3 ďalšími československými letcami už 26. 8. 1940 preložený k susednej jednotke, k 19. peruti, ktorá bola umiestnená na satelitnom letisku Fowlmere a vo výzbroji mala stíhacie lietadlá Supermarine Spitfire Mk.I, Mk.IB a neskôr Mk.IIA.

Už 2. 9. 1940 boli P/O František Doležal a Sgt. Stanislav Plzák zaradený medzi operačných pilotov 19. perute a ihneď sa zapojili do bojov práve prebiehajúcej bitky o Britániu. Pritom sa stali prvými československými pilotmi, ktorí bojovali na Spitfiroch. Svoj prvý úspech v RAF získal P/O František Doležal už 5. 9. 1940, keď pravdepodobne zostrelil Messerschmitt Bf 109 a o dva dni neskôr bol opäť úspešný - podarilo sa mu zničiť Messerschmitt Bf 110 a poškodiť Heinkel He 111. Ďalší zostrel získal 11. 9. 1940, keď pravdepodobne zostrelil Messerschmitt Bf 109, ale v priebehu tohto boja bol sám zranený. Keďže zranenie pravého kolena nebolo vážne, mohol po ošetrení pokračovať v boji a 18. 9. 1940 získal svoj posledný zostrel v radoch 19. perute, keď nad kanálom zostrelil nepriateľský bombardér Junkers Ju 88.

Reklama

K 310. peruti sa vrátil 29. 10. 1940 a hneď v ten istý deň bol po zranení F/Lt Jaroslava Malého vymenovaný za veliteľa letky A a obdržal funkcii zodpovedajúcu hodnosť Flight Lieutenant (F/Lt). Po skončení bitky o Britániu dochádzalo v priebehu bojových akcií k stretnutiam s Luftwaffe dosť zriedkavo, takže F/Lt František Doležal nezískal v priebehu nasledujúcich skoro dvadsiatich mesiacoch žiadny zostrel. Po vážnom zranení veliteľa 310. perute, S/Ldr Františka Webera pri nehode, ktorá sa stala 11. 1. 1942 počas pristávania na letisku Perranporth jeho funkciu dočasne vykonával F/Lt František Doležal až do 7. 4. 1942, keď bol za veliteľa squadrony vymenovaný oficiálne, s čím súviselo aj jeho povýšenie do hodnosti Squadron Leader (S/Ldr).

Onedlho na to došlo v Exeteri k vytvoreniu československého wingu, ktorý sa vytvoril postupným spojením všetkých troch československých stíhacích squadron do spoločnej vyššej jednotky pod velením W/Cdr Aloisa Vašátka. Hlavnú operačnú náplň wingu, ktorého výzbroj bola medzitým zjednotená na Spitfiry Mk.VB, tvorili hlavne doprovody bombardovacích lietadiel na rôzne ciele v severozápadnej časti okupovaného Francúzska.

Svoj prvý úspech ako veliteľ 310. perute dosiahol 5. 6. 1942, keď počas akcie Circus 7 poškodil Focke Wulf Fw 190. Ďalšie víťazstvá dosiahol v priebehu veľkej leteckej bitky, ktorá prebehla 19. 8. 1942 nad Dieppe počas vzdušného zaistenia operácie Jubilee, keď pravdepodobne zostrelil Dornier Do 217 a poškodil Focke Wulf Fw 190. Už o niekoľko dní neskôr, 28. 8. 1942 dosiahol v spolupráci s veliteľom wingu W/Cdr Karlom Mrázkom istý zostrel prieskumného Messerschmittu Bf 109. Dokonalé vedenie squadrony a jej vynikajúce výsledky pri pomerne malých vlastných stratách v predchádzajúcich akciách aj počas operácie Jubilee spolu s predošlými úspechmi viedli k tomu, že 1. 9. 1942 S/Ldr František Doležal obdržal vysoké britské vyznamenanie Distinguished Flying Cross – DFC (Záslužný letecký kríž).

Po odlietaní predpísaného operačného turnusu odišiel 15. 1. 1943 z operačnej šlužby a bol vymenovaný za spoluveliteľa základne Churchstanton, kde práve sídlila 312. a 313. peruť. O spokojnosti s výsledkami S/Ldr Františka Doležala vo funkcii veliteľa 310. perute svedčí aj písomná pochvala, ktorú mu pri príležitosti jeho dočasného odchodu z bojovej činnosti udelil Inšpektor československého letectva vo Veľkej Británii A/V/M RNDr. Karel Janoušek: „Svojimi výbornými veliteľskými schopnosťami, skvelými osobnými vlastnosťami a ako vytrvalý, húževnatý, skúsený a neúnavný stíhací pilot a veliteľ dosiahol, že sa peruť pod jeho velením stala tvrdým, vycvičeným a ukázneným bojovým celkom. Svoje vynikajúce veliteľské schopnosti preukázal vždy vo vzduchu i na zemi a peruť pod jeho velením vždy presne splnila všetky bojové úlohy so skvelými výsledkami za cenu pomerne malých strát.

Svoj druhý operačný turnus začal 1. 4. 1943 už v hodnosti Wing Commander (W/Cdr), keď prevzal velenie československého wingu po odchode jeho druhého veliteľa, W/Cdr Karla Mrázka, ktorý odišiel po skoro trojročnej nepretržitej operačnej činnosti na zaslúžený odpočinok. V tejto funkcii dosiahol aj svoj posledný bojový úspech, keď sa mu 3. 5. 1943 podarilo poškodiť Focke Wulf Fw 190.

Jeho bývalý spolubojovník František Fajtl na „Dollyho“ vo funkcii veliteľa wingu spomínal takto: „František Doležal, nevšedný zjav v našom letectve, má bohatšie vojenské skúsenosti i úspechy z Francúzska a z Anglicka, ako my všetci traja velitelia perutí, nikdy nám to však nedává najavo. V osobnom styku vyniká dôvtipom, obdivuhodným postrehom a duchaplnosťou. Keď je treba, zasahuje oponentov sebavedomou iróniou i nepríjemnými, takmer jedovatými narážkami. Služobné záležitosti rieši priamočiaro, vážne, tvrdo, ale s patričnou dávkou ohľaduplnosti.

Dolly miloval a miluje predovšetkým lietanie a všetko, čo s ním súvisí. Študuje bojovú taktiku, ale aj všetky technické nariadenia o motoroch, drakoch a zbraniach. Jeho teoretické a praktické vedomosti vzbudzujú rešpekt.

Dolly obsiahol veľmi široký priestor všeobecného vzdelania. Vynikajúca a spoľahlivá pamäť uchovala v jeho hlave spomienky na domov, kde načerpal mnoho vedomostí z národnej histórie, literatúry aj umenia.

Bezpečne nás vodí do operácií po spojeneckom aj nepriateľskom nebi, všetci mu dôverujeme, rešpektujeme ho a máme ho úprimne radi, lebo je statočný a chladnokrvný v boji, nesmierne pracovitý, spoločenský, sympatický, stále optimistický a ku svojim podriadeným spravodlivý.“

Po ukončení druhého operačného turnusu 1. 2. 1944 definitívne opustil operačnú službu a velenie wingu po ňom prevzal W/Cdr Tomáš Vybíral. Iba niekoľko dní po jeho odchode prebehlo dlho očakávané prezbrojenie wingu na Spitfiry Mk.IX. Za vynikajúce veliteľské schopnosti, ktoré najlepšie dosvedčuje fakt, že pod jeho velením (s výnimkou jednej akcie) nebol nepriateľskými stíhacími lietadlami zostrelený žiadny bombardér, ktorý československý wing doprevádzal, bol W/Cdr František Doležal 18. 5. 1944 vyznamenaný ďalším vysokým britským vyznamenaním Distinguished Service Order – DSO (Rád za vynikajúce služby).

Počas svojho pôsobenia v RAF nalietal počas 2 operačných turnusov celkovo 407 operačných hodín a celkovo absolvoval 101 útočných sweepov nad územím nepriateľa. Celkovo počas vojny dosiahol 6 istých zostrelov, 4 pravdepodobné a 4 nepriateľské lietadlá poškodil.

Po ukončení aktívnej operačnej služby bol vymenovaný do funkcie československého styčného dôstojníka pri 19. stíhacom sektore (No. 19 Fighter sector), neskôr krátko pôsobil na Inšpektoráte československého letectva v Londýne a v auguste 1944 odišiel do USA, kde začal študovať na prestížnej vojenskejškoleCommand and General Staff School vo Fort Leavenworthe. V rámci štúdia sa podielal aj na vypracovaní aplikačného plánu cvičenia invázie na Filipíny, ktoré bolo potom zrealizované podľa tohto plánu. Počas svojho pobytu v USA navštívil aj niekoľko tovární na výrobu lietadiel a po úspešnom ukončení spomínanej školy sa 23. 12. 1944 vrátil späť do Veľkej Británie, kde opäť pôsobil na Inšpektoráte československého letectva v Londýne vo funkcii styčného dôstojníka. Začiatkom roku 1945 bol povýšený na majora a po tom, čo 3. 3. 1945 opustil RAF, začal pracovať na Ministerstve národnej obrany.

Reklama

Po skončení vojny sa do oslobodenej vlasti sa vrátil ako jeden z prvých, už 17. 5. 1945, skoro 3 mesiace pred príletom 4 československých squadron, na palube Dakoty Mk.IV, ktorá dopravila do Československa druhú skupinu československej administratívy spolu s päťčlennou vojenskou delegáciou, ktorej členom bol aj maj. František Doležal.

Po návrate do vlasti pôsobil na Veliteľstve letectva na Ministerstve národnej obrany, ale počas služobného letu z Prahy do Zlínu maj. let. František Doležal zahynul ako pasažier na palube cvičného Siebelu Si 204D počas tragickej nehody, ktorá sa stala 4. 10. 1945, keď lietadlo pri nepriaznivom počasí neďaleko Bučovic na Morave havarovalo. Z 8 letcov, ktorý sa nachádzali na palube stroja, nehodu nikto neprežil. Príčina tejto tragickej nehody nebola odhalená, nie je však vylúčená ani možnosť sabotáže českých robotníkov, ktorý vyrábali tieto lietadlá počas okupácie pre Nemcov.

František Doležal bol pochovaný 12. 10. 1945. Jeho spolubojovník a priateľ František Fajtl na neho smrť spomínal týmito slovami: „Bol to ťažký otras pre všetkých československých letcov, nesmierna bolesť pre nejbližších pozostalých a priateľov. Predčasná smrť pretrhla úžasnú vitalitu a tvorivú schopnosť muža, který do československej vojenskej histórie písal o čistej láske k vlasti tvrdou prácou, mužnými činmy a vlastnosťami veľkého letca.

V roku 1991 bol povýšený na plukovníka in memorian a je zaujímavé, že na rozdiel od ostatných vyšších dôstojníkov československého letectva sa na neho pri povyšovaní do hodnosti generálmajorov akosi zabudlo.

Za svoju bojovú činnosť obdržal množstvo vyznamenaní: 4 x Československý vojenský kríž, 3 x Československú medailu Za chrabrosť, Československú medailu Za zásluhy I. st., Pamätnú medailu čs. zahraničnej armády zo štítkami F a VB, francúzsky Croix de Guerre s dvoma palmami a dvoma striebornými hviezdami, Distinguished Service Order (DSO), Distinguished Flying Cross (DFC), The 1939-1945 Star with Battle of Britain Clasp, Air Crew Europe Star, Defence Medal a War Medal.

Zdroje:
Rajlich, Jiří – Esa na obloze, Naše vojsko 1995
Rajlich, Jiří, Sehnal, Jiří – Stíhačí nad kanálem, Naše vojsko 1993
Fajtl, František – Létal jsem s Třistatrináctkou, Naše vojsko 1991
http://www.praha14.cz/MC/letci/dolezal.html

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více