George Smith Patton

Autor: Norbert Mogyorósi / Elvis 🕔︎︎ 👁︎ 39.880

Mladé roky

George Smith Patton ml. sa narodil 11. 11. 1885 v San Gabriel v Kalifornii, v rodine právnika a politika Demokratickej strany Georgea Smitha Pattona a jeho ženy Ruth. Celé svoje detstvo prežil na rodnom ranči Lake Vineyard. Až do veku 11 rokov nechodil vôbec do školy, za jeho výchovu zodpovedali jeho otec a teta Nanie. Pod vplyvom bohatej vojenskej histórie svojich predkov, ktorá siahala až po Americkú vojnu o nezávislosť sa aj mladý Patton rozhodol pre vojenskú kariéru. Za podpory svojho otca začal ako 11-ročný študovať na Clarkovej strednej škole v Pasadene. Najviac ho zaujímala literatúra, jazyky a hlavne história. Po šiestich rokoch školu ukončil s nadpriemernýmii výsledkami, aj napriek tomu, že mu po celý čas spôsobovala veľké problémy dyslexia. Jeho snom bolo štúdium na West Pointe, na čo mal vďaka výborným výsledkom z Clarkovej strednej školy dobré predpoklady. Predtým však musel ešte absolvovať rok prípravy na Virginia Military Institute v Lexingtone. V júni 1904 sa konečne stal kadetom West Pointu a v tom istom roku sa zoznámil aj s Beatrice Ayerovou, so svojou budúcou manželkou. Aj keď boli pre neho začiatky na West Pointe ťažké, dokonca musel kvôli matematike opakovať 1. ročník, nakoniec ju v roku 1909 úspešne absolvoval a veliteľ školy ho vyhlásil za najlepšieho vojaka, ktorého škola mala od čias Americkej občianskej vojny. Po odchode z West Pointu po sebe zanechal niekoľko školských rekordov v behu, streľbe a šerme.

Začiatky v armáde

Reklama

Vojenskú kariéru začal ako poručík jazdectva v 15. jazdeckom pluku na základni Fort Sheridan v Illinois. V roku 1910 sa oženil s Beatrice a o rok sa im narodila prvá dcéra, Beatrice Pattonová ml. Vďaka dobrým športovým výsledkom bol nominovaný za reprezentanta USA na Olympiádu v Štokholme v roku 1912. V modernom päťboji obstál v silnej konkurencii a aj keď trénoval iba niekoľkých mesiacov, podarilo sa muzískať veľmi pekné 5. miesto. Po olympiáde zostal aj s manželkou v Európe, na známej francúzskej jazdeckej škole v Saumure študoval šerm. Po návrate do USA sa stal inštruktorom šermu na škole jazdectva vo Fort Riley, pre armádu navrhol nový vzor šable M 1913 a napísal aj príručku o šerme Master of the Sword. Po vypuknutí 1. svetovej vojny sa chcel vrátiť do Francúzska, aby sa mohol zúčastniť bojov, ale jeho žiadosť bola odmietnutá. V roku 1915 sa Pattonovcom narodila druhá dcéra, Ruth Ellen Pattonová a jeho novým pôsobiskom sa stáva Fort Bliss v Texase.

Vojna v Mexiku

V marci 1916 mexický povstalci pod vedením Pancha Villu zabili niekoľko američanov v Novom Mexiku. Odpoveďou americkej vlády bolo vyslanie trestnej výpravy, vedením ktorej bol poverený generál John J. Pershing. Členom tejto výpravy sa stal aj Patton, ako pobočník generála Pershinga. V máji 1916 sa mu podarilo zabiť Julia Cardenasa, spolubojovníka a osobného strážcu Pancha Villu a jeho telo dopravil k Pershingovi. Patton bol povýšený na nadporučíka a v americkej tlači bol vďaka tejto akcii prezentovaný ako národný hrdina.

1. svetová vojna

Po vstupe USA do 1. svetovej vojny sa 28. 5. 1917 dostal do Európy už ako kapitán a osobný pobočník vrchného veliteľa Americkej expedičnej armády (AEF) generála Johna J. Pershinga. Patton okamžite prejavil záujem o tanky, preto ho povýšili na majora a stal sa veliteľom školy pre tankový výcvik americkej armády v Langres. Tankový zbor americkej armády bol vytvorený 26. 1. 1918, no za jeho veliteľa nebol vymenovaný Patton, ale iný dôstojník jazdectva, plukovník Samuel Dickerson Rockenbach. 28. 4. 1918 bol utvorený 1. ľahký tankový prápor a Patton sa stal jeho veliteľom. Onedlho bol povýšený na podplukovníka a prevzal velenie 304. tankovej brigády. Táto brigáda sa skladala z 344. a 345. práporu, ktoré boli vyzbrojené francúzskymi ľahkými tankmi Renault FT 17. Prvé bojové nasadenie brigády sa uskutočnilo 12. 9. 1918 v ofenzíve pri Saint Miheil, kde podporovala útok 1. a 42. pešej divízie. 304. tanková brigáda pod Pattonovým velením zničila delostrelecký prápor, niekoľko guľometných stanovíšť a získala asi 30 zajatcov. Po prvej akcii sa brigáda koncom septembra zúčastnila ďalších ťažkých bojov. 26. 9. 1918 počas nepriateľskej paľby Patton osobne začal vykopávať zapadnuté tanky, odvážnym konaním vyburcoval svojich vojakov a spoločne obnovili bojaschopnosť 5 tankov, ktoré znovu zaútočili proti Nemcom. Jeden náboj z nepriateľského guľometu však ukončil Pattonovo pôsobenie v 1. svetovej vojne. Americké a francúzske noviny ho opäť oslavovali ako hrdinu. Obdržal vysoké americké vyznamenania Distinguished Service Cross, Distinguished Service Medal a Silver Star. 15. 10. 1918 bol povýšený na plukovníka, ale veliteľom divízie sa pre koniec vojny nestal.

Po skončení 1. svetovej vojny

Po vojne bola jeho hodnosť znížená na kapitána. V roku 1919 sa spriatelil s ďalším mladým dôstojníkom, s plukovníkom Dwightom D. Eisenhowerom, ktorý pôsobil vo výcvikovom stredisku tankového sboru USA v Camp Colt v Pennsylvánii. Po zrušení amerického tankového zboru v roku 1920 sa vrátil k službe v jazdectve. O tanky však prejavoval záujem aj naďalej. Predpovedal vypuknutie ďalšej svetovej vojny a kritizoval nepripravenosť USA. Publikoval svoje články a zvyšoval si svoje vojenské vzdelanie. V roku 1924 absolvoval Command and General Staff School vo Fort Laevenworthe.

George Smith Patton III.

Na vianoce v roku 1923 sa Pattonovcom po dvoch dcérach narodil syn,ktorý dostal opäť meno George a ktorý pokračoval v dlhej vojenskej tradícii svojich predkov. Podobne ako jeho otec, vyštudoval West Point a velil 2. obnenej divízii. Bojoval v Kórei, vo Vietname a v roku 1973 dosiahol hodnosť generálmajora.

Medzivojnové obdobie

V rokoch 1924 – 1928 slúžil Patton na Havajských ostrovoch ako spravodajský dôstojník. V roku 1928 sa vo Washingtone snažil presadiť znovuvytvorenie tankových vojsk, ale nenašiel pochopenie štábu. V roku 1931 bol vybraný na Army War College - najvyššiu vojenskú školu pozemných síl, ktorú ukončil s vynikajúcimi výsledkami a od roku 1935 slúžil už ako podplukovník opäť na Havajských ostrovoch vo funkcii náčelníka spravodajcov. Tu vypracoval správy, v ktorých varoval pred možnosťou leteckého útoku Japonska na Havajské ostrovy, ktoré však zostali nepochopené. V roku 1937 sa vrátil aj s rodinou do Massachussets. Jeho predpovede o ďalšej vojne sa onedlho začali napĺňať - v Ázii Japonsko útočilo na Čínu a v Európe po nástupe Hitlera Nemecko opäť začalo zbrojiť a obsadzovať okolité štáty.

Začiatok 2. svetovej vojny

Po vypuknutí vojny sa začala reorganizácia armády a Pattona povýšili na plukovníka. V roku 1940 bol opäť povýšený na brigádneho generála a prevzal velenie 2. brigády 2. obnenej divízie vo Fort Benning, v Georgii. O rok už velil celej 2. obrnenej divízii v hodnosti generálmajora. Na jar 1942 velil púštnemu výcvikovému centru v Indiu, v Kalifornii, kde prevzal velenie 1. obrneného zboru.

Vylodenie v severnej Afrike

Počas amerického vylodenia v severnej Afrike (operácia Torch) velil Západnej údernej skupine, ktorá sa vylodila 8. 11. 1942 pri Casablanke. Po kapitulácii Francúzov v Maroku bol 12. 3. 1943 povýšený na generálporučíka a v Tunisku sa ujal velenia II. zboru, ktorý predtým utrpel ťažkú porážku v priesmyku Kassarina po náhlom útoku nemeckého Afrikakorpsu. Patton rýchlo stabilizoval situáciu a obnovil morálku vojakov. Podnikol protiútok a 17. 3. znovu obsadil Gafsu.

Vylodenie na Sicílii

Reklama

16. 4. odovzdal Patton velenie II. zboru svojmu zástupcovi Bradleymu, aby sa mohol zapojil do plánovania invázie na Sicíliu (operácia Husky). Vylodenie sa začalo 10. 7. 1943. V západnej časti Sicílie sa vylodila americká 7. armáda pod velením Pattona a na východe ostrova sa vylodila britská 8. armáda, ktorej velil Bernard L. Montgomery. O 12 dní obsadil Palermo a ráno 16. 8. len o niekoľko hodín predbehol Montgomeryho v dobytí Messiny. Pri návšteve zranených vojakov v poľných nemocniciach vyfackal dvoch vojakov, ktorí utrpeli počas bojov nervový šok a obvinil ich zo simulantstva a vlastizrady. Po tomto incidente bol vydaný napospas novinárom, ktorí žiadali jeho odvolanie. Vrchný veliteľ spojeneckých vojsk generál Dwight D. Eisenhower ho zbavil velenia 7. armády a musel sa verejne ospravedlniť. Kvôli tejto afére sa nezúčastnil invázie do Talianska.

Francúzsko

Na jar roku 1944 sa podielal na prípravách vylodenia v Normandii (operácia Overlord), ale samotného vylodenia sa nezúčastnil. Veliteľom 12. skupiny armád sa stal jeho bývalý zástupca generál Omar Bradley. Patton prevzal velenie 3. armády, ktorá sídlila na juhovýchode Anglicka, aby podporil oklamanie Nemcov, ktorí predpokladali vylodenie spojencov v oblasti Calais. Do Normandie sa dostal až 6. 7. 1944, mesiac po začatí invázie. 1. 8. 1944 začal prielom v oblasti Avranches (operácia Kobra). Čo Bradley nedokázal za mesiac, zvládol Patton za tri dni. 8. 8. obsadil Le Mans a po dvoch týždňoch obklúčil 40 000 nemeckých vojakov pri Falais. Na Bradleyho rozkaz musel pri Argetane ofenzívu zastaviť. Montgomeryho postup sa však spomalil a tak ďalších asi 60 000 Nemcov z obklúčenia uniklo. Patton bol presvedčený, že vojna mohla byť vyhraná do konca roku 1944. Ako prvý dosiahol Seinu, ale z politických dôvodov nemohol oslobodiť Paríž. Eisenhower rozhodol, že táto pocta bude patriť 2. francúzskej obrnenej divízii, ktorej velil generálmajor Philipp Leclerk. Pattonov rýchly postup sa na jeseň zastavil hlavne kvôli nedostatku paliva a zásob na línii Nancy – Metz, ktorá bola dobre bránená Nemcami. Mesto Metz padlo až 22. 11. 1944 po zdĺhavých bojoch, počas ktorých utrpeli americké vojská ťažké straty.

Ardeny

16. 12. 1944 Nemci začali svoju poslednú veľkú ofenzívu na západnom fronte. Využili zlé počasie a zaútočili cez zalesnenú oblasť Arden, ktorá bola len slabo bránená. Patton 20. 12. otočil smer postupu 3. armády, zaútočil na južné krídlo nemeckého útoku a už 26. 12. oslobodil Bastogne, ktorý úspešne bránila 101. výsadková divízia. Tlač, ktorá ho zatracovala a ktorá žiadala jeho odvolanie ho po úspechu v Ardenách prezentovala opäť ako národného hrdinu.

Koniec 2. svetovej vojny

Po protiútoku Spojencov sa frontová línia koncom januára vrátila na stav pred nemeckou ofenzívou. Patton postupoval z Arden smerom k rieke Rýn, ktorú dosiahol 3. 3. 1945 pri Coblenzi a prekročil ju 22. 3. pri Oppenheime. Po prekročení Rýnu zajala 3. armáda v Ruhrskej panve veľké množsto nemeckých vojakov a pokračovala smerom na Bavorsko. Patton bol v apríli povýšený na generála a postupoval ďalej cez juh Nemecka do Rakúska a Československa. Do Československa 3. armáda vstúpila 18. 4. 1945 pri meste Aš a pred porážkou Nemecka dosiahla líniu Karlovy Vary – Plzeň – Český Krumlov. Patton veľmi chcel oslobodiť Prahu, ale vrchné velenie mu to kvôli dohode so Sovietmi nepovolilo. Patton kritizoval Eisenhowera a Bradleyho za prílišné ustupovanie sovietským požiadavkám. Ihneď po skončení bojov predpovedal aj rozpory medzi Spojencami a chcel pokračovať v oslobodzovaní krajín východnej Európy, aby sa nedostali pod nadvládu Sovietskeho zväzu.

Návrat do vlasti

7. 6. 1945 sa Patton vrátil do vlasti a v Bostone prišlo na jeho slávnostvé uvítanie viac ako milión ľudí. Potom nasledovali uvítania v rodnej Kalifornii a vo Washingtone, ale Patton namiesto osláv chcel radšej bojovať v Tichomorí. Od nového prezidenta Harryho S. Trumana sa však dozvedel, že bojovať proti Japoncom nemôže, ale potrebujú ho v Európe. Po návrate do Európy bol vymenovaný za guvernéra Bavorska. Praha ho konečne uvítala 27. 7. 1945, kde mu československý prezident Eduard Beneš udelil Rád Bílého Lva I. triedy. 7. 10. 1945 bol odvolaný z velenia 3. armády, s ktorou absolvoval celú európsku kampaň a prevzal velenie 15. armády, ktorá existovala len na papieri. Po odchode Dwighta D. Eisenhowera z Európy ostal Patton 12. 11. 1945 v Nemecku ako dôstojník s najvyššou hodnosťou a preto sa stal veliteľom Americkej okupačnej zóny.

Osudná nehoda

9. 12. 1945 sa Pattonov štábny Cadillac neďaleko Mannheimu zrazil s nákladným autom GMC, ktoré vybočilo z protismeru. Po zrážke okrem Pattona nikto nebol zranený. Previezli ho do blízkej americkej vojenskej nemocnice v Heidelbergu, kde sa zistilo, že má zlomený stavec a ochrnuté končatiny. Jeho manželka Beatrice odletela okamžite zvláštnym lietadlom do Európy spolu s najlepším vtedajším neurochirurgom, doktorom Spurlingom. Lietadlo zabezpečil jeho bývalý spolubojovník z 1. svetovej vojny, vtedajší prezident USA Harry S. Truman. Z Londýna pricestoval najlepší odborník na zranenia chrbtice, profesor Caims. Lekári mu dali veľmi malú šancu na prežitie. Patton bojoval svoju poslednú bitku takmer 2 týždne.

Smrť

George Smith Patton ml. zomrel 21. 12. 1945 vo veku 60 rokov na následky plúcnej embólie. Bol pochovaný 23. 12. 1945 na americkom vojenskom cintoríne v Hamme, v Luxemburgsku vedľa ostatných príslušníkov 3. armády.

Záver

George Smith Patton patril k najlepším frontovým veliteľom 2. svetovej vojny. Pri útoku presadzoval hlavne rýchlosť postupu a moment prekvapenia. Svoje tankové divízie hnal takou rýchlosťou, že Nemci častokrát nestačili budovať obranu. 3. armáda pod jeho velením zajala za 281 dní viac ako milión nepriateľských vojakov. Jeho nadriadení ho kritizovali pre ignorovanie rozkazov, no vojaci 3. armády ho zbožňovali. Svoje vzory videl v najväčších vojvodcoch histórie: Alexander Veľký, Hannibal, Gaius Iulius Ceasar a Napoleon. Známe sú jeho osobné zbrane, revolvery Colt .45 a Smith & Wesson .357 Magnum, obidve s rukoväťami zo slonoviny.

Zdroje
Patton, George Smith – Válka mýma očima, Svoboda 1992
Linda, Petr – Patton byl váš nejlepší, AB Praha 1991
Forty, George – Velitelé tankových vojsk Rytíři moderní doby, Naše vojsko 1994
Brož, Ivan – Manažeři války, Svoboda 1994
www.pattonhq.com

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více