Mertz von Quirnheim, Albrecht
Oberstleutnant Albrecht Ritter Mertz von Quirnheim
nar.: 25.3.1905, München (Mníchov)
zomr.: 21.7.1944, Berlin
Po maturitách vstupuje Albrecht Ritter Mertz von Quirnheim do armády, konkrétne do Infanterie-Regiment 19. V roku 1925 sa spriatelí s Clausom Schenk Graf von Stauffenberg.
Mertz von Quirnheim je rozhodným odporcom Versaillskej mierovej zmluvy, a preto spočiatku víta prevzatie moci nacionálnymi socialistami, ktorí presadzujú opätovné vojenské posilnenie Nemecka. Od roku 1936 do 1938 študuje spoločne so Stauffenbergom na Vojenskej akadémii v Berlíne.
Na začiatku vojny je Quirnheim preložený do operačného oddelenia generálneho štábu. Keď sa v roku 1941 snaží presadiť humánnejšie zaobchádzanie s civilným obyvateľstvom na obsadených územiach, dostáva sa do konfliktu s Alfredom Rosenbergom, ríšskym ministrom pre obsadené východné oblasti (Reichsminister für die besetzten Ostgebiete) a tiež s Erichom Kochom, ríšskym komisárom pre Ukrainu (Reichskommissar für die Ukraine).
V roku 1942 je povýšený do hodnosti Oberstleutnant a v novembri/listopadu toho istého roku je vymenovaný za náčelníka štábu XXIV. Armeekorps. Po sobáši s Hilde Baier v roku 1943 sa zapája do vojenského hnutia odporu a spoločne so svojim priateľom Stauffenbergom a Friedrichom Olbrichtom pracujú na pláne “Walküre"(Valkýra). Podľa tohoto plánu sa mala po úspešnom atentáte na Adolfa Hitlera rozbehnúť internácia vedúcich činiteľov štátu, polície, strany a SS a malo sa zahájiť preberanie moci vládou v zložení – Ludwig Beck ako ríšsky správca, Carl Friedrich Goerdeler ako ríšsky kancelár a Erwin von Witzleben ako vrchný veliteľ brannej moci.
V júni/červnu 1944 Mertz von Quirnheim nastupuje na Stauffenbergovo miesto vo vedení Allgemeine Heeresamt v Berlíne. Dňa 20.7.1944 sa zúčastňuje na atentáte na Adolfa Hitlera, kedy na jeho podnet spúšťa generál Olbricht v berlínskom Bendlerblocku (sídle vrchného veliteľstva nemeckej brannej moci – OKW) “Operáciu Valkýra” ("Operation Walküre"). Prevrat však stroskotáva a ešte tej noci sú Albrecht Ritter Mertz von Quirnheim, Claus Graf Schenk von Stauffenberg, Werner von Haeften a Friedrich Olbricht zastrelení. Ich mŕtvoly sú neskôr spálené a ich popol rozptýlený.
Väčšina z ďalších, približne 200 dôstojníkov, odsúdených pre účasť na atentáte bola bez výnimky obesená, aby tak bola zdôraznená ich potupa, vo väznici Plötzensee na severovýchode Berlína. Na Hitlerov osobný príkaz bola im pred smrťou odopretá akákoľvek duchovná podpora.
nar.: 25.3.1905, München (Mníchov)
zomr.: 21.7.1944, Berlin
Po maturitách vstupuje Albrecht Ritter Mertz von Quirnheim do armády, konkrétne do Infanterie-Regiment 19. V roku 1925 sa spriatelí s Clausom Schenk Graf von Stauffenberg.
Mertz von Quirnheim je rozhodným odporcom Versaillskej mierovej zmluvy, a preto spočiatku víta prevzatie moci nacionálnymi socialistami, ktorí presadzujú opätovné vojenské posilnenie Nemecka. Od roku 1936 do 1938 študuje spoločne so Stauffenbergom na Vojenskej akadémii v Berlíne.
Na začiatku vojny je Quirnheim preložený do operačného oddelenia generálneho štábu. Keď sa v roku 1941 snaží presadiť humánnejšie zaobchádzanie s civilným obyvateľstvom na obsadených územiach, dostáva sa do konfliktu s Alfredom Rosenbergom, ríšskym ministrom pre obsadené východné oblasti (Reichsminister für die besetzten Ostgebiete) a tiež s Erichom Kochom, ríšskym komisárom pre Ukrainu (Reichskommissar für die Ukraine).
V roku 1942 je povýšený do hodnosti Oberstleutnant a v novembri/listopadu toho istého roku je vymenovaný za náčelníka štábu XXIV. Armeekorps. Po sobáši s Hilde Baier v roku 1943 sa zapája do vojenského hnutia odporu a spoločne so svojim priateľom Stauffenbergom a Friedrichom Olbrichtom pracujú na pláne “Walküre"(Valkýra). Podľa tohoto plánu sa mala po úspešnom atentáte na Adolfa Hitlera rozbehnúť internácia vedúcich činiteľov štátu, polície, strany a SS a malo sa zahájiť preberanie moci vládou v zložení – Ludwig Beck ako ríšsky správca, Carl Friedrich Goerdeler ako ríšsky kancelár a Erwin von Witzleben ako vrchný veliteľ brannej moci.
V júni/červnu 1944 Mertz von Quirnheim nastupuje na Stauffenbergovo miesto vo vedení Allgemeine Heeresamt v Berlíne. Dňa 20.7.1944 sa zúčastňuje na atentáte na Adolfa Hitlera, kedy na jeho podnet spúšťa generál Olbricht v berlínskom Bendlerblocku (sídle vrchného veliteľstva nemeckej brannej moci – OKW) “Operáciu Valkýra” ("Operation Walküre"). Prevrat však stroskotáva a ešte tej noci sú Albrecht Ritter Mertz von Quirnheim, Claus Graf Schenk von Stauffenberg, Werner von Haeften a Friedrich Olbricht zastrelení. Ich mŕtvoly sú neskôr spálené a ich popol rozptýlený.
Väčšina z ďalších, približne 200 dôstojníkov, odsúdených pre účasť na atentáte bola bez výnimky obesená, aby tak bola zdôraznená ich potupa, vo väznici Plötzensee na severovýchode Berlína. Na Hitlerov osobný príkaz bola im pred smrťou odopretá akákoľvek duchovná podpora.
Reklama
Přidejte se k nám
Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.
Zjistit více