30 mm protilietadlový dvojkanón vz. 53/59
Prehľad verzií:
vz. 53/59 - základná verzia upravením ťahaného dvojkanóna vz. 53 a jeho umiestnením na platformu obrneného automobilu na báze podvozku Praga V3S, do výzbroje ČSĽA zaradený v roku 1959.
vz. 53/59B - verzia vybavená rádiostanicou VXW 100 a novým vnútorným hovorovým zariadením. Celkom 789 ks exportovaných v rokoch 1969-1979 do Juhoslávie, kde dostali lokálne označenie M53/59
vz.53/59M - modernizovaná verzia, ktorej hlavnou odlišnosťou od predchádzajúcich verzií bolo použitie zameriavača vz. 61/30M (so 6 ohniskovými doštičkami a 9 zámernými osnovami). Vo výrobe v rokoch 1970-1978, výrobca Škoda Plzeň (nástavba) a Praga, n.p. (podvozok).
Vozidlo bolo okrem zaradenia vo výzbroji ČSĽA exportované aj do Juhoslávie, kde sa zapojilo do občianskej vojny v 90. rokoch na všetkých bojujúcich stranách.
M53/59/70 (M53/70) - juhoslovanská modernizácia s vylepšeným elektrickým systémom, agregátom a zameriavačom. Modernizácia juholsovanských PLdvK prebiehala postupne od roku 1973.
M53/?? - modernizácia PLdvK zameraná na zvýšenie presnosti streľby. Modernizácia v polovici 80. rokov 20. storočia nahradila pôvodný zameriavač novým, kombinovaným laserovo-počitačovo riadeným, diaľkovo ovládaným prístrojom. Modernizácia mala prebehnúť na zhruba polovici "jašteriek" používaných v JNA.
M53/?? - modernizácia PLdvK pri ktorej bola pôvodná pohonná jednotka Tatra T912 nahradená domácim typom s vyšším výkonom. Okrem došlo k nahradeniu pôvodného zameriavača motorizovaným zameriavacím počítačovo-hydraulickým zariadením J171A (juhoslovanská verzia talanskeho zameriavacieho systému Officine Galileo P-36). Aj keď sa v polovici 80. rokov 20. storočia plánovalo realizovať túto modernizáciu na zostávajúcej polovici "jašteriek", nakoneic bola realizovaná iba čaistočne z dôvodu plánovaného nahradenia PLdvK novým, 40mm samohybným PLK juhoslovanskej produkcie (kvôli ropzpadu Juhislávie k tomu ale nikdy nedošlo).
Pracka - verzia v ktorej boli protilietadlové kanóny nahradené jednoduchým odpaľovacím zariadením vybaveným leteckou protilietadlovou riadenou raketou R-60 a R-73. Testované Juhoslávou počas náletov NATO v roku 1999.
Ďalším zaujímavým projektom je Srbská inštalácia veže s lafetovanou 122 mm húfniciou SORA na podvozok vz.53/59, slúžiaca ako technologický demonštrátor samohybnej húfnice SOKO a testovaná v roku 2009.
Zdroj: archív autora
Prehľad verzií:
vz. 53/59 - základná verzia upravením ťahaného dvojkanóna vz. 53 a jeho umiestnením na platformu obrneného automobilu na báze podvozku Praga V3S, do výzbroje ČSĽA zaradený v roku 1959.
vz. 53/59B - verzia vybavená rádiostanicou VXW 100 a novým vnútorným hovorovým zariadením. Celkom 789 ks exportovaných v rokoch 1969-1979 do Juhoslávie, kde dostali lokálne označenie M53/59
vz.53/59M - modernizovaná verzia, ktorej hlavnou odlišnosťou od predchádzajúcich verzií bolo použitie zameriavača vz. 61/30M (so 6 ohniskovými doštičkami a 9 zámernými osnovami). Vo výrobe v rokoch 1970-1978, výrobca Škoda Plzeň (nástavba) a Praga, n.p. (podvozok).
Vozidlo bolo okrem zaradenia vo výzbroji ČSĽA exportované aj do Juhoslávie, kde sa zapojilo do občianskej vojny v 90. rokoch na všetkých bojujúcich stranách.
M53/59/70 (M53/70) - juhoslovanská modernizácia s vylepšeným elektrickým systémom, agregátom a zameriavačom. Modernizácia juholsovanských PLdvK prebiehala postupne od roku 1973.
M53/?? - modernizácia PLdvK zameraná na zvýšenie presnosti streľby. Modernizácia v polovici 80. rokov 20. storočia nahradila pôvodný zameriavač novým, kombinovaným laserovo-počitačovo riadeným, diaľkovo ovládaným prístrojom. Modernizácia mala prebehnúť na zhruba polovici "jašteriek" používaných v JNA.
M53/?? - modernizácia PLdvK pri ktorej bola pôvodná pohonná jednotka Tatra T912 nahradená domácim typom s vyšším výkonom. Okrem došlo k nahradeniu pôvodného zameriavača motorizovaným zameriavacím počítačovo-hydraulickým zariadením J171A (juhoslovanská verzia talanskeho zameriavacieho systému Officine Galileo P-36). Aj keď sa v polovici 80. rokov 20. storočia plánovalo realizovať túto modernizáciu na zostávajúcej polovici "jašteriek", nakoneic bola realizovaná iba čaistočne z dôvodu plánovaného nahradenia PLdvK novým, 40mm samohybným PLK juhoslovanskej produkcie (kvôli ropzpadu Juhislávie k tomu ale nikdy nedošlo).
Pracka - verzia v ktorej boli protilietadlové kanóny nahradené jednoduchým odpaľovacím zariadením vybaveným leteckou protilietadlovou riadenou raketou R-60 a R-73. Testované Juhoslávou počas náletov NATO v roku 1999.
Ďalším zaujímavým projektom je Srbská inštalácia veže s lafetovanou 122 mm húfniciou SORA na podvozok vz.53/59, slúžiaca ako technologický demonštrátor samohybnej húfnice SOKO a testovaná v roku 2009.