Karvaš, Imrich

Prof. JUDr. Imrich Karvaš



* 25. február 1903, Varšany (dnes Kalinčiakovo)
+ 20. február 1981, Bratislava



“Financoval som Slovenské národné povstanie.” Tak znie názov dokumentu, ktorý bol prednedávnom vysielaný na STV 2. Dokument o živote a osude významnej osoby slovenských dejín, o osobe ktorá svojou prácou zabezpečila hospodársku a finančnú podporu pre SNP. Reč je o Imrichovi Karvašovi - prvom guvernérovi Národnej banky Slovenska.




Imrich Karvaš sa narodil do rodiny podnotára. Jeho matka pracovala ako žena v domácnosti. Jeho rodičia nevlastnili žiadne majetky. Keď mal 6 rokov začal navštevovať ľudovú školu v Pukanci. Ľudovú školu ukončil v roku 1913 v Holíči. Potom nasledovalo štúdium na gymnáziu v Skalici, ktoré v roku 1921 zavŕšil maturitou. Na gymnáziu spoznal Vladimíra Clementisa neskoršieho komunistického funkcionára. V rokoch 1921 až 1925 študoval na univerzite v Bratislave kde 11. novembra 1925 promoval ako doktor práv. V rokoch 1926-27 podnikol študijnú cestu do Štrasburgu a Paríža kde sa venoval štúdiu národohospodárskych problémov. Začiatkom 30-tych rokov odišiel do Berlína a Londýna kde sa opäť venoval tejto problematike. V roku 1937 podnikol ďalšiu študijnú cestu, tentokrát do USA a Kanady. Na túto cestu však už šiel ako profesor národohospodárstva na univerzite v Bratislave. V USA prednášal na univerzitách a v krajinských spolkoch Slovákov. Popri tom študoval aj podstatu Rooseveltovej hospodárskej politiky.


V rokoch 1930-1933 bol vymenovaný do funkcie tajomníka Zväzu Slovenských bánk. Od roku 1932 pôsobil tiež ako generálny tajomník Národohospodárskeho ústavu Slovenska a Podkarpatskej Rusi, kde pôsobil do roku 1938. Súčasne zastával aj funkciu viceprezidenta Exportného ústavu. Po vyhlásení všeobecnej mobilizácie nastúpil Imrich Karvaš k jednotke v Nitre. Avšak v ten istý deň obdržal telegram z Prahy, v ktorom sa dozvedel že bol vymenovaný za ministra vo vláde generála Syrového. Pôsobil vo funkcii ministra priemyslu, obchodu a živností. Po obsadení českých krajín odišiel naspäť do Bratislavy a ďalej prednášal na univerzite. Dňa 2. mája 1939 bol vymenovaný do funkcie guvernéra Slovenskej národnej banky. Jeho funkčné obdobie malo trvať 6 rokov. Z tejto funkcie ho mohol odvolať len prezident SR, Dr. Jozef Tiso.


Imrich Karvaš nebol nikdy členom žiadnej politickej strany aj keď podľa zákona bol ako verejný činiteľ automaticky členom širšieho výboru HSĽS. Prihlášku do strany a ani členské príspevky však nikdy neposlal. K vytvoreniu zlatého depozitu Slovenskej republiky bola využitá zbierka, ktorá prebehla v troch zbierkach. K doplneniu zlata dopomohla aj ťažba v kremnických baniach. Slovenskej ekonomika však ale chýbali aj peniaze od nemeckých firiem, ktorých dlh sa vyšplhal až na 6 mld. 952 mil. slovenských korún. V roku 1942 predložil Karvaš v parlamente dôkazy o vraždení slovenských židov. Poukázal tak na porušenie dohody medzi Slovenskom a Nemeckom, pričom Slovensko zaplatilo za každého žida 500 ríšskych mariek a Nemecká strana mala zabezpečiť presun týchto ľudí, ktorí mali osídľovať Poľsko. Slovenská vláda žiadala nemeckú stranu o návštevu oblastí kde mali žiť slovenský židia. Nemci však túto požiadavku odmietli. Po tomto akte Slovenská vláda zastavila transporty.


V roku 1942 bol Imrich Karvaš vymenovaný aj do funkcie predsedu Najvyššieho úradu pre zásobovanie. V tejto funkcii sa v auguste 1943 zapojil do Slovenského národného povstania. Podarilo sa mu ušetriť 20 000 párov vojenskej obuvi z továrne v Baťovanoch a tiež množstvo paliva ukrytého v cisternách na železničnej stanici v Zemianskych Kostoľanoch. Po vybombardovaní rafinérie Apollo začal presúvať aj zvyšné strategické zásobovanie na stredné Slovensko. Pod zámienkou bombardovania Bratislavy začal Imrich Karvaš presúvať peniaze z centrály národnej banky do filiálky v Banskej Bystrici a v Ružomberku. Výsledkom týchto presunov bola dňa 30. augusta 1944 suma 3 mld. 541 mil. 398 000 korún slovenských. Boli to dve tretiny slovenských peňazí ktoré boli využité v prospech povstalcov. Zvyšné peniaze a zlato nechal previezť na bankové konto vo Švajčiarsku. Týmto činnom zamedzil predstaviteľom vlády využiť peniaze z národnej banky na útek do zahraničia. Jedine prezident SR Jozef Tiso získal s týchto devíz 2 milióny ešte pred transportom do Švajčiarska. Po vypuknutí SNP boli peniaze vo Švajčiarsku zablokované a mali byť použité až v prospech obnovy Československa.


Dňa 3. septembra 1944 bol vo vlastnom byte zatknutý gestapom. Bol odvlečený na výsluch do Viedne a Berlína kde bol mučený. Za organizovanie SNP bol odsúdený na trest smrti. Neskôr bol internovaný v koncentračných táboroch Flossenburg, Dachau, Innsbruck a Niederdorf. Po návrate z koncentračného tábora v roku 1945 začal opäť prednášať na katedre práv v Bratislave. Súčasne pôsobil ako poradca česko-slovenskej vlády pre obnovu Slovenska. V rokoch 1946-1947 sa dostal do funkcie dekana Právnickej fakulty a zároveň aj do funkcie predsedu Medzinárodného výkonného výboru kúpeľov.


Rok 1948 bol pre neho osudový. Imrich Karvaš totiž odmietol spoluprácu s komunistickou stranou. Za to bol v roku 1949 odsúdený za velezradu na 2 roky väzenia a na konfiškáciu majetku. Kvôli zdravotným problémom bol po roku prepustený. V roku 1953 sa rodina Karvašovcov musela vysťahovať z Bratislavy v rámci akcie "B". V roku 1958 bol opäť odsúdený za velezradu a špionáž na 17 rokov. Vo väzení strávil len dva roky, pretože bol prepustený na amnestiu. V roku 1969 bol súdne rehabilitovaný.


Imrich Karvaš zomrel 20.februára 1981 na už v poradí tretí infarkt.



Vyznamenania:
Za celoživotné dielo, za zásluhy o demokraciu a ľudské práva mu boli in memoriam udelených niekoľko vyznamenaní
- rok 1991, Řád T.G. Masaryka III. triedy
- 1. január 2001, Pribinov kríž I. triedy
Od roku 1998 udeľuje Ekonomická univerzita v Bratislave Medailu Imricha Karvaša




Zdroj:
dokument "Financoval som Slovenské nároné povstanie"
http://sk.wikipedia.org/wiki/Imrich_Karvas
http://www.muzeumsnp.sk/osobnost/karvas.htm